J. Marušiak: V dejinách súčasnosti je rok 1989 najvýznamnejším dátumom pre SR
V dejinách súčasnosti je rok 1989 najvýznamnejším dátumom pre Slovensko, a to z hľadiska politického, ekonomického aj sociálneho vývoja. Zhodnotil to politológ Juraj Marušiak. Posolstvom 17. novembra pre dnešnú dobu podľa neho je, že v konečnom dôsledku majú budúcnosť v rukách občania, sú zodpovední sami za seba a zodpovedajú aj za osud krajiny.
„Rokom 1989 sa v slovenskej spoločnosti zmenilo úplne všetko. Zmenil sa absolútne politický systém, ekonomický systém, zmenila sa geopolitická orientácia krajiny, začala sa meniť sociálna štruktúra spoločnosti,“ uviedol. Dôsledkom týchto zmien bol podľa neho aj vznik samostatnej SR. „Bez pádu komunistického režimu a bez nastolenia demokracie by samostatné Slovensko určite vzniknúť nemohlo, alebo by to bolo veľmi ťažké,“ doplnil.
Ako skonštatoval, v súčasnosti je dôležitou otázkou, či sa na Slovensku podarí udržať demokraciu. „Existujú veľmi silné tendencie spochybniť ju, zbaviť legitimity. Napokon, aj najnovšie úvahy o zmene politického systému smerujú k oslabeniu politickej súťaže, k tomu, aby bolo vylúčených čo najviac politických protivníkov, čo je úplne v rozpore s tým, k čomu sme sa hlásili ešte v novembri 1989,“ dodal Marušiak.
V. Hřích: Odkaz Nežnej revolúcie slabne, je nutné pripomínať si časy neslobody
Odkaz Nežnej revolúcie slabne. Ľudia sa stali po roku 1989 slobodnejšími, ale aj nezodpovednejšími. Treba sa starať o to, aby sme si slobodu udržali. Pri príležitosti 35. výročia Nežnej revolúcie to povedal sociológ Václav Hřích.
Sociológ uviedol, že ľudia dnes mnoho informácií o dianí z roku 1989 preberajú od politikov a známych osobností, ktorým dôverujú. „Keď niekto rozpráva, že to nebolo až také zlé a je to niekto, komu tí ľudia veria, tak to automaticky akceptujú,“ doplnil.
Podľa Hřícha by sa malo viac hovoriť o tom, čo všetko bolo pred revolúciou zakázané. „Mám na mysli slobodné podnikanie, slobodné voľby, možnosť cestovať, možnosť študovať v zahraničí,“ pripomenul.
Sociológ upriamil pozornosť na totalitný režim, ktorý bol v krajine prítomný pred rokom 1989. Upozornil, že ak si ľudia nebudú vážiť, čo majú, z Nežnej revolúcie sa môže postupne stať len ďalšia kapitola z dejepisu. „Bude to tak trošku strácať na unikátnosti,“ vysvetlil.
Podstatnou otázkou do budúcnosti je podľa Hřícha aj to, do akej miery sa ľudia ako občania Slovenska budú angažovať v politickom dianí. Pripomenul, že možnosť zapájať sa do politiky je výsadou demokracie. „To je práve tá výzva, či sa necháme viesť davom alebo plynúť čas bez toho, že by sme to nejakým spôsobom pokúsili ovplyvniť tak, ako sa to pokúsili ovplyvniť naši predkovia v roku 1989,“ dodal.
Historička J. Čížová: Pre mnohých je dodnes November ’89 až katarzným zážitkom
Brutálny zásah bezpečnostných síl proti povolenej demonštrácii 17. novembra 1989 v Prahe odštartoval udalosti, ktoré zásadne zmenili smerovanie spoločnosti. Viedli k definitívnemu pádu komunistického režimu v Československu a začali spoločenské zmeny vedúce k pokojnému rozdeleniu Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky na dva samostatné štáty. V nedeľu 17. novembra uplynie od týchto udalostí 35 rokov.
Poslanci Národnej rady SR rozhodli 25. októbra 2001 o tom, že 17. november – Deň boja za slobodu a demokraciu – bude štátnym sviatkom SR.
