Pondelok 16. septembra, 2024
Ruský prezident Vladimir Putin (vpravo) a čínsky líder Si Ťin-pching vstupujú do sály počas stretnutia v Kremli v Moskve 21. marca 2023 (Alexey Maishev / Sputnik/AFP via Getty Images)

Iniciatíva za globálnu civilizáciu alebo nový „dar“ Číny pre svet

V predvečer stretnutia Si Ťin-pchinga s ruským prezidentom Putinom predstavil čínsky líder novú iniciatívu Pekingu zameranú na budovanie „globálnej civilizácie“. V mene „stability, rozvoja a svetového mieru“ by tak mohli nerušene prekvitať najrôznejšie režimy.

Si Ťin-pching, generálny tajomník Čínskej komunistickej strany (ČKS) predstavil v stredu 15. marca „nový čínsky darček svetu“. Týmto „darom“ je Iniciatíva globálnej civilizácie (全球文明倡议; GCI). Uviedol to vo svojom úvodnom prejave na stretnutí s názvom „Dialóg medzi ČKS a vysokými predstaviteľmi svetových politických strán“.

Ide o tretiu takúto čínsku iniciatívu za posledné dva roky. V septembri 2021 bola spustená Iniciatíva za globálny rozvoj (全球发展倡议; GDI) a v apríli 2022 Iniciatíva za globálnu bezpečnosť (全球安全倡议; GSI). Spoločne tvoria komplexný ideologický systém snažiaci sa o pretvorenie medzinárodného poriadku. Súčasťou tohto systému sú koncepcie a iniciatívy zavedené Si Ťin-pchingom od svojho nástupu do funkcie pred desiatimi rokmi. Ide predovšetkým o „spoločenstvo zdieľaného osudu ľudstva“ (人类命运共同体; CCD) a „spoločné hodnoty ľudstva“ (全人类共同价值), ktoré dopĺňa iniciatíva Jeden pás, jedna cesta (一带一路; BRI).

Správne načasovanie

Iniciatíva za globálnu civilizáciu sa chce usilovať o „rešpektovanie rôznorodosti civilizácií“, presadzovať „spoločné hodnoty ľudstva“, klásť dôraz na „dedičstvo a inovácie civilizácií“ a „spoločne podporovať výmenu a spoluprácu medzi národmi“.

Jej súčasťou sú „štyri spoločné výzvy“:

1/ Spoločne presadzovať rešpektovanie rozmanitosti svetových civilizácií, trvať na rovnosti, vzájomnom uznávaní, dialógu a tolerancii medzi civilizáciami, prekonávať bariéry vzájomnou výmenou medzi civilizáciami, prekonávať stret civilizácií prostredníctvom vzájomného uznávania a prekonávať nadradenosť civilizácií pomocou tolerancie;

2/ Podporovať spoločné hodnoty ľudstva, medzi ktoré patria mier, rozvoj, rovnosť a spravodlivosť. Pochopiť hodnoty rôznych civilizácií, nevnucovať vlastné hodnoty a modely iným a zdržať sa ideologickej konfrontácie;

3/ Spoločne podporovať význam dedičstva a inovácie civilizácií, odhaľovať hodnoty histórie a kultúr všetkých krajín a podporovať tvorivú transformáciu a inovatívny rozvoj výnimočných tradičných kultúr všetkých krajín v procese modernizácie;

4/ Zasadiť sa za posilnenie medzinárodnej výmeny a spolupráce v oblasti humanitných vied, zvážiť možnosť vybudovania globálnej siete pre dialóg a spoluprácu medzi civilizáciami, obohatiť obsah výmen, rozšíriť kanály spolupráce, podporiť vzájomné porozumenie medzi národmi a spoločný pokrok ľudskej civilizácie.

Nie je náhoda, že táto iniciatíva bola predstavená práve pred návštevou Si Ťin-pchinga v Moskve. Podobne ako Iniciatíva  pre globálnu bezpečnosť, ktorú Si Ťin-pching prezentoval krátko po začatí ruskej vojny na Ukrajine, Iniciatíva za globálnu civilizáciu vychádza z naratívov pripomínajúcich Putinovu rétoriku obhajujúcu vojnu na Ukrajine.

Kľúčovú úlohu v týchto naratívoch zohráva Západ, respektíve USA a NATO, ktoré podľa Putina a Číny vyprovokovali „ukrajinskú krízu“. Napríklad v úvodníku čínskeho straníckeho denníka Global Times zo 17. marca sa o novej iniciatíve píše: Podobně jako Iniciativa pro globální bezpečnost, již Si prezentoval světu krátce po začátku ruské války na Ukrajině, totiž vychází z narativů připomínajících rétoriku, kterou Putin vysvětluje a obhajuje svoji agresi vůči Ukrajině. 

„Rusko-ukrajinský konflikt je v podstate pozostatkom studenej vojny, sudom s prachom, ktorý teraz v 21. storočí, vybuchol. Aj v iných častiach sveta vrhá táto prax rozlišovania medzi priateľmi a nepriateľmi v mene hodnôt a dvorenia jednej strane, bojujúc proti druhej, obrovský tieň na svetový mier a rozvoj.“

Modernizácia s čínskymi prvkami na vývoz

Na pochopenie tejto argumentácie sa však treba pozrieť ešte ďalej ako len do obdobia studenej vojny. Spojivom medzi týmito ideologickými koncepciami a iniciatívami je otázka modernizácie. Samotná Čína prijala v prvej polovici dvadsiateho storočia západnú koncepciu modernizácie. Tá bola do značnej miery vynútená koloniálnym vplyvom západných mocností, ktorý vyvrcholil v polovici devätnásteho storočia tzv. ópiovými vojnami. Po nich bola posledná čínska dynastia Čching nútená podpísať nerovnoprávne zmluvy.

Čína prijala v 20. storočí „západný model modernizácie“ v snahe posilniť sa až dvakrát. Prvýkrát to bolo po tzv. Hnutí štvrtého mája v roku 1919, kedy zavrhla vlastné tradície a potom čiastočne opäť po začiatku Deng Xiaopingovho obdobia „reforiem a otvárania sa svetu“ v 80. rokoch 20. storočia, keď sa komunistická veľmoc otvorila vplyvom (Západom vedenej) globalizácie.

Súčasná ČĽR si však osvojila heslo „modernizácia sa nerovná westernizácii“. Hovorí tiež o svetovej nadvláde USA, pričom sa odvoláva aj na teóriu „stretu civilizácií“. Čína túto teóriu považuje za „legitimizáciu hegemonistickej politiky USA po skončení studenej vojny a racionalizáciu šikanovania a vytvárania konfliktov“.

Nová iniciatíva by podľa štátnej tlačovej agentúry Nová Čína mala: „[…] vniesť novú a silnú energiu do spoločného rozvoja a pokroku ľudskej spoločnosti vo svete poznačenej radom výziev a kríz. Napriek rozdielom v histórii, kultúrach, politických systémoch a štádiách rozvoja krajiny na celom svete zdieľajú záväzok k mieru, rozvoju, rovnosti, spravodlivosti, demokracii a slobode, teda spoločným hodnotám ľudstva.“

Text sa potom uzatvára nasledovne:

„Aby sme dosiahli svet trvalého mieru a stále väčšej prosperity, mali by sme privítať Iniciatívu za globálnu civilizáciu a využiť ju na spoluvytváranie lepšej, spoločnej budúcnosti ľudstva. Jeden kvet nerobí jar, ale sto rozvinutých kvetov už prinesie jar do záhrady. Spoločne môžeme prispieť k tomu, aby záhrada svetových civilizácií bola plná kvetov a farieb.“

Čína v centre globálneho rozvoja a bezpečnosti

Nemecký analytik Rudolf Moritz z Yalskej právnickej školy práva krátko zhrnul základy jednotlivých častí tohto ideologického systému na svojom Twitteri. 

