Historické rozhodnutie: postup ministra Suska je v prípade bývalého špeciálneho prokurátora Kováčika bezprecedentný
Prípad bývalého špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika je zrejme historicky vôbec prvým, keď minister spravodlivosti pustil z väzenia na slobodu človeka, ktorého predtým právoplatne odsúdil Najvyšší súd, konštatuje v článku denník SME.
Denník na základe infozákona požiadal ministerstvo spravodlivosti o údaje týkajúce sa všetkých dovolaní, ktoré podávali ministri spravodlivosti od roku 2006, keď vstúpila do platnosti aktuálna právna úprava o podmienkach podávania dovolania a prepúšťania odsúdených z väzenia.
Ministerstvo poskytlo informácie len od roku 2019 s tým, že staršie údaje k dispozícii nemá, keďže ich nearchivuje. Denník potvrdil, že kvôli veľkému množstvu žiadostí o dovolanie, ktoré ministri dostávajú, a rozsahu agendy, ministerstvo uchováva príslušné dokumenty len päť rokov. Rezort nemá k dispozícii ani štatistické údaje o celkovom počte podaných dovolaní a prepustení z väzenia.
Pri starších údajoch ako päť rokov sa možno spoliehať iba na spomienky zamestnancov rezortu spravodlivosti, súdov alebo na informácie z médií. Podľa SME aj tieto zdroje naznačujú, že spôsob, akým minister Susko postupoval v prípade Kováčika, je bezprecedentný.
Kováčika v máji 2022 právoplatne odsúdili na osem rokov väzenia a peňažný trest vo výške 100 000 eur. Prípad sa týkal prijatia úplatku a vyzradenia informácií zo spisov. Začiatkom tohto roka podal Kováčik podnet ministrovi spravodlivosti Suskovi, na základe ktorého podal dovolanie na NS aj on. Po takmer piatich mesiacoch po preskúmaní podnetu Susko dovolanie podal a zároveň vyhovel Kováčikovej žiadosti, pričom prerušil výkon jeho trestu odňatia slobody až do rozhodnutia súdu o dovolaní.
Ak NS jeho dovolaniu vyhovie, naďalej ostane doma. Ak jeho dovolanie bude zamietnuté, vráti sa a bude pokračovať vo výkone trestu odňatia slobody. NS nemá zákonom stanovené lehoty, dokedy musí o dovolaní rozhodnúť. Môže ísť rádovo o niekoľko mesiacov, či dokonca rokov. Dovtedy bude teda bývalý špeciálny prokurátor mimo väzenia.
Zásahy exministrov do výkonu trestu
Z údajov, ktoré poskytlo ministerstvo spravodlivosti, vyplýva, že od roku 2019 bývalí ministri prerušili výkon trestu dokopy v siedmich prípadoch. Dovolania sa týkali rozhodnutí okresných alebo krajských súdov, pri ktorých mali exministri pochybnosti o technickej správnosti postupu sudcov alebo iných zrejmých chýb. Iba v prípade Kováčika to bolo kvôli spochybneniu rozsudku Najvyššieho súdu (NS).
Jana Dubovcová – podala 13 dovolaní, výkon trestu prerušila v 2 prípadoch
Viliam Karas, podal 21 dovolaní, výkon trestu prerušil v 3 prípadoch
Mária Kolíková, podala 32 dovolaní, výkon trestu prerušila v 2 prípadoch
Výkon trestu exministri prerušovali z dôvodu zle vypočítaných lehôt. Napríklad do celkového trestu súdy nezapočítali čas, ktorý odsúdení strávili vo väzbe alebo nezohľadnili, že páchateľom bola mladistvá osoba. Odsúdení tak boli vo výkone trestu o niekoľko mesiacov dlhšie, ako mali byť. Súd následne dovolaniam v týchto prípadoch vyhovel.
Vyskytli sa aj opačné prípady – keď boli podané dovolania v neprospech obvineného. Exministri na súdoch žiadali pre odsúdeného ešte prísnejší postih.
Počas svojich desiatich mesiacov vo funkcii podal súčasný minister Boris Susko celkovo 13 dovolaní. Kováčik je jediným odsúdeným, ktorému šéf rezortu od svojho nástupu pozastavil výkon trestu odňatia slobody.
