INNES: Transakčná daň zasiahne najmä domácich výrobcov, obyčajný chlieb bude zdanený aspoň 3-krát
Súčasťou už schváleného ambiciózneho konsolidačného balíka je zavedenie novej dane – dane z finančných transakcií, ktorá má byť jedným z mnohých opatrení na stabilizáciu verejných financií. Tento krok má priniesť do štátnej pokladnice ročne 700 miliónov eur. Zameriava sa predovšetkým na podnikateľské subjekty a firmy, avšak odborníci sa zhodujú, že napokon sa dotkne bežných ľudí, prinesie dobu „cashu” a bude mať nepriaznivý dopad na ekonomiku a podnikateľské prostredie. Daň začne platiť od 1. apríla 2025. Stále sa však čaká, či konsolidáciu podpíše prezident Pellegrini.
Obyčajný chlieb bude zdanený niekoľkokrát
Na tom, že konsolidácia bola nutná, sa zhodnú odborníci a zodpovední politici naprieč celou politickou scénou. Avšak v tom, akými opatreniami a formami sa k samotnej konsolidácii malo pristúpiť, sa už koalícia s opozíciou rozchádza. Podľa Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz (INNES) schválený konsolidačný balík obsahuje minimum úspor štátu, a tak občania postihnutí vyššími daňami zafinancujú neefektívne verejné výdavky. Veľmi ostro kritizovaná je práve nová transakčná daň.
Analytik Radovan Ďurana upozornil na fakt, že kým DPH zaťažuje len vytvorenú hodnotu a daň z príjmov právnických osôb zaťažuje len vytvorený zisk, transakčná daň zdaňuje obrat. Nezáleží teda na tom, či je firma v plusových číslach alebo je v strate, transakčnú daň bude musieť platiť.
„Čím zložitejšia je výroba tovaru, čím viac medzistupňov výroby obsahuje, tým vyššia je štátom inkasovaná daň. Obyčajný chlieb bude zdanený minimálne 3-krát (nákup pšenice, nákup múky, nákup chleba). Stačí veľmi nízka sadzba (pozn. red. transakčnej dane) na zabezpečenie vysokých výnosov,” ozrejmil.
Nebude sa týkať len právnických osôb, zasiahne všetkých
Predseda vlády Robert Fico (Smer-SD) pri predstavovaní tohto opatrenia neskrýval nadšenie. „Veľmi sa teším, že vláda sa rozhodla zaviesť daň z finančných transakcií. Bolo veľa klamstiev popísaných v médiách, že to ideme zaviesť na úkor ľudí, nie je to pravda. Táto daň sa bude týkať výlučne právnických osôb,” uviedol. Hoci premiér tvrdil, že táto daň zasiahne len podnikateľov a právnické osoby, všetci odborníci sa zhodujú, že v konečnom dôsledku zasiahne najmä bežných občanov.
Generálny sekretár Republikovej únie zamestnávateľov (RÚZ) Martin Hošták pripomína, že takúto daň nemá žiadna spomedzi krajín eurozóny. „Je potrebné si uvedomiť, že každá finančná operácia má na svojom konci konečného spotrebiteľa a tým sú samotní občania Slovenska. Potvrdzujú to aj viacerí renomovaní odborníci a analytici. Zvýšené náklady sa premietnu do vyšších cien tovarov a služieb, čo povedie k ďalšiemu rastu inflácie a nákladov pre bežných občanov,” skonštatoval.
Negatívne zasiahne domácich výrobcov
Podľa INNES zavedenie transakčnej dane nesie so sebou hneď niekoľko negatív. Bude mať väčší dopad na slovenských výrobcov, keďže dovozcovia zahraničných tovarov ju zaplatia len jednorazovo. Daň tiež viac zaťaží malé a začínajúce podniky než veľké korporáty, keďže platba je obmedzená na 10 000 eur. Je teda jedno, či firma platí faktúru presne za 10 000 eur alebo robí obrovskú finančnú transakciu v hodnote dvoch miliónov eur. Významne viac zaťaží firmy so zložitejšími výrobnými procesmi, ktoré vytvárajú produkty s vyššou pridanou hodnotou (napr. technologicky náročné výrobky alebo produkty s veľkou investíciou do vývoja). To znamená, že firmy, ktoré vyrábajú drahšie a zložitejšie produkty, môžu platiť vyššie dane v porovnaní s tými, ktoré vyrábajú jednoduchšie a lacnejšie produkty. Tam, kde podnikatelia nebudú schopní preniesť celú daň na zákazníkov, sa znížia výnosy z kapitálu, čo následne obmedzí súkromné investície.
Analytici INNES tiež varujú, že transakčná daň môže podporiť nárast hotovostných platieb a šedej ekonomiky, čím sa spomalí obeh peňazí a zbrzdí ekonomický rast. Zvýšené ceny ponesú tam, kde to bude možné, napokon aj samotní spotrebitelia.
„Suma sumárum, ak chcete oslabiť ekonomický rast, znevýhodniť domácich producentov, spomaliť rast miezd a infláciou znížiť hodnotu úspor domácností, zavediete transakčnú daň,” zhodnotil INNES.
Hošták z RÚZ poznamenal, že z dlhodobého hľadiska by toto opatrenie mohlo prispieť k poklesu hrubého domáceho produktu Slovenska. „Táto daň zásadne oslabí ekonomickú výkonnosť krajiny, zdiskriminuje úspešné firmy, ktoré týmto novým poplatkom budú zaťažené ešte viac a potrestá ich aktivitu. Zavedenie transakčnej dane môže dokonca prispieť k poklesu HDP Slovenska až o dve percentá v horizonte 15 rokov, čo sa rovná strate približne osemtisíc pracovných miest, čo je ekvivalent dvoch automobiliek.”
Odborníci sa zhodujú, že trasakčná daň so sebou prinesie aj dobu „cashu”. Rakúsky ekonóm Oliver Picek, vyučujúci na viedenskej ekonomickej univerzite, ktorý v roku 2017 pracoval ako poradca rakúskeho ministra práce, predpokladá, že v dôsledku tejto dane budú firmy dlhšie držať väčšie sumy hotovosti. „Očakával by som tiež, že podniky budú zadržiavať najvyššiu možnú sumu v hotovosti, aby ušetrili určitú časť nákladov. Namiesto prevodu malých súm v rôznych bankových transakciách na klienta a zaplatenia celej percentuálnej dane zakaždým predpokladám, že podniky budú čakať, kým sa úvery a dlhy nahromadia a potom splátky pošlú naraz,” uviedol.
Vláda pokračuje v plytvaní
K radikálnemu zvyšovaniu daní by nemuselo dôjsť, ak by vláda zodpovedne pristúpila ku konsolidácii a spravila úpravy aj na výdavkovej strane verejných financií, myslí si INNES. Podľa inštitútu, ak by vláda neposkytovala podporu a sociálne balíčky aj tým, ktorí ich naozaj nepotrebujú, mohla by dokopy ušetriť skoro 2 miliardy eur ročne. Tiež spomenul, že ak by štát zefektívnil vysoké školstvo, skonsolidoval regionálne školstvo alebo obmedzil vlaky zdarma, do rozpočtu by pribudlo 300 miliónov eur.
Podľa INNES konsolidačný balíček síce zníži štátny deficit, ale financie neozdraví. „Zafinancovanie neefektívnych výdavkov vyššími daňami je ten najhorší možný prístup. Oslabí ekonomický rast, posilní zaostávanie slovenských miezd a zníži hodnotu úspor obyvateľov,” kritizuje prijaté opatrenia.
„Neefektívnymi výdavkami ochudobňujeme domácnosti, aby sme pokračovali v plytvaní,” zhodnotil celkovo konsolidáciu analytik Ďurana.
V pôvodnom návrhu ministerstva financií bola stanovená sadzba 0,35 % z transakcie s maximálnym stropom stanoveným na 30 eur za transakciu. Zdanený mal byť aj výber hotovosti, a to vo výške 0,7% z vyberanej čiastky. Len deň po oficiálnom zverejnení informácií však vláda pristúpila k zmenám a sadzbu zvýšila. Sadzba dane tak napokon bude predstavovať 0,4 % zo sumy finančnej transakcie, s tým, že najvyšší možný poplatok bude 40 eur (keďže najvyššia zdanená suma bude 10 000 eur). Hotovostný výber bude zdanený na úrovni 0,8 %. Do štátneho rozpočtu by vďaka transakčnej dani malo ročne potiecť okolo 700 miliónov eur. V roku 2025 sa predpokladá nižší výber, keďže daň začne platiť až od 1. apríla 2025.
