Skutočný dôvod, prečo Čína ponúka 10 miliárd dolárov Talibanu za lítium (Analýza)
Čínska spoločnosť ponúkla Talibanu 10 miliárd dolárov a návrh na vybudovanie kľúčovej strategickej infraštruktúry spájajúcej sever a juh Afganistanu výmenou za prístup k tamojším zásobám lítia. Niektorí experti vyjadrili obavy z toho, že ponuka umožní čínskemu režimu rozšíriť svoj vplyv v regióne.
O návrhu diskutovali 13. apríla vo svojej kancelárii zástupca mesta Gochin a úradujúci minister talibanského Ministerstva baníctva a ropy šejk Hadith Shahabuddin Delawar. Rozhovory sa uskutočnili len niekoľko mesiacov po tom, čo Taliban zatkol dvoch čínskych občanov, ktorí sa snažili prepašovať z krajiny 1000 metrických ton hornín s obsahom lítia.
Odborníci uviedli, že je potrebné zistiť, či dohoda bude uskutočniteľná. Po podpísaní však bude mať diplomatické a politické dôsledky a navrhovaný rozvoj infraštruktúry bude mať pravdepodobne dlhodobý strategický dopad.
„Z geopolitického hľadiska by táto dohoda mohla poskytnúť Číne významnú výhodu a vplyv v regióne, keďže si tým zabezpečí prísun kritických zdrojov a upevní svoju vplyv v Afganistane,“ povedal pre The Epoch Times Maher Saadat, exilový aktivista a analytik pre afganské záležitostí.
Zásoby lítia v Afganistane môžu konkurovať zásobám Bolívie, ktorá má najväčšie zásoby lítia na svete. Talibanské Ministerstvo baníctva a ropy uviedlo, že uzavretie tejto dohody prinesie priame zamestnanie 120 000 ľuďom a nepriame jednému miliónu.
Abhishek Darbey, výskumný pracovník Čínskeho výskumného programu v Centre pre analýzu a stratégiu Číny (CCAS) so sídlom v Naí Dillí, v e-maile pre The Epoch Times poukázal na to, že Čína bola jednou z prvých krajín, ktoré podporili Taliban pri vytvorení vlády v Kábule po tom, ako sa Spojené štáty stiahli z krajiny. Čínsky režim chce podľa neho kontrolovať región.
„Afganistan je pre Čínu dôležitý, pretože cez tento región bude prechádzať pozemná časť Iniciatívy Jeden pás, jedna cesta (čínsky pokus obnoviť Hodvábnu cestu) a mierový Afganistan vytvorí priaznivé podmienky pre rast a rozvoj Jedného pásu, jednej cesty,“ povedal.
„Čína sa tiež považuje za hlavnú veľmoc regiónu, a preto sa chce podieľať na rozhodovaní v regióne, resp. chce byť veľmocou so schopnosťou ovplyvňovať regionálnu politiku,“ dodal.
Lítium pre Taliban
Zásoby lítia v Afganistane sú pre Taliban rýchlym zdrojom peňazí, no podľa expertov preň nemá dlhodobý strategický plán.
„Môžu to vnímať ako príležitosť získať okamžitý príjem na financovanie svojich aktivít a upevnenie svojej moci, vzhľadom na ich históriu spoliehania sa na rôzne zdroje nezákonného financovania, ako je obchodovanie s drogami a vydieranie,“ povedal Saadat.
Zameranie Talibanu na okamžité finančné zisky – bez zohľadnenia dlhodobých dôsledkov a udržateľného rozvoja ložísk lítia – podľa neho obmedzí potenciálne výhody zásob pre Afganistan a jeho obyvateľov.
„Je isté, že to neprispeje k celkovému sociálno-ekonomickému rozvoju a stabilite krajiny,“ uviedol.