Nedostatočne vysvetlené dôvody
Kritici ministrovho kroku mu tiež vyčítajú, že svoje rozhodnutie verejnosti dostatočne nevysvetlil a neuviedol argumenty, v čom konkrétne NS nedodržal Kováčikove práva.
„O tom, či tie dôvody existujú alebo nie, nakoniec rozhodne nezávislý súd. Očakával by som však, že v tak exponovanom prípade predstúpi pred verejnosť a svoje rozhodnutie zdôvodní,“ skonštatoval Karas. Keďže minister neuviedol žiadne vysvetlenia, podľa neho to môže pôsobiť tak, že účelom na podanie dovolania bolo prerušenie Kováčikovho výkonu trestu.
Podľa organizácie Transparency International Slovensko minister prerušenie Kováčikovho trestu vysvetlil iba všeobecným tvrdením o podobných rozhodnutiach z minulosti, bez uvedenia konkrétnych čísel alebo vecného popisu prípadov. „Reakcie ministra, ako aj premiéra, boli namiesto toho opäť najmä o útokoch na opozíciu či médiá, vrátane označovania bývalej ministerky spravodlivosti Márie Kolíkovej za „právnickú príšeru“,“ píše neziskovka na sociálnej sieti.
Minster svoje mlčanie odôvodňuje tým, že nechce ovplyvňovať rozhodovanie súdu ohľadom posudzovania dôkazov v Kováčikovom prípade. „Keby som teraz povedal jednotlivé dôvody (dovolania), nikto z vás, ani občania, nepoznajú celý obsah spisu. Ten spis má niekoľko stoviek strán a dovolací súd bude musieť komplexne posúdiť túto vec,“ poznamenal.
Exministerka Kolíková podá návrh, ktorý by právomoc upravil
„Dovolanie je mimoriadnym opravným prostriedkom, ktorý môže podať oprávnená osoba proti právoplatnému rozhodnutiu súdu, ktorým bol porušený zákon alebo ak boli porušené ustanovenia o konaní, ktoré mu predchádzalo, ak je toto porušenie dôvodom dovolania podľa § 371 Tr. por,“ uvádza sa na stránke rezortu spravodlivosti.
Touto právomocou môže generálny prokurátor a minister spravodlivosti otvoriť už právoplatne rozhodnutú vec. Inštitút dovolania pozná náš právny poriadok od zavedenia Trestného poriadku 1. januára 2006, ktorý vznikal v tom čase pod patronátom vtedajšieho ministra spravodlivosti Daniela Lipšica.
Kolíková, v súčasnosti opozičná poslankyňa SaS, už avizovala, že čoskoro predloží do parlamentu návrh zákona, ktorý by zbavil ministra spravodlivosti a generálneho prokurátora právomoci priamo prepúšťať odsúdených v prípade podania dovolania. Podľa jej úpravy by mohli túto možnosť stále navrhnúť, ale konečné rozhodnutie by urýchlene prijal súd.
„Kontext, v akom dovolanie minister Susko použil, dáva priestor zamyslieť sa, či má takéto oprávnenie výkonnej moci na úrovni ministra spravodlivosti legitimitu. Či takéto rozhodnutie nemá patriť len Najvyššiemu súdu, ktorý o dovolaní rozhoduje,“ napísala ďalšia bývalá ministerka spravodlivosti Jana Žitňanská.
Súčasný poslanec KDH Karas by možnosť prerušenia výkonu trestu v zákone ponechal ako poistku. Odvoláva sa pritom na prípady, keď došlo k zjavnému omylu a riešil ich aj on. „Ak sa tým napráva chyba, tak je to v poriadku. Ak je to vstupovanie do rozhodovania, tak je to oslabovanie sily justície a vôbec tretej moci v štáte,“ skonštatoval.
Považoval by za správne, aby bolo pri prerušení výkonu trestu povinné nasadiť odsúdenému monitorovací náramok. Ten by nosil až do momentu, keď súd rozhodne o samotnom dovolaní. Takéto opatrenie by zabránilo prípadnému úteku do zahraničia.
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK