J.G. Hannequin: Farmári sú už 20 rokov cieľom verbálnych a fyzických útokov (Rozhovor)
„Naša profesia je už 20 rokov obeťou ‚agribashingu‘“ (verbálne a fyzické útoky na farmárov), hovorí Jean-Guillaume Hannequin, predseda francúzskeho odborového zväzu FDSEA v departmente Másy. Farmári sú podľa neho „obviňovaní zo všetkých neduhov spoločnosti“.
Francúzske poľnohospodárske odbory sa 22. januára stretli s francúzskym premiérom potom, čo vláde pohrozili protestmi trvajúcimi týždeň alebo dlhšie, ak ich požiadavky nebudú splnené. Odbory vyzvali vládu, aby prijala konkrétne opatrenia a vyriešila ich sťažnosti na nadmernú finančnú záťaž a ekologické predpisy a tiež neprimerané ceny ich výrobkov.
Jean-Guillaume Hannequin sa taktiež domnieva, že dohoda medzi EÚ a MERCOSURom (juhoamerickým združením voľného obchodu, pozn. prekladateľa) je skutočným „škandálom“. Francúzska edícia Epoch Times s ním spravila rozhovor o súčasných protestoch farmárov vo Francúzsku.
Alex Newman: za reštrikciami v poľnohospodárstve stojí Agenda OSN 2030
Francúzski farmári sa hnevajú už niekoľko týždňov. V novembri po celej krajine prevrátili naopak tabuľky s názvami miest. Čo chceli poľnohospodári touto akciou povedať?
Táto akcia bola uskutočnená, aby sme ukázali, že naša súčasná situácia je doslova hore nohami. Ocitli sme sa v krajine, kde tí, ktorí nám vládnu, robia množstvo rozhodnutí a presadzujú nespočetné normy a predpisy vedúce k poklesu výroby.
Francúzsko pritom dováža obrovské množstvo zahraničných potravín, ktoré nepodliehajú rovnakým pravidlám. V dôsledku toho čelíme tvrdej a neférovej konkurencii.
Okrem toho vidíme, že poľnohospodárstvo sa stalo do istej miery politickým a ekonomickým vyrovnávačom iných odvetví, a to už nie je prijateľné. Verím, že hnev u poľnohospodárov dosiahol vrchol.
Momentálne vám nemôžem povedať, či akcie budú pokračovať, sme odborový zväz, rozhodnutia nerobí vedenie, o všetkom sa rozhoduje na najnižšej úrovni.
A môžem vás uistiť, že moji kolegovia sú odhodlaní to dotiahnuť do konca. Domnievam sa, že demonštrácie na druhej strane Rýna skutočne pomohli k tomu, aby sa poľnohospodárske združenia znovu rozbehli.
Boli vaše požiadavky už niekde vypočuté?
Ako predsedu odborového zväzu FDSEA odboru v departmente Másy a člena FNSEA [2] ma už prijal prefekt, ktorého som upozornil na niekoľko protichodných bodov ohrozujúcich suverenitu našej krajiny.
Náš predseda FNSEA Arnaud Rousseau už hovoril s ministrom poľnohospodárstva Marcom Fesneauom. Dosiahol niekoľko výsledkov, najmä v oblasti daní.
Pripomínam, že ukončenie daňových úľav na pohonné hmoty bolo dôvodom nášho protestného hnutia. Napriek tomu nám stále chýba jeden aspekt. Bol nám prisľúbený prechodný daňový kredit ako kompenzácia za stratu z oslobodenia od dane, ale tento kredit sme stále nedostali. Nemáme poňatie, ako to reklamovať.
Glyfosát bol práve schválený Európskou komisiou na ďalších desať rokov. Je to dobrá správa pre farmárov?
Glyfosát je politický totem. Využívajú ho na získavanie hlasov od Zelených a ekostrán. Emmanuel Macron v tejto otázke tiež pamätne zaváhal, najmä kvôli bývalému ministrovi pre ekologickú transformáciu [3] Nicolasovi Hulotovi, ktorý chcel, aby Francúzsko tento pesticíd nadobro vyradilo.
Hlava štátu ale veľmi dobre vie, že prechod k udržateľnejšiemu systému sa bez glyfosátu nezaobíde. V súčasnej dobe neexistujú žiadne alternatívy, takže zostáva nenahraditeľný.
Slovenskí farmári nasledujú príklad z Nemecka: „Ak nám nevyhovejú, zablokujeme Úrad vlády traktormi.“ (Rozhovor)
V budúcnosti môžu existovať iné riešenia. Muselo by sa však viac investovať do výskumu. Niektoré ústavy sa zaoberajú mobilnými elektrickými systémami, ktoré by mohli ničiť burinu, ale tiež biologickými prípravkami, ktoré sú pre životné prostredie neškodné.
Tento pesticíd môže taktiež ušetřiť mnoho fosílnej energie. V mojom departmente sú farmári snažiaci sa prevádzkovať poľnohospodárstvo, ktoré čo najviac chráni pôdu.
Iba sejú, medzi dve plodiny vysievajú pšenicu a krycie plodiny, ktoré vytvárajú biomasu a zachytávajú uhlík. Predovšetkým však pôdu neobrábajú, aby nemenili jej štruktúru.
