Starobylé hradisko pri obci Bojná dokladá kresťanstvo na Slovensku už pred príchodom Cyrila a Metoda (+Foto) (Historický špeciál)
Hradisko Bojná – Valy je na Slovensku skutočne unikátom. Radí sa medzi najvýznamnejšie archeologické lokality v Európe, ktoré nám dovoľujú čiastočne nazrieť do našich starovekých dejín. Ide o jedno z najzachovalejších veľkomoravských sídiel na území Slovenska. Archeológovia na mieste našli jedinečné artefakty, ktoré patria medzi najstaršie dochované pamiatky v celoeurópskom regióne. Bronzový zvon a súbor zlatých plakiet dokladajú prítomnosť kresťanstva na našom území už takmer storočie pred príchodom Cyrila a Metoda. Pre najširšiu verejnosť však Valy zostávajú stále nie veľmi známe.
Zázrak za dedinou
Obec Bojná je situovaná v Nitrianskom kraji medzi Radošinou a Topoľčanmi. Na prvý pohľad je to obec ako každá iná. Kostol, krčma, domy, ľudia. Avšak takisto múzeum – Múzeum Veľkej Moravy. Niekoľko kilometrov severozápadne od obce sa totiž na hlavnom hrebeni Považského Inovca rozprestiera nesmierne vzácna archeologická lokalita – Valy.
„Až do roku 2006 poznal Bojnú okrem rodákov, ich príbuzných a susedov z okolitých dedín, prípadne ešte aj z Topoľčian, málokto. Hádam sa Bojňania na mňa nenahnevajú – nebol na to dôvod. Ale naraz sa všetko zmenilo. Odborníci a kultúrna verejnosť sa v júli roku 2006 dozvedeli, že na blízkom hradisku Valy, známom doteraz skôr ako dobré miesto pre hubárov, sa našli unikátne pamiatky predkov dnešných Slovákov z čias ešte pred príchodom Konštantína a Metoda. Správa zapôsobila ako bomba,“ píše v mimoriadne zaujímavej publikácii „Bojniansky zázrak“ Jiří Janošík.
Pomerne blízko k starovekému miestu sa dá dostať autom lesnou cestou vysypanou kamienkami. Od parkoviska treba vyšľapať ešte 10-20 minút strmým kopcom uprostred lesa. Popri chodníku sa z času na čas objaví drevená socha stredovekého slovanského bojovníka, čo nás uistí, že ideme dobre a koniec strmého kopca už nie je ďaleko.
Až nakoniec dorazíme k monumentálnej vstupnej bráne.
Hradisko Valy má rozlohu 11 hektárov a nachádza sa v nadmorskej výške 390 – 430 metrov nad morom. Má obličkový tvar a valy z vonkajšej strany dosahujú miestami aj dnes výšku 8 – 10 metrov. V 9. storočí tu na frekventovanej obchodnej ceste medzi Ponitrím a Považím ležalo významné opevnené mocenské centrum.
Vrch obývalo slovanské obyvateľstvo približne medzi rokmi 800-900. Najlepšie sa zachovali stavebné pamiatky z konca tohto obdobia. Ide napríklad o domy s kamenným vykurovacím telesom, ktoré boli po stáročia typickým obydlím. „K domom patrili aj pivnice, sýpky, zásobné jamy a voľne stojace pece na pečenie chleba či sušenie obilia a iných plodín. Na viacerých miestach sa zistili aj remeselnícke dielne, najmä kováčske vyhne,“ uvádza sa na informačnej tabuli priamo na hradisku. Archeológovia SAV vytvorili na základe výskumu modelové rekonštrukcie dobových veľkomoravských obydlí a stavieb.
Zvon, ktorý počúvali Pribina a Svätopluk?
Prvou unikátnou pamiatkou, ktorá sa na Valoch našla, je bronzový zvon so železným srdcom, ktorý bol objavený už v roku 1997. Typovo je zhodný s doteraz najstarším zachovaným kresťanským bronzovým zvonom, ktorý sa našiel v talianskom Canine. Výroba zvona z Valov sa datuje do 8.–9. storočia a ide o najstarší kresťanský zvon na Slovensku. Okrem toho sa v lokalite našli zlomky ďalších troch zvonov, ktoré podľa odborníkov potvrdzujú šírenie kresťanstva v našich končinách.
Podstatná časť nálezov z hradiska patrí do obdobia medzi zánikom posledných pohrebísk z čias Avarského kaganátu a nálezmi zo sídlisk a pohrebísk rozvinutého veľkomoravského obdobia – teda do prvej polovice 9. storočia. „Je pravdepodobné, že zvony spolu s inými sakrálnymi predmetmi priniesli na hradisko Valy akvilejskí či bavorskí misionári. Celkom vylúčiť však nemožno ani ich domáci pôvod,“ píše v práci „Včasnostredoveké zvony a nálezy z Bojnej“ Jiří Janošík.
Kresťania začali zvony používať po roku 313, keď v Rímskej ríši došlo k zrovnoprávneniu náboženstiev. Počas niekoľkých storočí sa zvony stali neoddeliteľnou súčasťou kresťanského kultu. Napríklad v roku 605 už vtedajší pápež Sabinianus žiadal, aby sa zvony používali vo všetkých kostoloch. Začiatky používania zvonov v kresťanstve odborníci lokalizovali do severoafrických kláštorov. Odtiaľ sa cez Taliansko dostali do Írska, ktoré sa v 7. storočí stalo centrom ich výroby. Zvony v tej dobe však ešte neboli liate. Kovali ich z plechu a pri zvonení sa držali v ruke. Taký je aj prvý zachovaný kresťanský zvon sv. Patrika v Írsku (5.-8. storočie) – dnes jedna z najcennejších pamiatok prvotného írskeho kresťanstva.
