Jarné mrazíky: Ako ochrániť záhradu pred nečakaným ochladením
Dátum posledného mrazu je pre každého záhradkára kľúčovým bodom sezóny, ale príroda vie byť nevyspytateľná. Buďte pripravení.
Prízemný mráz sa vyskytuje nielen v jednej, ale v dvoch rôznych podobách. Tou zreteľnejšou situáciou je, keď do oblasti dorazí studený front a teploty prudko klesnú. Jeden deň je slnečno s 18 °C a na druhý deň teplomer klesne na nulu – čím sú ohrozené citlivé nové výsadby a práve pučiace ovocné stromy.
Druhý typ sa označuje ako radiačný mráz. Vzniká počas pokojných, jasných nocí s bezoblačnou oblohou, keď teplo z pôdy vyžaruje späť do atmosféry a teplota pri zemi klesá pod bod mrazu. Radiačný mráz sa najčastejšie vyskytuje na začiatku a na konci pestovateľskej sezóny.
Radiačný mráz zvyčajne zníži teplotu len o niekoľko stupňov pod ideálnu teplotu pre rast rastlín, takže riešenie môže byť prekvapivo jednoduché – a odskúšané už od čias našich prababičiek: prikryte záhradu starými plachtami alebo dekami. Cez deň textílie odstráňte, aby sa pôda mohla zohriať na slnku, a na noc rastliny opäť prikryte.
V ideálnom prípade by sa látka nemala dotýkať listov, ale niekedy to jednoducho nie je možné – urobte to najlepšie, čo môžete. Dbajte len na to, aby textília cez noc nezvlhla alebo nezostala mokrá od rosy, pretože vlhký materiál môže udržiavať chlad priamo pri rastlinách. Plachtu môžete podoprieť, aby sa nedotýkala rastlín, alebo ju ráno vymeniť za suchú.
Táto rada – a ďalšie tipy, čo nasledujú – vám môžu pomôcť získať náskok v novej pestovateľskej sezóne.
Mrazuvzdorní bojovníci
Jedným z najjednoduchších spôsobov, ako sa vyrovnať s hrozbou prízemných mrazov, je vysádzať rastliny, ktorým chlad nevadí – naopak, niekedy sa im darí aj pri teplotách okolo -2 až 0 °C. Patrí medzi ne brokolica, kapusta, mrkva, pažítka, šalát, pór, hrach, reďkovka, špenát alebo mangold.
Okrem toho väčšina týchto odolných druhov zeleniny nepotrebuje opeľovače, takže nie je potrebné vysádzať kvety na ich prilákanie. Napriek tomu je pekné pridať do jarnej záhrady trochu veselých farieb. Obľúbenou voľbou je nechtík lekársky (jedlý), narcisy, tulipány, zvončeky alebo nenápadne pomenované, ale prekvapivo odolné sirôtky záhradné – z miery ich nevyvedie ani krátkodobý mráz.
Najlepšie a najhoršie miesta na výsadbu
Teplý vzduch stúpa, studený klesá. Práve na tomto princípe fungujú stropné klimatizácie, ktoré najprv rozptýlia studený vzduch pozdĺž stropu a až potom ho nechajú klesať do priestoru.
Rovnaká fyzika platí aj vo vonkajšom prostredí. Vyhnite sa „mrazovým kotlinám“ – priehlbinám v teréne, do ktorých sa studený vzduch dostáva, ale už z nich neuniká. Teplota v týchto miestach je zvyčajne oveľa nižšia ako v okolitej pôde.
Sadenice preto vysádzajte na vyvýšené miesta v záhrade alebo na svahu, kde je menšia pravdepodobnosť výskytu mrazu. Veľkou pomocou môžu byť aj okolité stavby, ako sú steny domu alebo ploty.
Obzvlášť užitočné sú steny a ploty orientované na juh a západ, najmä ak sú natreté tmavou farbou. Dokážu dlhšie udržať teplo a zároveň chránia rastliny pred studeným vetrom. Medzi ďalšie vhodné miesta na výsadbu patria aj plochy v blízkosti živých plotov, kríkov, lavičiek a iných záhradných prvkov alebo stavieb.
Extra sila pre vaše rastliny
Zatiaľ čo mrazuvzdorné sadenice možno bez obáv vysadiť priamo do záhonu, v prípade teplomilných rastlín je situácia zložitejšia. Ak už pominuli posledné mrazy, ale počasie stále nie je ideálne na výsadbu paradajok, papriky, cukiet, uhoriek a podobných druhov zeleniny, je dôležité rastliny najprv otužovať – a to po dobu dvoch týždňov.
