Ján Bahýľ: slovenský Da Vinci v oblasti letectva (+Foto modelov)
Vynálezca Ján Bahýľ predbehol prelomovými technickými riešeniami svoju dobu. Venoval sa letectvu, vojenskej technike, mechanike a hydraulike, pričom získal 17 patentov, okrem iného na tank s parným pohonom či na konštrukciu vrtuľníka. Hoci jeho meno nie je vo svete až tak známe, jeho inovácie zanechali výraznú stopu v histórii technického pokroku. 13. marca ubehlo od jeho smrti presne 110 rokov.
Ján Bahýľ sa narodil 25. mája 1856 vo Zvolenskej Slatine vo vtedajšom Rakúsko-Uhorsku. Na technickej strednej odbornej škole v Banskej Štiavnici zmaturoval s diplomom technického kresliča. Študoval na vojenskej technickej akadémii vo Viedni, kde získal hodnosť poručíka. Realizoval rôzne vojenské stavby po celom Rakúsko-Uhorsku od Komárna, Kežmarku, Haliče cez Ľvov, Krakov až po Dubrovník. Desať rokov pracoval na vojenských stavbách v Rusku, kde od neho ruská armáda odkúpila patent na parný tank. Zo zárobku mohol financovať svoje ďalšie experimenty.
V roku 1886 sa Bahýľ oženil s Rozáliou Schwanzerovou, dcérou vinohradníka z Rače pri Bratislave, a mali spolu 3 deti. Po pobyte v chorvátskom Dubrovníku, kde sa podieľal na niekoľkých stavbách, sa usadili v Bratislave.
V roku 1888 sa vo Viedni konala výstava vzduchoplavby usporiadaná aeronadšencom Viktorom Silbererom. Boli tu prezentované prvé balóny, aerostaty, ako aj vysvetlené princípy aerodynamiky a letectva. Na Bahýľa spravila výstava dojem a inšpirovala ho k venovaniu sa tomuto oboru.
Bahýľov priateľ a mecenáš Anton Marschall mal na rohu Medenej a Tobruckej ulice v Bratislave továreň na výrobu konských kočov a príslušenstva. Koniec 19. a začiatok 20. storočia bolo obdobie, kedy dochádzalo k veľkému rozvoju techniky a prvým experimentom v oblasti automobilového priemyslu a letectva. Bahýľ s Marschallom boli skutočnými priekopníkmi. Napríklad medzi rokmi 1895-1897 zostrojili v továrni prvý automobil s benzínovým pohonom a akumulátorom v strednej Európe.
„Ján Bahýľ svojimi nápadmi predbehol dobu a technické možnosti svojej doby. Je to taký slovenský Leonardo Da Vinci v leteckom priemysle,“ povedal pre Epoch Times Slovensko o slovenskom vynálezcovi modelár z Nitry Martin Mikuláš.
Celkovo mal slovenský vynálezca zaevidovaných 17 patentov, z čoho štyri boli letecké.
„Ján Bahýľ sa najprv venoval vzducholodiam,“ vysvetlil Mikuláš, ktorý vo Zvolenskej Slatine získal Bahýľove nákresy a podľa nich vyhotovil svoje modely.
„V roku 1894 si dal patentovať dve vzducholode. Jedna bola unikátna. Mala tvar dvoch skrutiek – balónov, ktoré vzducholoď mali nadnášať a zároveň ručným pohybom aj poháňať. Ani jedna vzducholoď nebola realizovaná. Potom v roku 1895 si dal patentovať vrtuľník bicyklovej konštrukcie. Ani tento neuzrel svetlo sveta,“ dodal modelár.
Modely neboli prenesené do skutočnosti a ostali len na papieri. O niekoľko rokov sa však Bahýľovi v Marschallovej továrni podarilo skonštruovať jeho pravdepodobne najvýznamnejšie dielo.
„V roku 1905-1906 si dal patentovať jeho najznámejší vrtuľník Avion. Skutočný stroj sa od pôvodnej patentovej listiny dosť odlišoval. Predpokladám, že najskôr zostrojil modely a až potom prišlo k finálnemu vrtuľníku,“ ozrejmil Mikuláš.
Patent vrtuľníka Avion na benzínový pohon uviedol v Pressburgu (dnešnej Bratislave). Rotorové listy boli drôtenej konštrukcie a potiahnuté plátnom. Trup pozváraný z trubiek dosahoval rozmer vyše 6 metrov, pričom vážil len 50 kg. Boli k tomu ešte namontované kolesá. Celý tento projekt Bahýľ vypracoval s Marshallom medzi rokmi 1902 až 1905. V roku 1906 mu patentový úrad v Budapešti udelil patent.
Podľa dostupných informácií sa stroj v roku 1901 počas prvého letu vzniesol viackrát do výšky 0,5 metra, o dva roky neskôr do výšky 1,5 metra a v máji 1905 preletel vzdialenosť vyše 1 600 metrov vo výške 4,3 metra.
„Po postupnom vylepšovaní tohto zariadenia vrtuľník vzlietol do výšky 4 metre a pomaly sa presúval do vzdialenosti asi jeden a pol kilometra. To nebol v podstate let, to bolo akési plazenie vo vzduchu, ale bol to prvý motorový let vrtuľníka, ktorý bol zaregistrovaný medzinárodnou aviatickou federáciou – teda zadokumentovaný. To sa pred ním nikomu nepodarilo,“ skonštatoval v dokumentárnom filme o vynálezcovi „Rande s Jankom“ Dušan Neštrák z Leteckej fakulty Technickej Univerzity Košice.
Bahýľovi však prvenstvo vynájdenia vrtuľníka nebolo nikdy priznané. Základným nedostatkom jeho konštrukcií bola skutočnosť, že nemali riadenie. To priniesol o čosi neskôr francúzsky konštruktér Paul Cornu.
Bahýľ okrem toho získal ďalšie patenty vo vojenskej a technickej oblasti. Medzi najznámejšie patria patent za zariadenie na spájanie vagónov, patent za vynález výťahu na Bratislavskom hrade, patent za vložku do kachlí na lepšie využitie paliva a patent na využitie spádu kanalizačnej siete na výrobu elektrickej energie.
„Chcel som ukázať svetu, že sme u nás mali niečo také,“ vysvetlil modelár z Nitry, čo ho viedlo zúčastniť sa svetoznámej modelárskej súťaže. „Moje modely sú v mierke 1/72 a mnohé získali ocenenia na Scale Model World. Toto najväčšie podujatie pre plastových modelárov na svete sa koná každý rok v anglickom meste Telford,“ dodal Martin Mikuláš.
Ján Bahýľ zomrel presne pred 110 rokmi 15. marca 1915. Pochovaný je na evanjelickom cintoríne pri Kozej bráne v Bratislave.
Na počesť slovenského vedátora udeľuje Ústav priemyselného vlastníctva SR od roku 1999 Cenu Jána Bahýľa s cieľom oceniť slovenskú osobnosť za mimoriadne hodnotné prínosy a riešenia v oblasti vynálezcovskej činnosti a prínos v oblasti vedy a výskumu.
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