Prvá baňa na lítium bola objavená v meste Ghazni v roku 2013. Tieto bane na vzácne minerály sa nachádzajú v piatich oblastiach v Afganistane: Herat, údolie Shuryak, okres Tagab v provincii Kapisa, okres Nawur v provincii Ghazni a Badachšán.
Darbey povedal, že čínsky záujem o región nie je novinkou – v roku 2021 boli do Ghazni vyslané dve čínske spoločnosti, aby tam vykonali technický výskum a inšpekciu lítia a zlatých baní.
Zatiaľ čo zásoby lítia v Číne sa vyčerpávajú, afganské ložiská sú nevyužité. Podľa Darbeyho si päť čínskych spoločností zriadilo v Afganistane svoje zastúpenie a približne 20 čínskych spoločností sa zaujímalo o lítiové projekty.
Delawar povedal, že zmluva o baniach v Afganistane bude v súlade so zákonmi Talibanu.
Darbey poukázal na to, že talibanská vláda už podporuje čínske investície do širšieho ťažobného sektora a dvaja najväčší čínski ťažiari lítia – Tianqi a Ganfeng – už preskúmali lítiové bane v Afganistane.
Rozvoj infraštruktúry
Ministerstvo baníctva a ropného priemyslu Talibanu vo svojej tlačovej správe uviedlo, že Číňania navrhli rozvoj troch infraštruktúrnych projektov: tunel Salang, ktorý spája severný Afganistan s Kábulom, diaľnicu Nuristan, ktorá spája Kunar s Laghmanom, a projekt energetickej priehrady.
„Čínska strana sa vyjadrila, že opraví priesmyk Salang pre plynulú prepravu medzi Čínou a Afganistanom za účelom ťažby a iných aktivít,“ povedal Darbey.
Gochin navrhol opraviť priesmyk Salang – životne dôležitý ťah Afganistanu – do siedmich mesiacov a vytesať ďalší tunel ponad priesmyk.
Boj o priesmyk Salang bol dôležitou súčasťou vojnovej histórie Afganistanu kvôli jeho strategickej polohe na mape – Sovietsky zväz a Spojené štáty ho využívali na presun vojenských jednotiek. Dnes je priesmyk dôležitý pre vojenské hnutie Taliban.
Prvú stavbu dvojprúdovej diaľnice Salang cez pohorie Hindukuš, vrátane takmer trojkilometrového tunela v priesmyku Salang vo výške 3 400 metrov nad morom, uskutočnili Sovieti v 60. rokoch 20. storočia.
Podľa Saadata je práve zúženosť priesmyku Salang jedným z faktorov, ktoré spôsobili chaotický odchod amerických jednotiek z krajiny. Uviedol, že americká armáda sa vo veľkej miere spoliehala na zásobovanie leteckou dopravou, pretože bolo náročné presúvať ťažkú techniku cez priesmyk.
„Táto letecká preprava bola nielen logisticky náročná, ale aj ekonomicky nákladná, čo zvýšilo celkové náklady na vojenskú prítomnosť USA v Afganistane,“ povedal a dodal, že vysoké náklady na vojnu v Afganistane boli jedným z hlavných dôvodov odchodu Spojených štátov amerických z krajiny.
Dnes Taliban kontroluje kľúčové dopravné trasy pre presun bojových jednotiek a zásob po celej krajine, pretože má úplnú kontrolu nad tunelom Salang, ktorý je pre vojenské operácie Talibanu nevyhnutný, tvrdí Saadat.
„Navyše, diaľnica Nuristan a energetická priehrada poskytujú Talibanu možnosť kontrolovať infraštruktúru v regióne, čo môže využiť na uplatnenie moci a vplyvu na miestne obyvateľstvo,“ povedal.
Taliban minulý rok oznámil, že clá na nákladnú dopravu prinesú do jeho pokladnice 341 miliónov dolárov. Saadat uviedol, že projekty navrhované Čínou by mohli priniesť aj príjmy z daní a vymáhania, ktoré možno použiť na financovanie aktivít Talibanu a upevnenie jeho moci.