Iniciatíva Jeden pás a jedna cesta vznikla v septembri 2013 a podľa čínskeho vedenia je „nástrojom na vybudovanie nového modelu medzinárodných vzťahov“ a zároveň „víziou globálnej prepojenosti“ (s Čínou v centre). Spoločenstvo zdieľaného osudu ľudstva predstavil Si Ťin-pching svetu vo svojom prvom prejave na Valnom zhromaždení OSN v roku 2015, kde ho zhrnul do piatich abstraktných bodov: rovnocenné partnerstvá, nová bezpečnostná architektúra, spoločný rozvoj, medzicivilizačná výmena, zelený rozvoj. Používa v ňom neskôr častokrát opakované pojmy ako „obojstranne prospešná spolupráca“ a multilateralizmus. Ideológia spoločenstva zdieľaného osudu ľudstva bola v roku 2017 zapísaná do ústavy ČKS a o rok neskôr do ústavy ČĽR. Možno ju považovať za čínsky návrh nového svetového poriadku, ktorý by „neuprednostňoval jednostranne  len záujmy Západu“.

V tomto duchu pokračuje aj Iniciatíva za globálny rozvoj oznámená na Valnom zhromaždení OSN v septembri 2021, keďže Peking sa snaží nadviazať na ciele udržateľného rozvoja OSN. Skupina Priateľov iniciatívy v OSN má v súčasnosti viac ako šesťdesiat členských štátov a Čína presadila vytvorenie viacerých platforiem, ako je Fond pre globálny rozvoj a spoluprácu Juh-Juh, Centrum na podporu globálneho rozvoja alebo Čínska sieť na výmenu poznatkov o globálnom rozvoji.

V rámci Iniciatívy za globálnu bezpečnosť, prvýkrát spomínanej na Ázijskom fóre v Bo’ao v apríli minulého roka v čase prebiehajúcej ruskej agresie na Ukrajine, presadzuje Čína globálnu „bezpečnostnú reformu“. Tá má klásť dôraz na „suverenitu a územnú celistvosť“ (všetkých krajín), zohľadňovať bezpečnostné záujmy všetkých krajín a ponúkať „mierové riešenie sporov prostredníctvom dialógu a konzultácií“.

ČĽR a Rusko ako predvoj Západom utláčaných krajín

Hlavným motívom týchto iniciatív je na jednej strane „zachovanie územnej celistvosti“ ČĽR a nezasahovanie do „vnútorných záležitostí Číny“ iných štátov, čo sa týka predovšetkým otázok Taiwanu, Hongkongu, Sin-ťiangu a Tibetu. Na druhej strane je tu potom už spomínaná snaha o rekonfiguráciu svetového poriadku odvolávajúceho sa na univerzálne hodnoty ľudských práv a demokracie. Podľa názoru Pekingu (a Moskvy) bol však v skutočnosti vytvorený po druhej svetovej vojne na obranu záujmov Západu na úkor ostatných.

Aj preto Čína v spolupráci s Ruskom prezentuje vlastnú koncepciu „demokracie, slobody a ľudských práv“, pričom zdôrazňuje stabilitu a rozvoj na úkor slobody a práv jednotlivca. Kľúčovým bodom súčasnej ideológie Si Ťin-pchinga je definícia „spoločných hodnôt ľudstva“. Tie predstavujú zásadnú kritiku Západu a koncepciu „modernizácie ako westernizácie“ spojenú s presadzovaním demokracie a globalizačných trhových princípov.

Čínski ideológovia tu v podstate vychádzajúcich z marxizmu, používajú aj prvky postkoloniálneho diskurzu, ktorý je sám o sebe produktom západného akademického prostredia. Čína tvrdí, že keď Západ hovorí o „univerzálnych hodnotách“, v skutočnosti uprednostňuje svoje vlastné záujmy a diskriminuje zvyšok sveta. To je to, čo chce ČĽR v súčasnosti reprezentovať.

Všetky tri iniciatívy predstavené od roku 2021 vychádzajú z pôvodnej koncepcie spoločenstva zdieľaného osudu ľudstva a usilujú sa ju uviesť do praxe zameraním sa predovšetkým na krajiny globálneho Juhu. ČĽR ich využíva na podporu vlastného úsilia o rekonfiguráciu medzinárodného poriadku. V tomto zmysle predstavuje Putinovo Rusko dôležitého ideologického spojenca.

Zdroj: sinopsis.cz

Prečítajte si aj