Piatok 14. marca, 2025
Ján Bahýľ na bicykli v Zvolenskej Slatine. (Screenshot: YT / Centrum vedecko-technických informácií SR)

Ján Bahýľ: slovenský Da Vinci v oblasti letectva (+Foto modelov)

Vynálezca Ján Bahýľ predbehol prelomovými technickými riešeniami svoju dobu. Venoval sa letectvu, vojenskej technike, mechanike a hydraulike, pričom získal 17 patentov, okrem iného na tank s parným pohonom či na konštrukciu vrtuľníka. Hoci jeho meno nie je vo svete až tak známe, jeho inovácie zanechali výraznú stopu v histórii technického pokroku. 13. marca ubehlo od jeho smrti presne 110 rokov.

Ján Bahýľ sa narodil 25. mája 1856 vo Zvolenskej Slatine vo vtedajšom Rakúsko-Uhorsku. Na technickej strednej odbornej škole v Banskej Štiavnici zmaturoval s diplomom technického kresliča. Študoval na vojenskej technickej akadémii vo Viedni, kde získal hodnosť poručíka. Realizoval rôzne vojenské stavby po celom Rakúsko-Uhorsku od Komárna, Kežmarku, Haliče cez Ľvov, Krakov až po Dubrovník. Desať rokov pracoval na vojenských stavbách v Rusku, kde od neho ruská armáda odkúpila patent na parný tank. Zo zárobku mohol financovať svoje ďalšie experimenty.

Ján Bahýľ vynálezca slovenského pôvodu. V nemčine sa jeho meno uvádza ako Johann Bahily, v maďarčine ako Bahily János. (Verejná doména)

V roku 1886 sa Bahýľ oženil s Rozáliou Schwanzerovou, dcérou vinohradníka z Rače pri Bratislave, a mali spolu 3 deti. Po pobyte v chorvátskom Dubrovníku, kde sa podieľal na niekoľkých stavbách, sa usadili v Bratislave.

V roku 1888 sa vo Viedni konala výstava vzduchoplavby usporiadaná aeronadšencom Viktorom Silbererom. Boli tu prezentované prvé balóny, aerostaty, ako aj vysvetlené princípy aerodynamiky a letectva. Na Bahýľa spravila výstava dojem a inšpirovala ho k venovaniu sa tomuto oboru.

Bahýľov priateľ a mecenáš Anton Marschall mal na rohu Medenej a Tobruckej ulice v Bratislave továreň na výrobu konských kočov a príslušenstva. Koniec 19. a začiatok 20. storočia bolo obdobie, kedy dochádzalo k veľkému rozvoju techniky a prvým experimentom v oblasti automobilového priemyslu a letectva. Bahýľ s Marschallom boli skutočnými priekopníkmi. Napríklad medzi rokmi 1895-1897 zostrojili v továrni prvý automobil s benzínovým pohonom a akumulátorom v strednej Európe. 

„Ján Bahýľ svojimi nápadmi predbehol dobu a technické možnosti svojej doby. Je to taký slovenský Leonardo Da Vinci v leteckom priemysle,“ povedal pre Epoch Times Slovensko o slovenskom vynálezcovi modelár z Nitry Martin Mikuláš.

Celkovo mal slovenský vynálezca zaevidovaných 17 patentov, z čoho štyri boli letecké. 

„Ján Bahýľ sa najprv venoval vzducholodiam,“ vysvetlil Mikuláš, ktorý vo Zvolenskej Slatine získal Bahýľove nákresy a podľa nich vyhotovil svoje modely.

„V roku 1894 si dal patentovať dve vzducholode. Jedna bola unikátna. Mala tvar dvoch skrutiek – balónov, ktoré vzducholoď mali nadnášať a zároveň ručným pohybom aj poháňať. Ani jedna vzducholoď nebola realizovaná. Potom v roku 1895 si dal patentovať vrtuľník bicyklovej konštrukcie. Ani tento neuzrel svetlo sveta,“ dodal modelár.