Darbey uviedol, že pri väčšom počte čínskych projektov v oblasti infraštruktúry je pravdepodobné, že Číňania vycvičia jednotky Talibanu, aby v krátkom čase posilnili svoj bezpečnostný aparát.
„Nemožno podceňovať ani možnosť vyslania čínskych bezpečnostných jednotiek do regiónu,“ myslí si.
Celková situácia by podľa Saadata mohla tiež vytvárať napätie s inými krajinami, ktoré majú v regióne svoje záujmy, čo môže viesť ku konfliktom alebo napätým medzinárodným vzťahom.
„Okrem toho by to mohlo viesť k tomu, že Čína vytvorí pre Taliban dlhovú pascu, zvýši svoj ekonomický vplyv v Afganistane a ovplyvní geopolitickú dynamiku v regióne,“ povedal.
Spojenie so Strednou Áziou
Odborníci uviedli, že navrhovaný rozvoj infraštruktúry pomôže zlepšiť prepojenie Afganistanu so Strednou Áziou, z čoho by profitovala Čína.
Saadat povedal, že ponukou na opravu priesmyku Salang v priebehu siedmich mesiacov Čína ponúka Talibanu kľúčovú dopravnú trasu, ktorá spája Kábul so stredoázijským trhom cez Hairatan.
Hairatan je mesto v severoafgánskej provincii Balch na hranici s Uzbekistanom. Cez tie isté hranice prechádza vnútrozemský Uzbekistan. Ten v roku 2001 hostil koaličné sily pod vedením USA, ktoré po 11. septembri zvrhli Taliban.
Po prevzatí moci Talibanom v roku 2021 Uzbekistan pokračuje v obchodovaní s Afganistanom cez rovnakú hranicu, keďže jeho spoločnosti sa snažili nájsť cestu cez Afganistan do prístavov v Pakistane a Iráne.
Taliban je tiež súčasťou „projektu východo-západného železničného koridoru“, ktorý sa tiahne z Číny do Európy cez Irán a Afganistan, a severojužné spojenie cez Salang je strategickým bodom pre celkovú navigačnú mapu Strednej Ázie, na ktorej Čína pracuje.
„Pre Taliban má priesmyk Salang dôležitosť v tom, že ho nedokážu vybudovať sami a že by im umožnil prístup k ložiskám lítia a jeho vývoz, čo považujú za rýchly zdroj peňazí,“ povedal Saadat.
Výzvy
Hoci má Čína množstvo investorov ochotných investovať do afganských zásob lítia, podľa odborníkov budú čeliť výzvam a rizikám vrátane zradnej topografie a rastúcich teroristických útokov.
„Po prvé, počas celého roka prevládajú nad koridorom Wakhan spájajúcim obe krajiny drsné klimatické podmienky, a región zostáva zasnežený najmenej deväť mesiacov,“ povedal Darbey.
Čínsky režim bude musieť zlepšiť svoju logistiku v tomto regióne, aby zabezpečil plynulú prepravu surového lítia z afganských baní do Číny. Uviedol, že vylepšenie dopravných zariadení nemusí byť pre Číňanov náročné, pretože majú skúsenosti s budovaním logistických systémov v podobnom teréne v Tibete a Sin-ťiangu.
Ďalšou výzvou je ISIS. Od novembra 2021 ISIS podnikol 248 útokov a ako odvetu proti nemu vláda Talibanu uskutočnila 132 vojenských operácií, uvádza Darbey. Povedal, že napriek všetkým protioperáciám nie sú čínski občania v Afganistane v bezpečí.
„Hoci talibanská vláda opakovane hovorila o zaistení bezpečnosti čínskych investícií a životov investorov, má pred sebou ešte dlhú cestu, kým zaručí bezpečnosť a ochranu čínskych občanov pracujúcich v ťažobnom priemysle.“
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
