Na pôde Vatikánu prebehli rokovania medzi USA a Ruskom. Moderoval ich Ján Figeľ
Na pôde Vatikánu prebehli rokovania medzi americkými a ruskými zástupcami. Povedal to Jan Figeľ, ktorý sa 13. apríla zúčastnil diskusie zástupcov oboch veľmocí pod záštitou Nadácie Clementy a so súhlasom pápeža Františka. Slovák v nich pôsobil v úlohe moderátora / mediátora. Správu o stretnutí priniesla televízia EWTN.
Obe strany majú záujem v stretnutiach pokračovať. Kto konkrétne zastupoval Rusko a USA, Figeľ nepovedal. „Sú to vplyvné osobnosti, ešte presnejšie vyjadrenie je relevantné osobnosti z hľadiska dosahov, dôsledkov, prenosu a potrebnej kontinuity tých rokovaní. Pretože keby to také osoby neboli, nemá to váhu, nemá to budúcnosť,“ vysvetlil.
Cieľom diskusií je smerovať k ukončeniu vzájomných konfrontácií a k vytvoreniu prostredia spolupráce a tým pádom aj stability a prosperity na severnej pologuli. Figeľ iniciatívu opísal ako „sen o tom, že vznikne spoločenstvo, ktoré bude od Anchorage na Aljaške siahať cez Európu a strednú Áziu až po Vladivostok na Kamčatke.“
Vysvetlil, že momentálne prebiehajúca konfrontácia medzi krajinami spoločenstva severnej pologule oslabuje osobitne Európu, ktorá je uprostred. Mier je podľa neho možný, ale úsilie o mier musí byť aspoň tak veľké, ak nie väčšie, ako úsilie o vojnové ťaženie.
Iniciatíva je inšpirovaná európskymi politikmi 20. storočia ako Robert Schuman, Jean Monnet, Konrad Adenauer alebo Alcide de Gasperi, ktorí stáli pri zrode Európskej únie.
Keď po druhej svetovej vojne začínalo mierovú spoluprácu Francúzsko a Nemecko, doménou ich spolupráce boli strategické suroviny uhlie a oceľ, vysvetlil Figeľ. Dnes považuje za kľúčové energie (energonosiče), prírodné suroviny a informačné technológie. Slovák uvažuje, že ak sa spolupráca zacieli na tieto oblasti, môže vzniknúť forma vyváženej a vzájomne výhodnej kooperácie. Na podobnej báze boli podľa neho položené aj počiatky EÚ a preto narástla z dvoch krajín na dnešných 27 členov, keďže je to výhodné pre všetkých.
„Ak je to výhodné pre veľkých aj malých, bohatých aj chudobnejších, silnejších aj slabších, a nehovorím teóriu, hovorím obraz sedemdesiatich rokov vývoja kontinentu, tak takéto spoločenstvo je aj atraktívne a svojím spôsobom aj vplyvné, silné,“ uviedol.
To, že Rusko a prezident Putin má záujem o zblíženie, je reprezentované tým, že vyslal človeka, ktorý na rokovaniach bol, myslí si Slovák. Podľa neho práve menšie krajiny, ktoré trpia konfrontáciou a sú blízko priestoru vojny, by mali byť aktívne a mali by pomôcť tým veľkým, ktoré majú medzi sebou zložité vzťahy. Môžu ponúknuť cestu, riešenie a obnoviť dôveru.
„To, že sme súčasťou EÚ aj NATO, znamená, že máme na západe dôveru. A ja ju mám aj na východe preto, lebo som bol voľakedy vicepremiér Slovenska a na rokovaniach aj na osobnom rozhovore ešte vo februári 2011 som sa stretol s vtedajším premiérom Ruskej federácie Vladimírom Putinom. To znamená – pozná ma a je to komunikácia so známym človekom. Je to dôvera, ktorá vznikla vtedy a udržala sa,“ povedal Figeľ.
Slovensko podľa Figeľa má čo ponúknuť. Naša skúsenosť je nie len s vojnami, ale aj s porážkou komunizmu, s tým, ako sme museli prejsť obdobím invázie a okupácie. Podľa politika sú to veľmi cenné, aj keď boľavé skúsenosti. „My, ako súčasť strednej Európy, máme skúsenosti s dobyvačnými vojnami a so sovietskym systémom, inváziou a okupáciou, ktoré si dobre pamätáme… Slovensko nepredstavuje hrozbu, ale naopak, môže a chce spájať náš región pre konštruktívnu spoluprácu. Preto opakovane zdôrazňujem, že riešenie tohto konfliktu by malo prísť zo strednej Európy,“ povedal.
Mier by nemal a nesmie byť utópiou. Je to otázka vôle. Ak sa nikto nebude o nič snažiť, nič sa samo od seba nezmení. Slovensko môže mieru veľmi konštruktívne pomôcť, ak to nebudú len bilbordy a heslá bez úsilia, hovorí Figeľ.
Odpoveď na ekonomické a iné ťažkosti v EÚ vidí v inováciách a nových technológiách, nie v nových ideológiách. Úniu podľa neho tvoria všetci jej členovia a obyvatelia. „To nie je tak, že oni – Brusel, ale my. To postavenie Slovenska za 20 rokov je tak silné, opakujem, ako nikdy nebolo. Ale čo s ním robíme alebo ako ho využívame, zneužívame alebo čo s ním robíme, to je na nás. To je na nás, koho pošleme do Bruselu, či druhú ligu alebo prvú ligu.“
Ján Figeľ je bývalý predseda KDH a bývalý slovenský eurokomisár. Okrem toho, že kandidoval do Európskeho parlamentu v nedávnych voľbách za KDH, je mimo aktívnej politiky na Slovensku. V rokoch 2016-2019 pôsobil ako prvý osobitný vyslanec EÚ pre náboženskú slobodu vo svete.
