J. Hajko považuje zákon o STVR za účelový, obáva sa i navýšenia podielu reklamy
Účelom nového zákona o Slovenskej televízii a rozhlase (STVR) je odstránenie súčasného vedenia telerozhlasu. Navýšenie podielu reklamy pre verejnoprávne médium môže narušiť dohodu so súkromnými vysielateľmi o podpore Audiovizuálneho fondu, ktorý by tak mohol prísť o financie. Skonštatoval to poslanec za KDH Jozef Hajko počas diskusie o zmenách v Rozhlase a televízii Slovenska (RTVS). Obáva sa negatívneho vplyvu reklamy na vysielanie telerozhlasu a tlačenie do komerčného vysielania. Viaceré ustanovenia zákona považuje za problematické, tvrdí, že bol šitý horúcou ihlou.
„Obeťou poľovačky na generálneho riaditeľa a vedenie RTVS sa stane fungujúca, vo verejnosti dôveryhodná značka,“ podotkol Hajko. „Príčinou stavu verejnoprávnych médií na Slovensku nie sú tí, ktorí identitu RTVS tvoria svojou prácou, ale generácie politikov, pre ktorých sa verejnoprávne médium stalo ‚fackovacím‘ panákom, ktorý každé obdobie po voľbách v strese čaká, čo s ním bude. Zastavme to, prosím,“ apeloval na poslancov. Vyzval na riadnu a odbornú diskusiu o tom, čo sú verejnoprávne médiá, akú úlohu majú zohrávať v 21. storočí a podobne.
Podotkol, že inštitúcia dokázala plniť rámec svojich zákonných povinností napriek neschopnosti predošlých vlád zvýšiť koncesionárske poplatky a ich následnému zrušeniu. Apeluje na riešenie financovania telerozhlasu, za šťastné nepovažuje naviazanie jeho rozpočtu na percentá HDP.
Pri navýšení podielu reklamy v telerozhlase však vidí odklon od verejnoprávnosti inštitúcie. „V podstate budeme mať ďalšiu komerčnú inštitúciu, ktorá navyše bude počúvať politickú moc,“ poznamenal. Upozornil, že zmena vyvolala aj odpor Asociácie televíznych vysielateľov Slovenska. Ozrejmil, že podmienkou ich platenia dvoch percent príjmov do Audiovizuálneho fondu bolo, že príjmy z reklamy pre RTVS sa budú pohybovať na súčasnej úrovni. Je zvedavý, čo zmena vyvolá a ako sa to odrazí na podpore fondu. Podotkol tiež, že objednávatelia reklamy chcú prilákať k obrazovkám čo najviac ľudí, a to sa sotva dokáže verejnoprávnym typom programov.
Čo sa týka kontroly vysielania RTVS, už teraz podľa neho existujú možnosti sledovať, či sa správa skutočne verejnoprávne. Ak chce niekto posilniť tento kontrolný mechanizmu, vyzval na rozhovor o možnostiach novely. „Ale neklaďme na stôl nový zákon, ktorý účelovo zruší túto inštitúciu, aby ju nahradil novou,“ poznamenal. Negatívne vníma aj zmeny v otázke výberu a odvolávania generálneho riaditeľa telerozhlasu. Síce z pôvodného návrhu vypadlo jeho odvolávanie bez udania dôvodu, spôsob, akým je tvorená nová rada médiá a okolnosti odvolávania podľa neho napovedajú, že zbaviť sa nepohodlného štatutára nebude problém. Väčšia nezávislosť a transparentnosť inštitúcie, ktorou vláda argumentuje pri návrhu, sú podľa Hajka len prázdne reči. Vyhlásil, že Rada STVR bude čisto politicky orgán. Upozornil aj na nedostatky ustanovení v návrhu pri funkčnom období členov rady.
Poslanec Karol Farkašovský (SNS) odmieta, že by koncesionárske poplatky boli garanciou nezávislosti, objektivity a slobodnej tvorby. Pýta sa, kde bol RTVS napríklad vtedy, keď občania požadovali objektívne informácie o pozitívach a negatívach očkovania. Telerozhlas podľa neho dáva priestor externým moderátorom, ktorí patria „k extrémnemu pravicovému politickému krídlu“.
A. Hlina: Z rady STVR sa vytvorí politický orgán súčasnej koalície
Poslanec SaS Alojz Hlina v rozprave upozornil, že riaditeľ verejnoprávnej televízie a rozhlasu sa po prijatí nového zákona stane ľahko odvolateľným. Naopak, členovia rady budú v zásade neodvolateľní. Legislatívu označil za „des a hrôzu“.
Z rady, ktorá má po novom voliť generálneho riaditeľa, sa podľa Hlinu vytvorí „politický orgán súčasnej vládnej koalície“, keďže z deviatich členov štyroch vymenuje ministerka kultúry a piatich zvolí NR SR. „Tí ľudia sú v zásade neodvolateľní,“ tvrdí poslanec. Poukázal na to, že v novom zákone sa uvádza, že členovia nemôžu vystupovať v mene politickej strany, nezakazuje sa však konať v jej prospech. Odpadá tak jeden z dôvodov teoretického odvolania.
Poslanec Dušan Jarjabek (Smer-SD) poukázal na zodpovednosť, ktorú budú niesť členovia rady pri voľbe generálneho riaditeľa. Budú podľa neho pod drobnohľadom médií aj verejnosti a svoje kroky budú musieť oveľa viac zdôvodňovať. Hovorí tak aj o posilnení kontroly.
R. Michelko odmieta, že zvýšenie podielu reklamy ovplyvní charakter STVR
Poslanec Roman Michelko (SNS) v rozprave odmietol, že zvýšenie podielu reklamy vo verejnoprávnej televízii a rozhlase na päť percent ovplyvní ich charakter. Upozorňuje, že stále pôjde len o štvrtinu z objemu, ktoré môžu vysielať komerčné televízie.
„Päť percent je šanca, aby diverzifikácia zdrojov pre verejnoprávne médiá bola podstatne väčšia,“ obhajoval Michelko navýšenie objemu inzercie. Odmieta, že by mali reklamy prerušovať filmy. Televízia by sa mohla podľa neho stať novou šťukou na reklamnom trhu. Uvedomuje si súčasné poddimenzované financovanie.
Generálny riaditeľ a členovia rady by podľa neho mali byť v súzvuku, podobne ako vláda a parlament. Pripisuje im podobnú legitimitu. „Navzájom sa majú kontrolovať, inšpirovať, posúvať to médium, diskutovať o charaktere verejnoprávneho vysielania a podobne. A to bude len vtedy možné, keď budú mať tie rady relevantné kompetencie,“ dodal.
Michelko, ktorý šéfuje parlamentnému kultúrnemu výboru, verí, že na čelo telerozhlasu príde niekto plný energie, s novými nápadmi a náplňou obsahu verejnoprávnosti, pričom bude televízia vyrábať vlastné programy. Vo svojom vystúpení pripomenul tiež zmeny, ktorými prechádzali verejnoprávne médiá v minulosti.
Poslanci Martin Šmilňák (KDH), Branislav Vančo (PS) aj ďalší opoziční poslanci namietali, že Michelko kritizoval praktiky meniace verejnoprávne médiá v minulosti, pričom ich súčasná vláda sama využíva.
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