Sadenice otužujte tak, že ich umiestnite von na 2 – 3 hodiny počas najteplejšej časti dňa (zvyčajne medzi poludním a 17. hodinou). Postupne čas strávený vonku predlžujte. Zalievajte ich len mierne a na noc ich vracajte späť dovnútra. Akonáhle si zvyknú na 10 až 12 hodín vonku, nechajte ich posledných pár dní vonku aj cez noc – a potom ich môžete zasadiť do záhonu.
Keď mráz prekvapí
Okrem prestieradiel a prikrývok môžete na rýchlu a cenovo dostupnú ochranu pred nečakaným mrazom použiť aj prevrátené kvetináče z hliny alebo plastu, plastové fľaše od mlieka alebo dvojlitrové fľaše s odrezaným dnom – všetky tieto varianty poslúžia ako ochrana malých rastlín a sadeníc. Skvelé sú aj vedrá, kartónové škatule, staré záclony, uteráky, jutové vrecia, maliarske fólie alebo plachty.
Počas dňa ich však nezabudnite odložiť – najmä ak používate nepriedušné fólie a plachty, ktoré môžu rastliny „udusiť“. Zakryte ich opäť pred zotmením alebo skôr, ako teplota začne klesať.
Ďalším osvedčeným trikom, často používaným pri ružiach, mladých kríkoch a citlivých trvalkách, je prikrytie rastlín mulčom alebo domácim kompostom. Po skončení mrazov vrstvu opäť odstráňte, aby sa pri stonke rastliny nerozmnožili škodcovia alebo nevznikla pleseň.
Zachytávanie tepla
Naplňte plastové fľaše vodou, pevne ich uzavrite a postavte ich na slnko – ideálne na miesto s priamym slnečným svetlom. Môžete použiť fľaše od mlieka, džúsov, vody alebo dvojlitrové PET fľaše. Sklenené fľaše nie sú vhodné, pretože môžu prasknúť, ak v nich voda zamrzne.
Vo všeobecnosti platí, že čím väčší objem, tým lepšie – niektorí záhradkári používajú na vykurovanie neizolovaných skleníkov dokonca 200-litrové sudy. Podobný efekt však môžete docieliť aj s väčším počtom menších plastových fliaš.
Cieľom je premeniť tieto nádoby na akumulátory tepla, ktoré cez deň absorbujú slnečnú energiu a v noci ju budú pomaly uvoľňovať. Jednu alebo viac fliaš môžete umiestniť priamo pod prikrývku vedľa rastlín – poslúžia ako jednoduchý zdroj tepla bez potreby elektriny.
Tipy pre pestovateľov
Staré okenné siete nevyhadzujte – môžete ich použiť ako jednoduché vetrolamy okolo záhonov. Sú lacnejšie a jednoduchšie na inštaláciu než aj tie najzákladnejšie sieťové zásteny z juty.
Konvičku do ruky
Záhradu zalievajte ráno pred očakávaným mrazom. Možno si hovoríte: Neochladí sa tým pôda ešte viac? Práve naopak – vlhká pôda lepšie udrží teplo a pomôže udržať korene v teple. Potom na čerstvo zavlaženú pôdu pridajte hrubšiu vrstvu mulča – poslúži ako izolačná prikrývka.
Vytvorte teplotný ostrovček
V ideálnom prípade by sa rastliny v kvetináčoch mali preniesť dovnútra ešte pred príchodom mrazov, ale nie vždy je to možné. Druhou možnosťou je zoskupiť ich tak, aby si navzájom odovzdávali teplo a vytvorili tzv. „teplotný ostrovček“. Zakryte ich a medzi ne umiestnite plastové fľaše naplnené vodou, ktoré poslúžia ako akumulátory tepla.
Nožnice ešte nechajte na pokoji
Zamrznuté listy a vetvičky možno nevyzerajú pekne, ale nechajte ich na pokoji, kým nočné teploty trvalo nestúpnu nad 4 °C. Predčasné strihanie môže stimulovať nový rast, ktorý potom ľahko zničí ďalší mráz. Keď sa oteplí, odstráňte len nevyhnutné časti – teda naozaj len končeky s jasným poškodením. Vo všeobecnosti platí, že menej je viac, pretože mnohé rastliny sa dokážu prekvapivo dobre spamätať.
Pôvodný článok
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