Schválenie glyfosátu na ďalších 10 rokov je momentálne pre farmárov vlastne dobrou správou.
V 70. rokoch bolo vo Francúzsku okolo 1,5 milióna poľnohospodárov, dnes je to len 390 000. Niektorí poukazujú na dovoz ako na hlavnú príčinu postupného zániku profesie. Čo si o tom myslíte? Obáváte sa, že dohoda medzi EÚ a MERCOSURom bude úspešná?
Dohoda medzi EÚ a MERCOSURom je skutočným škandálom Európskej únie. Je presadzovaná Európskou úniou a suverénna krajina ako Francúzsko jej nemôže povedať nie.
Problém je, že vo Francúzsku sa o poľnohospodárstve hovorí iba z pohľadu ekologického plánovania, teda realizácie Parížskej dohody z roku 2015 z pohľadu dekarbonizácie poľnohospodárstva.
V žiadnom prípade nespochybňujem boj proti globálnemu otepľovaniu, ale existujú dvojaké štandardy. Na jednej strane nám hovoria, že musíme dekarbonizovať francúzske poľnohospodárstvo, ale zároveň naši politici zatvárajú oči pred potravinami z krajín MERCOSUR, ktoré, prísne vzaté, nespĺňajú žiadne normy. Naviac práve tam, v srdci „pľúc planéty“, dochádza k najväčšiemu odlesňovaniu.
Pokiaľ ide o generačnú obmenu, situácia bude veľmi zložitá z niekoľkých dôvodov. Po prvé, profesia farmára vyžaduje mnoho práce a mladí ľudia dnes nie sú vždy ochotní tak tvrdo pracovať. Naša profesia je tiež už 20 rokov obeťou „agribashingu“. Sme obviňovaní zo všetkých neduhov spoločnosti.
Dochádza k démonizácii poľnohospodárstva a my sme sa nedokázali brániť. Poľnohospodárstvo je historicky veľmi rezervovanou profesiou – farmári veľa pracujú a nutne nepremýšľajú o vysvetľovaní svojej profesie. Myslím, že sme premeškali príležitosť na komunikáciu.
Našťastie sa momentálne verejná mienka začína meniť. Ľudia si uvedomujú, že o francúzskych farmároch sa povedalo mnoho nezmyslov. Ďalším dôvodom náročnej generačnej obmeny sú dôchodky farmárov. Je to okolo 1000 eur mesačne. To je škandál!
Reportáž z veľkej farmárskej demonštrácie v Berlíne: „V Nemecku ešte bude horúca zima.“
Na druhej strane Rýna sa poľnohospodársky svet hnevá tiež. Farmári všade demonštrujú v uliciach. Majú nemeckí farmári rovnaké problémy ako francúzski?
Nemeckí ekoaktivisti majú rovnaké intelektuálne bloky ako francúzski Zelení, sú uväznení vo svojim diskurze o degrowthe [4] a to vedie k protestným hnutiam farmárov na oboch stranách Rýna.
My a naši nemeckí kolegovia čelíme rovnakým politickým skúškam a súženiam, najmä pokiaľ ide o európsku poľnohospodársku politiku.
Vezmime si napríklad vyňatie pôdy z produkcie, ktoré je zdanené 3 alebo 4 % ako vo Francúzsku, tak aj v Nemecku, ale tiež biomasu, ktorú potrebujeme maximalizovať, aby sme viazali uhlík.
Poľnohospodársky veľtrh sa koná od 24. februára do 3. marca. Využijete túto príležitosť, aby bolo váš hlas viac počuť?
Je to najdôležitejšie podujatie v poľnohospodárstve. Samozrejme, je to dobrá príležitosť na prezentáciu všetkých tém. Udalosť má vždy aj veľmi silný politický dosah. V súvislosti s nadchádzajúcimi eurovoľbami je to ešte dôležitejšie.
Ďakujeme za rozhovor.
[1] Fédération Départementale des Syndicats d’Exploitants Agricoles (FDSEA) je francúzska poľnohospodárska záujmová skupina na úrovni odborových zväzov. Zastupuje záujmy farmárov ohľadom rôznych záležitostí, vrátane politických, ekonomických a sociálnych otázok.
[2] Fédération Nationale des Syndicats d’Exploitants Agricoles (FNSEA) je najväčšia poľnohospodárska záujmová skupina vo Francúzsku. Zastupuje záujmy farmárov na národnej úrovni a hrá kľúčovu úlohu pri utváraní poľnohospodárskej politiky.
[3] Nicolas Hulot, ktorý bol 17. mája 2017 menovaný za „ministra pre ekologickú a solidárnu transformáciu“, odstúpil 4. septembra 2018. Táto funkcia zahŕňala zodpovednosť za oblasť klímy, znečistenie ovzdušia, energetiky a dopravy. Hulot bol tiež zakladateľom a čestným predsedom Nadácie Nicolasa Hulota, ekologickej organizácie založenej v roku 1990.
[4] Diskurz degrowth, tiež známy ako „post-growth diskurz“, sa týka plánovaného znižovania materiálnej spotreby v bohatých krajinách za účelom dosiahnutia ekologických cieľov a podpory sociálnej spravodlivosti.
Pôvodný článok
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK