Názory INNES: Obchod pod vplyvom cla (Komentár)
Nad svetom sa sťahuje súmrak obchodnej vojny. Nerozvážne kroky politikov môžu nielen spomaliť budovanie prosperity, ale aj vtiahnuť ľudí späť do chudoby. Práve intenzívny obchod medzi krajinami a voľnejší pohyb kapitálu a vedomostí zásadne prispel k tomu, že celosvetový podiel ľudí v extrémnej chudobe za posledných 30 rokov klesol z 34 % na 8,8 %.
Počas troch dekád vzrástol podiel exportu na svetovom HDP o neuveriteľných 50 %. Väčšina krajín sa tak mohla zapojiť do medzinárodnej výmeny a svetovej deľby práce. Využiť skryté zdroje, voľné kapacity, dostupnú pracovnú silu. Slovensko naďalej patrí medzi krajiny, ktoré túto príležitosť využili na viac ako 100 %.
Ekonómovia, politici, podnikatelia, ale aj občania každý deň s obavami čakajú, aký nový návrh na clá príde z Oválnej pracovne Bieleho domu. Mohlo by sa zdať, že z nášho kontinentu s tým veľa urobiť nemôžeme, ale nie je to tak. Európska únia má aj v tejto situácii v rukách silné karty.
INESS dnes vydal publikáciu s názvom Obchod pod vplyvom cla, v ktorej Európskej komisii odporúčame, aby clá na dovozy z USA nezvyšovala, ale naopak znižovala. Publikácia je voľne dostupná na tomto linku.
Východiská:
- Obchodné vzťahy medzi EÚ a USA sú najrozsiahlejšími obchodnými vzťahmi na svete.
- Každý jeden deň prechádza cez Atlantik medzi EÚ a USA tovar a služby v hodnote 4,4 miliardy eur.
- Obchod s tovarom dosiahol v roku 2023 hodnotu 851 mld. eur. EÚ vyviezla na trh USA tovar za 503 mld. eur a zároveň doviezla tovar za 347 mld. eur. To znamená prebytok obchodu s tovarom vo výške 157 mld. eur v prospech EÚ.
- Obchod so službami medzi EÚ a USA dosiahol v roku 2023 hodnotu 746 mld. eur. EÚ vyviezla do USA služby za 319 mld. eur, pričom z USA doviezla služby za 427 mld. eur. Čo z pohľadu EÚ znamená deficit obchodu so službami v hodnote 109 mld. eur.
- 20 % exportu EÚ smeruje do USA.
- Dopyt z USA vytvára na Slovensku 70-tisíc pracovných miest (Zdroj: IFP).
Zachovanie intenzívnej obchodnej výmeny je nepochybne v záujme spotrebiteľov oboch ekonomík. Potenciálna obchodná vojna by však znamenala ďaleko negatívnejšie dôsledky pre EÚ než pre USA. Kým hodnota celkového exportu EÚ dosahuje viac ako 50 % HDP, v prípade USA to je len 11 %. Pokles medzinárodného obchodu by viedol k poklesu hospodárskeho rastu EÚ, potenciálne k recesii. Obchodná vojna by predražila nielen nákupy európskych spotrebiteľov, ale aj podnikateľov, ktorí sú závislí na dodávkach zo zahraničia.
Predstavitelia Európskej únie by sa preto mali snažiť o znižovanie obchodných bariér a podporu globálneho obchodu nasledujúcimi krokmi:
- Znižovaním dovozných ciel
- Odstraňovaním regulačných bariér dovozu
- Uzatváraním nových zmlúv o voľnom obchode a zjednodušením ich podpisovania
- Zjednodušovaním podnikania v EÚ a rozvíjaním jednotného trhu EÚ
Európska únia stojí pred kritickým bodom svojej obchodnej politiky. Aby si naďalej dokázala udržať svoj globálny význam, musí byť schopná držať krok s novým trendom globalizácie, odstrániť regulačné bariéry a podporiť inovácie. Na posilnenie konkurencieschopnosti EÚ v čoraz komplexnejšom globálnom prostredí je trhovo orientovaný prístup existenčne nevyhnutný.
Publikácia INESS, Obchod pod vplyvom cla, je treťou zo série odporúčaní pre Európsku komisiu. Tie budeme v rámci policy aktivít siete EPICENTER Network komunikovať priamo v Bruseli a tiež aj dôležitým aktérom na Slovensku. Cieľom tohto úsilia je inšpirovať politikov v ich snahe vytvoriť pružnejšiu a konkurencieschopnejšiu ekonomiku EÚ – ktorá zabezpečí aj väčšiu slobodu, prosperitu a lepší život pre jej občanov. Prvú publikáciu s názvom Nová energetická politika EÚ nájdete na tomto linku, druhá publikácia Digitálne oživenie EÚ je dostupná tu.
Názory vyjadrené v tomto článku sú názormi autora a nemusia nutne odrážať stanovisko The Epoch Times.
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
