J. Kubiš: Prezident by mal spájať, nie vyvažovať politických protivníkov (Rozhovor)
Hlavnou úlohou prezidenta nie je súperiť s vládou alebo byť jej protiváhou. Naopak, prezident má zosúladiť chod ústavných orgánov, spolupracovať s vládou i parlamentom. Zdôraznil kandidát na prezidenta SR Ján Kubiš. Bývalý vysokopostavený diplomat v štruktúrach OSN a niekdajší minister zahraničných vecí vysvetlil i svoj postoj k posilneniu bezpečnosti krajiny a podpore Ukrajiny, rovnako prezentoval svoj názor na zmenu volebného systému.
Čo vnímate ako najdôležitejšiu úlohu prezidenta SR? A je prípadne medzi kompetenciami hlavy štátu taká, ktorú by ste neplánovali používať?
Ústava SR nie je menu v jedálni, všetky jej ustanovenia sú dôležité a majú sa používať. Ale zrejme nie je náhoda, že úvodný článok o kompetenciách prezidenta čl.101/1 uvádza, že prezident reprezentuje SR navonok i dovnútra a svojim rozhodovaním zabezpečuje riadny chod ústavných orgánov.
Niektoré politické strany hovorili o potrebe zmeny volebného systému. Je táto zmena potrebná? Podpísali by ste zmenu volebného systému?
Zmena volebného systému s cieľom priblížiť riadenie vecí verejných k občanom je účelná a potrebná. Podporil by som otvorenie diskusie k tejto otázke s cieľom pripraviť príslušný zákon. O jeho podpise by som rozhodol až po diskusii a vypracovaní návrhu.
Aký je váš postoj k členstvu SR v NATO a EÚ? Členmi sme už 20 rokov.
Členstvo SR v EÚ a NATO je základom pre našu budúcnosť, rozvoj a bezpečnosť. Napokon aj z historickej skúsenosti vieme, že štáty, ktoré sú súčasťou hodnotového rámca, ktoré predstavuje EÚ a NATO, sú štátmi, ktoré prosperujú, ktoré sa rozvíjajú, a ktoré dokážu spolupracovať nielen v uvedených spoločenstvách, ale tiež v širšom, globálnom rozmere. Naše členstvo v EÚ a NATO je pre mňa garanciou mierovej, úspešnej a solídnej budúcnosti Slovenska, založenej na dodržiavaní ľudských práv, budovaní modernej spoločnosti a posilňovaní právneho štátu.
Prezident SR je aj najvyšší veliteľ Ozbrojených síl. Aký je váš postoj k financovaniu armády, k jej modernizácii a posilňovaniu, aj vzhľadom na dianie na východ od našich hraníc?
Posilnenie bezpečnosti a obranyschopnosti SR a jej schopnosti čeliť vnútorným aj vonkajším krízam považujem za nevyhnutné, tak ako aj posilnenie systému krízového riadenia a podpory jeho zložiek – armády, polície, hasičov, záchranárov, ako aj spolupráce so samosprávami.
Ako vnímate pomoc Ukrajine? Ste za členstvo Ukrajiny v EÚ? Únia odobrila začiatok prístupových rokovaní.
V prvom rade nemôžem za žiadnu cenu akceptovať agresiu Ruska voči Ukrajine, narušenie jej územnej celistvosti a snahy diktovať to, akým štátom má Ukrajina byť. Nesúhlasím ani s vojnou. Počas mojich diplomatických misií som na vlastné oči videl, aká je vojna strašná, aké to je, keď okolo zúri vojenský konflikt a vy sa bojíte, či prežijete. Aj preto je rovnako pre mňa neakceptovateľné riešiť spory násilím, silovými prostriedkami. Z tohto hľadiska je nevyhnutné všestranne, všetkými dostupnými prostriedkami podporovať Ukrajinu v jej úsilí brániť sa a zachovať si svoju suverenitu a územnú celistvosť. Súčasne musím povedať, že z dlhodobého hľadiska nevidím vojnu ako prostriedok ukončenia tohto konfliktu. Treba hľadať cesty k mierovému spravodlivému urovnaniu. K tomu by mohla prispieť aj Slovenská republika. Napokon aj súčasná slovenská vláda hovorí o potrebe mierových rokovaní. Bolo by preto dobré, keby sa v súčinnosti s našimi európskymi partnermi generovali a upresňovali názory, ako dospieť k mieru. Rovnako považujem za dôležité, aby sme hľadali možnosti, ako sa stať aktívnymi účastníkmi takéhoto politického riešenia. V prípade otázky členstva Ukrajiny v EÚ sme si, myslím, dali odpoveď tým, že sme otvorili prístupové rokovania s Ukrajinou. Bude to nepochybne dlhý a neľahký proces. Zmeny, ktoré musia nastať na Ukrajine, sú veľké a hlboké. Aj v tomto vidím potenciál prínosu Slovenska, keďže nie je to tak dávno, čo sme sami tento integračný proces absolvovali. Vieme sa preto s Ukrajinou podeliť o skúsenosti, ako čeliť výzvam a prekonávať prekážky v tomto procese.
Má byť prezident protiváhou vláde?
V Ústave SR, v časti prezidentských kompetencií a úloh, nikde nenájdete slová o vyvažovaní, protiváhe, či o tom, že hlava štátu má – nebodaj – súperiť s vládou. Naopak, jednou z kľúčových, ústavou daných kompetencií prezidenta je zosúladiť chod ústavných orgánov. A toto predpokladá spoluprácu s vládou i parlamentom. Bez tejto spolupráce, vychádzajúcej z plného rešpektovania ústavných princípov a zákonov, nemožno fungovať. Vnímanie poslania prezidenta ako protiváhy výkonnej moci mi zaváňa skôr snahou spolitizovať prezidentský úrad a prezidenta vtiahnuť do politického boja. Ten by sa mal však odohrávať inde – medzi politickými stranami, v parlamente, prípadne v celospoločenskej diskusii. Prezidentský úrad by mal predovšetkým spájať, aj politických protivníkov, aby hľadali spoločne východiská v otázkach, ktoré trápia občanov, zmierňovať konfrontáciu, agresivitu a napätie v spoločnosti. Napokon, logicky, ak sa prezident sám bude označovať za oponenta a protiváhu vláde, len prispeje k prehlbovaniu rozporov a rozdeľovania občanov na dva nezmieriteľné tábory, stratí schopnosť zmierovať spoločnosť. To však reálne nedokáže ani ten, kto je vnímaný ako vyslovene provládny kandidát.
O prezidentský palác zabojuje v tohtoročných voľbách celkovo 11 kandidátov. Sú nimi Andrej Danko, Patrik Dubovský, Krisztián Forró, Štefan Harabin, Ivan Korčok, Marian Kotleba, Ján Kubiš, Igor Matovič, Milan Náhlik, Peter Pellegrini a Róbert Švec.
