Údajným páchateľom útoku v Moskve je ISIS-K: čo vieme o tomto militantnom hnutí?
Najmenej 133 ľudí zahynulo v piatok večer pri masakre v moskovskej koncertnej sále, čo z tejto udalosti robí najsmrteľnejší teroristický útok na ruskej pôde za viac ako desaťročie. K zodpovednosti za útok sa prihlásila teroristická skupina Islamský štát z provincie Khorasan (ISIS-K) v Afganistane.
Americké tajné služby pre Associated Press potvrdili, že za útok je zodpovedný Islamský štát.
Ruský prezident Vladimir Putin v sobotu naznačil možnú účasť Ukrajiny a uviedol, že útočníci mali komplicov na ukrajinskej strane hranice. „Smerovali na Ukrajinu, kde mali podľa predbežných informácií vytvorený priestor na prekročenie hranice,“ povedal v sobotu.
Zatiaľ čo o motívoch a účasti skupiny v súvislosti s útokom pretrvávajú pochybnosti, o ISIS-K vieme nasledujúce informácie.
Militantné hnutie ISIS-K
ISIS-K vzniklo koncom roka 2014 vo východnom Afganistane a je naďalej jednou z najaktívnejších teroristických skupín bojujúcich pod vlajkou ISIS. Militantné hnutie vyhlásilo, že chce vytvoriť islamský kalifát rozprestierajúci sa na území západnej a strednej Ázie.
Za posledné desaťročie si toto militantné hnutie získalo povesť brutálneho hnutia, ktoré niekedy bojuje proti Talibanu vládnucemu v Afganistane. Medzi ciele tohto militantného hnutia patrí aj Irán, ktorý ako šiitský považujú členovia ISIS-K za kacírsky.
V januári zahynulo takmer 100 ľudí pri dvoch výbuchoch na slávnosti usporiadanej v Iráne na pamiatku veliteľa Qassema Soleimaniho, ktorý zahynul pri útoku amerického bezpilotného lietadla pred štyrmi rokmi. K zodpovednosti za útok sa prihlásila skupina ISIS-K, čo potvrdili aj americké tajné služby.
V septembri 2022 sa skupina ISIS-K priznala k zodpovednosti za smrtiaci samovražedný útok na ruské veľvyslanectvo v Kábule, hlavnom meste Afganistanu. Rusko je jednou z mála krajín, ktoré si v Kábule udržali diplomatickú misiu aj potom, čo tam Taliban prevzal moc. Hoci Kremeľ oficiálne neuznáva režim Talibanu, prebehli rozhovory o možnej dohode o dovoze ruských ropných produktov výmenou za afganské nerastné suroviny.
Odpor ISIS-K voči režimu Talibanu sa vzťahuje aj na Peking, keďže komunistická krajina sa snaží nadviazať užšie vzťahy s novým režimom a zabezpečiť si tak obchodné cesty a prístup k surovinám, ktoré sú dôležité pre jej vojenský rozvoj. V decembri 2022 hnutie ISIS-K odpálilo bombu v hoteli v Kábule, ktorý vlastnila Čína a v ktorom bývali najmä čínski občania.
Počas chaotickej evakuácie v roku 2021 sa na medzinárodnom letisku v Kábule odpálil samovražedný útočník, ktorý zabil 13 amerických vojakov a viac ako 150 Afgancov snažiacich sa utiecť z krajiny. V apríli minulého roka Biely dom oznámil rodinám 11-tich príslušníkov námornej pechoty, mariňáka a vojaka zabitých pri výbuchu, že vodca hnutia ISIS-K, ktorý útok na letisko zorganizoval, bol „zabitý pri operácii Talibanu“.
Dňa 7. marca najvyšší generál dozerajúci na vojenské operácie USA na Blízkom východe varoval, že hnutie ISIS-K sa zrejme rozširuje s cieľom uskutočniť útoky na Západe.
„Som presvedčený, že hnutie ISIS-K má schopnosť a vôľu zaútočiť na americké a západné záujmy v zahraničí už za šesť mesiacov a s malým alebo žiadnym varovaním,“ povedal generál Michael Kurilla, veliteľ amerického ústredného velenia.
Veľvyslanectvo USA v Rusku vydalo 8. marca varovanie pred hroziacim teroristickým útokom v Moskve a požiadalo Američanov, aby sa v meste vyhýbali davom, sledovali miestne spravodajstvo a dávali pozor na svoje okolie.
Toto varovanie prišlo niekoľko hodín po tom, ako ruské orgány oznámili, že zmarili útok hnutia ISIS-K zameraný na synagógu v meste. Ruská Federálna bezpečnostná služba uviedla, že teroristi „sa pripravovali zaútočiť strelnými zbraňami na veriacich v synagóge“ a že boli počas prestrelky „zneškodnení“.
Rusko hľadá potenciálne väzby na Ukrajinu
V televíznom prejave V. Putin povedal, že vidí možné väzby na Ukrajinu.
„Hovorím k vám dnes o krvavom a barbarskom teroristickom čine, ktorý si vyžiadal desiatky nevinných obetí,“ povedal V. Putin vo svojom prvom verejnom prejave od útoku.
„Štyria páchatelia teroristického útoku, ktorí strieľali a zabíjali ľudí, boli zatknutí. Mali namierené na Ukrajinu, kde mali podľa predbežných informácií vytvorené podmienky na prekročenie hranice,“ povedal.
Ukrajina poprela akúkoľvek účasť a obvinila Kremeľ, že útok využil na podporu svojich vojnových snáh.
Mychajlo Podoljak, poradca ukrajinského prezidenta Vladimira Zelenského, poprel akúkoľvek účasť.
„Ukrajina sa nikdy neuchýlila k teroristickým metódam,“ uviedol v správe zverejnenej na platforme X. „O všetkom v tejto vojne sa rozhodne až na bojisku.“
„Niet pochýb o tom, že udalosti na predmestí Moskvy pomôžu podnietiť (ruskú) vojenskú propagandu, urýchliť militarizáciu, zintenzívniť mobilizáciu a v konečnom dôsledku umožniť eskaláciu vojny,“ uviedol vo svojej správe. „A tiež to môže pomôcť ospravedlniť genocídne údery proti ukrajinskému civilnému obyvateľstvu.“
Ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí poprelo akúkoľvek ukrajinskú účasť a obvinilo Moskvu, že útok využila v snahe získať podporu pre svoje vojnové úsilie.
„Považujeme tieto obvinenia za provokáciu naplánovanú Kremľom s cieľom podnietiť protiukrajinskú hystériu v ruskej spoločnosti, vytvoriť podmienky na zvýšenú mobilizáciu ruských občanov, aby sa zúčastnili na zločineckej agresii proti našej krajine, a zdiskreditovať Ukrajinu v očiach medzinárodného spoločenstva,“ uviedlo ministerstvo vo vyhlásení.
Pôvodný článok