Návrh modelu vrtule, ktorým chcel Bahýľ dokázať, že vrtuľa sa vie nadvihnúť do vzduchu. (S láskavým povolením od Martina Mikuláša)
Model šľapacieho vrtuľníka z roku 1894, kde sa vďaka otáčaniu pedálov mali rozkrútiť obe vrtule a vrtuľník sa mal nadniesť. Model získal zlatú medaila na výstave v anglickom Telforde v roku 2007. (S láskavým povolením od Martina Mikuláša)
Model vzducholode (S láskavým povolením od Martina Mikuláša)
Model vzducholode, kde sa natáčaním oboch balónov mohol riadiť smer a výšku letu. (S láskavým povolením od Martina Mikuláša)

Modely neboli prenesené do skutočnosti a ostali len na papieri. O niekoľko rokov sa však Bahýľovi v Marschallovej továrni podarilo skonštruovať jeho pravdepodobne najvýznamnejšie dielo.

„V roku 1905-1906 si dal patentovať jeho najznámejší vrtuľník Avion. Skutočný stroj sa od pôvodnej patentovej listiny dosť odlišoval. Predpokladám, že najskôr zostrojil modely a až potom prišlo k finálnemu vrtuľníku,“ ozrejmil Mikuláš.

Patent vrtuľníka Avion na benzínový pohon uviedol v Pressburgu (dnešnej Bratislave). Rotorové listy boli drôtenej konštrukcie a potiahnuté plátnom. Trup pozváraný z trubiek dosahoval rozmer vyše 6 metrov, pričom vážil len 50 kg. Boli k tomu ešte namontované kolesá. Celý tento projekt Bahýľ vypracoval s Marshallom medzi rokmi 1902 až 1905. V roku 1906 mu patentový úrad v Budapešti udelil patent.

Podľa dostupných informácií sa stroj v roku 1901 počas prvého letu vzniesol viackrát do výšky 0,5 metra, o dva roky neskôr do výšky 1,5 metra a v máji 1905 preletel vzdialenosť vyše 1 600 metrov vo výške 4,3 metra.

Skorší model vrtuľníka Avion, ktorý neskôr Bahýľ prepracoval, zlatá medaila v Telforde v roku 2015. (S láskavým povolením od Martina Mikuláša)

„Po postupnom vylepšovaní tohto zariadenia vrtuľník vzlietol do výšky 4 metre a pomaly sa presúval do vzdialenosti asi jeden a pol kilometra. To nebol v podstate let, to bolo akési plazenie vo vzduchu, ale bol to prvý motorový let vrtuľníka, ktorý bol zaregistrovaný medzinárodnou aviatickou federáciou – teda zadokumentovaný. To sa pred ním nikomu nepodarilo,“ skonštatoval v dokumentárnom filme o vynálezcovi „Rande s Jankom“ Dušan Neštrák z Leteckej fakulty Technickej Univerzity Košice.

Bahýľovi však prvenstvo vynájdenia vrtuľníka nebolo nikdy priznané. Základným nedostatkom jeho konštrukcií bola skutočnosť, že nemali riadenie. To priniesol o čosi neskôr francúzsky konštruktér Paul Cornu.

Bahýľ okrem toho získal ďalšie patenty vo vojenskej a technickej oblasti. Medzi najznámejšie patria patent za zariadenie na spájanie vagónov, patent za vynález výťahu na Bratislavskom hrade, patent za vložku do kachlí na lepšie využitie paliva a patent na využitie spádu kanalizačnej siete na výrobu elektrickej energie.

„Chcel som ukázať svetu, že sme u nás mali niečo také,“ vysvetlil modelár z Nitry, čo ho viedlo zúčastniť sa svetoznámej modelárskej súťaže. „Moje modely sú v mierke 1/72 a mnohé získali ocenenia na Scale Model World. Toto najväčšie podujatie pre plastových modelárov na svete sa koná každý rok v anglickom meste Telford,“ dodal Martin Mikuláš.

Ján Bahýľ zomrel presne pred 110 rokmi 15. marca 1915. Pochovaný je na evanjelickom cintoríne pri Kozej bráne v Bratislave.

Na počesť slovenského vedátora udeľuje Ústav priemyselného vlastníctva SR od roku 1999 Cenu Jána Bahýľa s cieľom oceniť slovenskú osobnosť za mimoriadne hodnotné prínosy a riešenia v oblasti vynálezcovskej činnosti a prínos v oblasti vedy a výskumu.

Prečítajte si aj