Gruzínsko začalo vyšetrovanie údajného atentátu na lídra vládnej strany
Gruzínske orgány začali vyšetrovať údajné sprisahanie s cieľom zavraždiť zakladateľa vládnucej strany „Gruzínsky sen“ Bidzinu Ivanišviliho a „násilne zvrhnúť“ vládu.
Gruzínska štátna bezpečnostná služba vo svojom vyhlásení z 24. júla uviedla, že vyšetruje údajné „trestné činnosti“ vrátane „sprisahania s cieľom zavraždiť“ Ivanišviliho. Ďalej tvrdila, že sprisahanie riadili „bývalí vysokopostavení gruzínski úradníci a príslušníci orgánov činných v trestnom konaní, ktorí sa v súčasnosti zdržiavajú na Ukrajine“.
Podľa bezpečnostnej agentúry bolo konečným cieľom sprisahania „násilné zvrhnutie“ súčasnej vlády, ktorú vedie Gruzínsky sen a jeho parlamentní spojenci. Údajných sprisahancov nemenovala.
Podľa miestnych médií bolo na výsluch predvolaných najmenej šesť ľudí – vrátane niektorých, ktorí údajne bojovali proti ruským silám na Ukrajine. Denník Epoch Times nemohol tieto tvrdenia nezávisle overiť. Ministerstvo zahraničných vecí USA na žiadosť denníka The Epoch Times o komentár k týmto obvineniam do času uverejnenia článku nereagovalo.
Gruzínsko, malá krajina v regióne južného Kaukazu, vyjadrila nesúhlas s pokračujúcou ruskou inváziou na východnú Ukrajinu, ktorá trvá už tretí rok. Gruzínsko však odmietlo uvaliť na Rusko západné sankcie a súčasná vláda udržiava s Moskvou relatívne dobré vzťahy.
Dôsledky zákona o zahraničných agentoch
Tvrdenia o sprisahaní proti gruzínskemu vedeniu nasledujú po nedávnom prijatí kontroverzného zákona, ktorého cieľom je obmedziť zahraničný vplyv.
Gruzínsky parlament v máji ratifikoval zákon, ktorý vyžaduje, aby sa organizácie, ktoré dostávajú finančné prostriedky zo zahraničia, zaregistrovali ako „organizácie sledujúce zahraničné záujmy“.
Zástancovia zákona, ktorý presadzovala vládnuca strana, tvrdia, že je potrebný na ochranu krajiny pred škodlivými zahraničnými vplyvmi pôsobiacimi pod zámienkou „občianskej spoločnosti“.
Tvrdia tiež, že je potrebný na ochranu národnej suverenity Gruzínska a na boj proti „pseudoliberálnym hodnotám“ vnucovaným zahraničnými – najmä západnými – subjektmi.
Odporcovia zákona však tvrdia, že potlačí slobodu prejavu a zabrzdí šance Gruzínska na vstup do Európskej únie (EÚ), ktorá krajine minulý rok udelila štatút kandidátskej krajiny.
V týždňoch, ktoré predchádzali prijatiu zákona, zorganizovali odporcovia legislatívy v hlavnom meste Gruzínska, niekoľko veľkých demonštrácií – občas sa dostali do konfliktu s políciou. Medzitým niekoľko západných inštitúcií a krajín vrátane EÚ, Spojených štátov, Spojeného kráľovstva a Francúzska naliehalo na Gruzínsko, aby legislatívu zrušilo. V polovici mája Josep Borrell, šéf zahraničnej politiky EÚ, varoval, že ratifikácia zákona negatívne ovplyvní snahu Gruzínska o členstvo v EÚ.
Domáci aj zahraniční kritici zákona ho nazývajú „ruským zákonom“ a prirovnávajú ho k legislatíve, ktorú údajne Moskva používa na potláčanie politického disentu. Moskva popiera akúkoľvek spojitosť s gruzínskym zákonom o „zahraničných agentoch“ alebo jeho nedávnou ratifikáciou v gruzínskom parlamente.
Po prijatí zákona Washington zaviedol vízové obmedzenia pre predstaviteľov gruzínskej vládnucej strany, ktorí sa podľa neho „podieľali na podkopávaní demokracie“. Začiatkom júna Washington predstavil „prvú tranžu“ obmedzení zameraných na predstaviteľov vládnucej strany, poslancov, policajtov a niektoré súkromné osoby.
„Toto je len prvý krok v sérii našich opatrení,“ povedal vtedy hovorca ministerstva zahraničných vecí Matthew Miller. Dodal, že Washington tiež „vykonáva úplnú revíziu“ svojich vzťahov s gruzínskou vládou.
Miller ďalej vyjadril nádej, že Gruzínsko „prehodnotí“ zákon „a podnikne kroky, aby pokročilo vo svojich dlho deklarovaných demokratických a euroatlantických ašpiráciách“. „Ak tak neurobí, Spojené štáty sú pripravené prijať ďalšie opatrenia,“ povedal.
Krátko nato Pentagon oznámil zrušenie spoločných cvičení medzi armádami Spojených štátov a Gruzínska, ktoré sa pôvodne mali konať začiatkom júna. Gruzínsky vicepremiér Thea Tsulukiani vtedy označil tieto trestné opatrenia za „ďalšiu chybu, ktorú Spojené štáty robia vo vzťahoch so strategickým partnerom“.
Predchádzajúce tvrdenia o prevrate
Minulý rok bola podobná snaha Gruzínskeho sna o prijatie legislatívy proti zahraničnému vplyvu zrušená po niekoľkých dňoch pouličných protestov v Tbilisi.
Ruské ministerstvo zahraničných vecí vtedy tvrdilo, že protesty boli riadené zo zahraničia, a prirovnalo ich k ukrajinskej „revolúcii na Majdane“ spred desiatich rokov.
Podľa Moskvy bolo povstanie v Kyjeve v roku 2014, ktoré odstavilo od moci proruského ukrajinského prezidenta, „pučom“ podporovaným Spojenými štátmi proti zvolenému lídrovi. Washington však toto tvrdenie odmieta a tvrdí, že povstanie odrážalo vôľu ukrajinského ľudu a jeho demokratické ašpirácie.
Podobné tvrdenia Moskva vyslovila minulý mesiac po tom, ako gruzínsky parlament definitívne prijal zákon o „zahraničných agentoch“. „Vidíme pokusy Západu vyhrotiť situáciu v Gruzínsku pred parlamentnými voľbami, ktoré sa majú konať v októbri,“ uviedol začiatkom júna námestník ruského ministra zahraničných vecí Michail Galuzin vo vyjadreniach, ktoré priniesli ruské štátne médiá.
„Nevylučujeme, že cieľom je pokúsiť sa realizovať scenár zmeny vlády podobný ‚majdanu‘ s cieľom vytvoriť ďalšie ohnisko napätia v blízkosti ruských hraníc.“ Americké ministerstvo zahraničných vecí tieto tvrdenia rýchlo odmietlo ako „ruské dezinformácie“. „Videli sme, že ruská vláda používa dezinformácie na šírenie lží a fám v Európe a na celom svete,“ povedal 4. júna novinárom Miller.
Gruzínsky premiér Irakli Kobachidze to povedal na tlačovej konferencii 24. júla: „Za posledné tri až štyri roky sa v našich vzťahoch veľa pokazilo a je čas začať odznova. … Gruzínsko-americké vzťahy potrebujú reštart.“ Washington na výzvu Kobachidzeho v čase uverejnenia článku nereagoval.
Pôvodný článok
