Nedeľa 24. novembra, 2024
Líder víťaznej Strany za slobodu (PVV) Geert Wilders, Haag, Holandsko, 23. 11. 2023 (Foto: Carl Court/Getty Images)
, »

Holandské voľby vyhrala Wildersova Strana za slobodu 

Geert Wilders a jeho Strana za slobodu (PVV) jasne zvíťazili v stredajších parlamentných voľbách v Holandsku. Volebný výsledok však nestačí na vytvorenie samostatnej vlády a sú potrební koaliční partneri. Zatiaľ však nie je jasné, či by bol niekto na holandskej politickej scéne ochotný ísť do koalície s PVV, v ktorej by sa Wilders stal premiérom. Podľa holandských médií by mohla prichádzať do úvahy pravicová až krajne pravicová vláda alebo veľká koalícia medzi pravicou a ľavicou.

Keď boli v stredu večer po uzavretí volebných miestností zverejnené prvé odhady výsledkov, nemohol im uveriť ani samotný Geert Wilders. „Musel som sa uštipnúť,“ povedal. „35 kresiel! Najväčšia strana v Holandsku!“ neskrýval svoje nadšenie vo volebnom štábe v malej kaviarni v Scheveningene, uviedol denník NL Times.

Wilders vyzval ostatné strany, aby sa pripojili k PVV na ich „novej ceste vpred“. Povedal, že Stranu slobody už nemožno ignorovať, pretože by to bolo „veľmi nedemokratické“ a „voliči by to neprijali“. „Budeme vládnuť,“ sľúbil Wilders prítomným vo svojom sídle. Dodal, že je pripravený byť vodcom všetkých Holanďanov a hľadať riešenia, ktoré „sú v súlade s ústavou a zákonom“.

„Je na Wildersovi, aby ukázal, že dokáže vytvoriť väčšinu. Nevidím, že by sa to dialo,“ povedal v noci Dilan Yeşilgöz-Zegerius, ktorý sa stal šéfom Ľudovej strany za slobodu a demokraciu (VVD) po rezignácii premiéra Marka Ruttea. VVD, ktorú favorizovali predvolebné prieskumy, sa vo voľbách umiestnila na treťom mieste.

Wilders už dlho čaká na svoju príležitosť vládnuť. V posledných dňoch pred voľbami tiež zmiernil svoju dlhodobú protiislamskú rétoriku. „Veľmi dobre chápem, že strany nechcú byť vo vláde so stranou, ktorá chce protiústavné opatrenia,“ povedal v stredu po tom, ako začali prichádzať prvé výsledky volieb. „Nebudeme hovoriť o mešitách, koráne a islamských školách,“ dodal. Jeho volebný manifest však obsahoval vystúpenie Holandska z Európskej únie a vyslovil sa aj proti poskytovaniu pomoci Ukrajine.

Šéf pravicovej liberálnej strany VVD už pred voľbami vylúčil, že by Wildersa podporil ako premiéra. Pieter Omtzigt zo strany Nová sociálna zmluva (NSC), ktorá skončila na štvrtom mieste, predtým povedal, že nepôjde do vlády s krajne pravicovou stranou práve kvôli jej „protiislamskej politike, ktorá je porušením slobody prejavu a slobody náboženského vyznania zakotvenej v holandskej ústave“. Podobne sa od Wildersa dištancoval aj Frans Timmermans, bývalý podpredseda Európskej komisie a líder spoločnej kandidátky Holandskej strany práce (PvdA) a Zelenej ľavice (GL).

Po výsledku volieb však Omtzigt povedal, že sa cíti zodpovedný za 20 mandátov, ktoré jeho strana mohla získať, a že musí ísť do vlády. Miestni analytici toto vyhlásenie interpretovali tak, že spolupráca s Wildersom nie je vylúčená.

Podľa agentúry Reuters existuje niekoľko možných budúcich riešení. Mohla by vzniknúť pravicová až krajne pravicová koalícia Wildersovej PVV, liberálnej VVD a centristickej NSC spolu s niekoľkými ďalšími menšími stranami. Druhou možnosťou je veľká koalícia medzi VVD, NSC, ale s ľavicou vedenou Timmermansom. Dokopy by mali približne 69 kresiel a spolu s jednou z menších liberálnych strán by mali väčšinu.

Rokovania medzi Yeşilgözom a Timmermansom však budú pravdepodobne veľmi ťažké, keďže medzi týmito dvoma stranami sú veľké rozdiely. Podľa mnohých by tiež pravdepodobne išlo len o dočasný kabinet, po ktorom by nasledovali ďalšie predčasné voľby. Pieter Omtzigt však už skôr naznačil, že by prípadne spolupracoval s oboma stranami.

Prečítajte si aj