„Udalosti Novembra ’89 sú jedným z najvýznamnejších historických míľnikov našich súčasných dejín, ktoré sa spájajú s veľkým vzopätím občanov v uliciach požadujúcich slobodu, demokraciu a dodržiavanie ľudských a občianskych práv,“ povedala Júlia Čížová z Oddelenia najnovších dejín Historického ústavu Slovenskej akadémie vied (SAV).
Pád komunizmu v Československu priniesol výrazné zmeny najmä v spoločensko-politickej a ekonomickej oblasti. Súviseli s prechodom z diktatúry vládnucej komunistickej strany k demokratickému usporiadaniu. Koniec mocenského monopolu Komunistickej strany Československa znamenal jednak obnovenie princípov demokracie, slobody, humanizmu a plurality, ale aj veľké legislatívne a štrukturálne zmeny, obnovenie súkromného vlastníctva a trhového hospodárstva.
Na dianie v Československu, ako aj v ďalších socialistických štátoch mali značný vplyv zásadné politicko-ekonomické reformy, známe ako „perestrojka“ (prestavba) a „glasnosť“ (otvorenosť), ktoré presadzoval od druhej polovice 80. rokov minulého storočia novozvolený generálny tajomník Komunistickej strany Sovietskeho zväzu Michail Gorbačov.
„Čo sa však týka Československa, je celkom dôležité povedať, že Gorbačovova politika nezasahovania do vnútropolitického diania v krajinách východného bloku viedla k tomu, že vývoj v jednotlivých štátoch bol ponechaný na jednotlivé politické vedenia a občanov, čiže funkcionárske elity už nemohli očakávať zásah zo strany Sovietskeho zväzu, ako to bolo v roku 1956 v Maďarsku alebo v roku 1968 v Československu,“ podčiarkla historička SAV.
Novembrové i ponovembrové státisícové mítingy sa niesli v atmosfére spolupatričnosti a vzájomnej priazne, a to napriek značnej frustrácii v spoločnosti a hnevu ľudí volajúcich po zmene. Tieto udalosti dostali pomenovanie „Nežná revolúcia“, pretože duch Novembra ’89 a filozofia novembrových námestí vychádzali z princípu nenásilia, porozumenia a snahy o dialóg.
„Aj samotný názov hnutia Verejnosť proti násiliu je určitým vymedzením sa voči praktikám režimu, ktorý často postupoval voči svojim oponentom veľmi kruto. Takže to heslo ‚Nie sme ako oni‘ sa premietlo aj do protestov. A čo sa týka atmosféry na námestiach, pre mnohých je dodnes November ’89 naozaj takým formatívnym až katarzným zážitkom spojeným s veľkou emóciou,“ uviedla Čížová.
Od novembrových udalostí uplynulo 35 rokov. Avšak aj v súčasnosti je nemálo takých, ktorí vyjadrujú sklamanie z ponovembrového vývoja. Historička poukázala na to, že príčin je viacero. Jednou z nich je skutočnosť, že mnoho ľudí sa v dôsledku zásadných spoločensko-ekonomických zmien zrazu ocitlo bez zamestnania a pociťovali neistotu z nového spôsobu života. Vieru ľudí naštrbili aj kontroverzné privatizácie, príliš veľké očakávania či nárast kriminality, korupcie a klientelizmu.
„Dôležitý faktor je fenomén nostalgie, čo dnes vnímame pomerne rozšírene v našej spoločnosti. Teda nostalgia za určitou dobou, ktorú dnes ľudia reflektujú tak, že prakticky bola síce nejakým spôsobom regulovaná štátom a život v nej bol istým spôsobom nalinkovaný, ale zároveň išlo aj o obdobie, ktoré bolo istým spôsobom bezpečné, isté, predvídateľné, čiže boli tam určité istoty, ktoré potom ľudia stratili. A tá nostalgia je, dá sa povedať, aj určitým psychologickým mechanizmom, ktorý človeku ponúka možnosť prekonať nejaké rozčarovanie z prudkého a nečakaného prechodu z jedného politického režimu do druhého,“ pripomenula historička Čížová.
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK