India sa obáva čínskeho megaprojektu výstavby priehrady na území Tibetu
Peking uviedol, že priehrada nič vážne neovplyvní. India a Bangladéš, ktoré sa nachádzajú nižšie po prúde rieky, však vyjadrujú znepokojenie.
Indické ministerstvo zahraničných vecí v piatok (3. 1.) tlmočilo obavy v súvislosti s plánom čínskeho režimu vybudovať vodnú priehradu v Tibete.
Podľa čínskej štátnej tlačovej agentúry Xinhua bude nedávno schválená priehrada postavená na dolnom toku rieky Yarlung Tsangpo. Tá sa po opustení územia Tibetu stáva Brahmaputrou a tečie na juh do indických štátov Arunáčalpradéš a Ásám a nakoniec do štátu Bangladéš.
Čínski predstavitelia tvrdia, že projekty vodných elektrární v Tibete nebudú mať veľký vplyv na životné prostredie ani na zásoby vody na dolnom toku. India a Bangladéš však napriek tomu vyjadrili z priehrady obavy.
Randhir Jaiswal, hovorca indického ministerstva zahraničných vecí, povedal novinárom, že úrady v hlavnom meste krajiny Naí Dillí budú vývoj monitorovať.
„Ako štát na dolnom brehu rieky so stanovenými užívateľskými právami na vodu rieky sme prostredníctvom odborníkov, ako aj diplomatických kanálov, čínskej strane dôsledne tlmočili naše názory a obavy z megaprojektov na riekach na jej území,“ povedal.
Jaiswal uviedol, že Peking bol vyzvaný, aby zabezpečil, že nebudú poškodené záujmy štátov ležiacich nižšie po prúde rieky. „Budeme naďalej monitorovať situáciu a prijímať nevyhnutné opatrenia na ochranu našich záujmov,“ povedal.
Agentúra Xinhua 25. decembra informovala, že čínske úrady dali výstavbe priehrady na rieke Yarlung Tsangpo zelenú.
Podľa odhadu, ktorý v roku 2020 poskytla čínska spoločnosť Power Construction Corp of China, by priehrada mohla ročne vyrobiť 300 miliárd kilowatthodín elektrickej energie, čo je viac ako trojnásobok projektovanej kapacity – 88,2 miliardy kWh – priehrady Tri rokliny. Tri rokliny na rieke Jang-c‘-ťiang v strednej Číne je v súčasnosti najväčšia priehrada na svete.
Pema Khandu, predseda vlády štátu Arunáčalpradéš, predložil obavy, že čínsky plán na odklonenie vody by mohol drasticky znížiť hladinu v rieke, ktorá je v indickej provincii známa ako rieka Siang. „V takomto prípade by sa objem vody mohol znížiť natoľko, že by sa cez obrovskú rieku dalo prejsť pešo,“ povedal v rozhovore pre indickú tlačovú agentúru PTI.
Hoci čínsky režim nezverejnil presnú polohu priehrady, oblasť sa nachádza na vrchu Alpsko-himalájskej seizmickej zóny.
Pracovník taiwanského Inštitútu pre výskum národnej obrany a bezpečnosti Hung Ming-Te pre The Epoch Times povedal, že keďže rieka Yarlung Tsangpo leží v seizmickej zóne, priehrada by mohla výrazne zvýšiť riziko zosuvov pôdy.
V Nemecku pôsobiaci čínsky hydrológ Wang Weiluo skonštatoval pre The Epoch Times, že stavať ďalšiu priehradu nie je potrebné – zásoby elektrickej energie v Číne sú už teraz väčšie ako jej dopyt.
V roku 2021, keď čínsky režim oznámil plány na výstavbu vodnej elektrárne, Wang napísal článok, kde argumentoval, že priehrada by priniesla nenapraviteľné škody chránenému Veľkému kaňonu Yarlung Tsangpo, ktorý už bol v tom čase ohrozený záplavami spôsobenými zemetraseniami a zosuvmi pôdy.
V roku 2023 indický geostratég Brahma Chellaney v článku uverejnenom v časopise Nikkei Asia označil priehradu za „najrizikovejší projekt na svete“ a „tikajúcu vodnú bombu pre komunity v Indii a Bangladéši žijúce pozdĺž rieky“.
Chellaney poznamenal, že dokonca aj bez výskytu zemetrasení samotná megapriehrada vysoko zvýši riziko prívalových povodní spôsobených monzúnmi.
Územný spor
Na tlačovej konferencii v piatok Jaiswal rovnako uviedol, že India podala „vážny protest“ v súvislosti s vytvorením dvoch nových čínskych okresov.
Orgány čínskej provincie Sin-ťiang 27. decembra informovali o vytvorení nových okresov He’an a Hekang v prefektúre Hotan.
Jaiswal novinárom ozrejmil, že časti spomínanej oblasti „spadajú do indického zväzového územia Ladakh“.
Pôvodný článok
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