„Typické európske zvony včasného stredoveku sa od 8. storočia odlievajú z bronzu a upevňujú v drevených závesoch na zvonovej stolici opatrenej lanom. Jeho pravidelným poťahovaním sa zvon rozhojdáva zo strany na stranu, pričom železné srdce udiera na okraj jeho plášťa, čím vzniká charakteristický zvuk. Presne taký je aj bojniansky zvon z Valov,“ píše Janošík v Bojnianskom zázraku.
Môžeme sa už len domnievať, že zvuk nájdeného zvonu počúvali počas zvolávania na bohoslužbu napríklad kniežatá Pribina alebo Svätopluk. V súčasnosti sa pamiatka nachádza v trezore Ponitrianskeho múzea v Nitre.
Prítomnosť kresťanstva už pred príchodom vierozvestcov
V nitrianskom trezore momentálne spočíva aj úplne najvzácnejší objav z hradiska Valy – súbor šiestich pozlátených plakiet z kresťanského prenosného oltára alebo relikviára. Datujú sa do rokov 780-820. Štyri plakety majú kruhový tvar a dve tvar rovnoramenného kríža. Vyobrazené sú na nich okrídlené postavy, pravdepodobne anjeli alebo iné sväté bytosti. Veľmi zaujímavým objavom sú písmená na dvoch plaketách. Patria do sféry latinského západného kresťanstva, avšak na písmenách odborníci rozoznávajú grécky vplyv.
Plakety boli pôvodne vyhotovrené z medeného plechu. Neskôr ich umelci vyzdobili tepaním a modelovaním a nakoniec v ohni pozlátili. Podľa Janošíka plakety študovali a reštaurovali odborníci z viacerých krajín. Nemeckí bádatelia dospeli k názoru, že vznikli vo východofranskom kultúrnom prostredí. Rakúski odborníci sa však prikláňajú k možnosti, že boli vyrobené v domácich pomeroch. Názory sa rôznia aj medzi slovenskými vedcami. Zhoda panuje na tom, že plakety boli vyrobené v rovnakej dielni, ale dvoma umelcami. Odlišný „rukopis“ umelcov identifikovali napríklad podľa rozdielneho spracovania písmen.
„Krátke texty na plaketách, písané po latinsky, sú prvými dokladmi použitia písma u stredoeurópskych Slovanov. Sú unikátnym príkladom umenia karolínskej doby,“ poznamenal pre SME Matej Ruttkay, súčasný riaditeľ Archeologického ústavu SAV v Nitre.
Súbor nálezov z hradiska Bojná – Valy je jednoznačným dôkazom pôsobenia kresťanstva na území Nitrianskeho kniežatstva už v dobe pred byzantskou misiou Cyrila a Metoda na Veľkej Morave, zhodujú sa odborníci.
Život hradiska a jeho zánik
Miestni ľudia, podobne ako na iných slovanských hradiskách, obývali prevažne zemnice, ktoré slúžili ako rodinné obydlia. Mali pravouhlý pôdorys s rozmermi 9 až 12 m² a boli čiastočne vyhĺbené do zeme, často až do skalného podložia. Interiér každej zemnice obsahoval kamennú pec, lôžka, časti žarnova na mletie obilia, keramiku a železné nástroje, ako napríklad nožíky. Archeológovia dokonca našli kľúče a vnútorné západky zámok. Ich prítomnosť podľa Janošíka naznačuje, že v hradisku boli prítomní aj zlodeji, pred ktorými miestni obyvatelia mali potrebu chrániť svoj majetok. K vybaveniu slovanských domácností patril aj železný kotol na varenie. Na Slovensku jestvujú len dva celé zachované exempláre a jeden z nich pochádza z Valov.
Hradisko bolo dôležitým centrom remeselnej výroby, čo dokazujú nálezy dvoch vyhní a ohromujúce množstvo železných polotovarov – takmer dvoch tisícov sekerovitých hrivien, ktoré slúžili ako platidlo aj ako materiál na výrobu železných predmetov. Archeológovia objavili tiež náradie používané miestnymi tesármi a šperkárske nástroje, čo naznačuje, že Valy mohli byť sídlom vysokopostavenej osoby, možno kniežaťa.
Archeológovia na Valoch objavili nielen základy zemníc, ale aj dôkazy o existencii dvoch veľkých nadzemných kamenných stavieb. Jedna z nich mala rozmery 6 x 6 metrov a druhá, väčšia, zaberala plochu 7,5 x 9,5 metra. Obe stavby sa nachádzali v centrálnej časti hradiska a pravdepodobne plnili dôležitú úlohu. Menšia mohla slúžiť ako sídlo neznámeho kniežaťa alebo vojenského veliteľa.
Prostredie hradiska poskytuje podnety na množstvo otázok a odpovedí. Väčšina sú však iba hypotézy. Aké presne boli pomery na Valoch sa môžeme už len domnievať. Čo to boli za ľudia, ktorých umelecké výrobky sme uložili do našich súčasných múzeí? Odkiaľ prišli a prečo sa usídlili práve tu? Aspoň niečo sa však podarilo odhaliť.
„Valy definitívne zanikli – a to sa vie skutočne relatívne presne – okolo roku 920 v dôsledku maďarského útoku. Dokázala to rádiokarbonová analýza zhorených driev z konštrukcie opevnenia. Skúmaním letokruhov sa zase bezpečne zistilo, že jedno z brvien použitých vo vale blízko severovýchodnej brány hradiska pochádza zo stromu zoťatého v roku 894. Tesne po tomto dátume muselo teda dôjsť k rekonštrukcii či oprave opevnenia,“ uvádza Janošík.
