Grigorij Mesežnikov: Peter Pellegrini je slabý líder (Rozhovor)
Bolo to presne pred týždňom, keď Peter Pellegrini vyšiel zo stretnutia s pani prezidentkou a novinárom hovoril, že čaká na veľkorysé ponuky z oboch táborov a potom si vyberie. PS, KDH a SaS mu ponúkli posty premiéra a ministra vnútra, zatiaľ čo Smer a SNS mu ponúkli iba predsedu parlamentu. Prečo si vybral tú horšiu ponuku od Smeru a SNS? Bola to iba jeho kamufláž pre divákov, aby zamaskoval podriadenosť Smeru? Čo je podľa Vás dôvodom, že súhlasil s horšou ponukou?
Bolo to zavádzanie. On to dobre vedel od prvého okamihu. Od prvého okamihu od zverejnenia výsledkov volieb Peter Pellegrini vedel, že pôjde do koalície s Robertom Ficom. Pristúpil na rokovanie s Robertom Ficom, ktorý bol poverený prezidentkou zostaviť vládu a jeho kontakty s Michalom Šimečkom (predseda PS) boli iba neoficiálne konzultácie. Tá ponuka bola samozrejme veľmi štedrá. Sám Pellegrini niekoľkokrát predtým hovoril, že jeho priorita je byť predsedom vlády. Predseda PS Šimečka mu ponúkol kreslo predsedu vlády a on to napriek tomu odmietol, a dokonca odmietol pokračovať v rokovaniach s ním.
Peter Pellegrini má politické DNA Smeru. Vyrastal v Smere a postupne tam vyrástol až na popredného slovenského politika, ale ukazuje sa ako slabý líder. Síce teraz získal určitý volebný výsledok – 14,7 % nie je zlý výsledok – ale dosť sa to odlišuje od toho, čo mal Hlas v medzivolebnom období, keď sa umiestňoval na prvom mieste. Vo volebnej kampani sa ukázal ako slabý líder, ktorý sa bojí svojho elektorátu, bojí sa jasnejšie zadefinovať.
A potom sa ukázal ako slabý líder už po voľbách. Vravelo sa o ňom, že je v najsilnejšom postavení, lebo môže byť aj v jednej koalícii aj v druhej, ale on fakticky mohol byť iba v jednej, lebo už na začiatku sa preto rozhodol. To ostatné bolo iba naoko. Presne to charakterizoval aj Šimečka na svojej tlačovej konferencii, že Pellegriniho zdôvodnenie, prečo nešiel do koalície s PS, KDH a SaS, sú iba výhovorky. Všetky jeho verejné vyhlásenia ohľadne možných ponúk, boli podľa mňa zavádzajúce. On v skutočnosti veľmi dobre vedel, s kým do koalície pôjde. A tak sa aj stalo.
Po volebnej noci bolo uverejnené video, kde europoslankyňa Monika Beňová (Smer) na otázku novinárov, či dokáže Smer presvedčiť Hlas, aby šiel s nimi do koalície, sa schuti zasmiala, akoby to bola úplná samozrejmosť a iba povedala: „Jasné.” Ukazovalo už toto video vzťah Smeru a Hlasu a určitú podriadenosť Petra Pellegriniho Robertovi Ficovi?
To video je bezvýznamné, aj keď samozrejme niečo ukazuje. Volebné výsledky sa tak poskladali, že pre Pellegriniho to v podstate bola jediná ako tak istá cesta a dlho nemusel rozmýšľať. Myslím, že hneď od začiatku po zverejnení výsledkov volieb pochopil, že pre neho jediná možnosť, ako zostať ďalej v politike, je spojenectvo so svojím bývalým šéfom. M. Beňová to iba nechtiac potvrdila. Treba povedať, že Peter Pellegrini je človekom, ktorý vrátil Roberta Fica k moci. Pellegrini samozrejme mal aj inú možnosť, ak by jej dal prednosť, ale on vyhodnotil situáciu tak, že pre neho je lepšie ísť do koalície so Smerom. Mohol ísť do koalície s PS, KDH a SaS, ale vedome sa rozhodol pre koalíciu so Smerom a týmto urobil z Roberta Fica skutočného víťaza volieb po každej stránke. Smer zvíťazil v samotných voľbách, získal najviac mandátov a zároveň poskladal vládnu koalíciu, a to sa stalo iba vďaka Petrovi Pellegrinimu.
Myslíte si, že to musel urobiť, pretože je v určitom zmysle závislý na Smere? Myslíte si, že P. Pellegrini je podriadený R. Ficovi?
Samozrejme, že nemusel. On je slobodný človek. Ale vyhodnotil situáciu tak, že nie on vyhral voľby, ako sa nádejal, ale Smer vyhral voľby. On naozaj dlhší čas počítal s tým, že Hlas vyhrá voľby. V roku 2020 hovoril, že v žiadnom prípade so Smerom nepôjde. Počítal s tým, že vyhrá voľby on a Smer sa ani nedostane do parlamentu. Smer sa však dostal do parlamentu, vyhral a on, Pellegrini, bol na treťom mieste. Vyhodnotil situáciu, že ak chce ešte nejako politicky prežiť, tak si jednoducho nebude komplikovať situáciu. Fico by mu rozbil poslanecký klub. Ak by Pellegrini oznámil, že ide do koalície s PS, tak by možno poslanecký klub Hlasu ani nevznikol.
Ale stále tu bola pre neho možnosť odlíšiť sa od Smeru. Aj za cenu toho, že pár poslancov by prestúpilo do strany Smer a tým pádom by znemožnilo vytvorenie vládnej koalície s PS. Totiž mali by dokopy 82 hlasov a Ficovi by stačilo vziať od Hlasu 7-8 a už by koaliční partneri Hlas, PS, SaS a KDH nemali väčšinu. V každom prípade mal šancu, mohol sa o to pokúsiť. Mal šancu zviesť zápas so svojím bývalým straníckym šéfom, ale on naopak vliezol do jeho objatia.
Bola to teda bezpečnejšia možnosť, ktorú zvolil, aby sa mu nerozpadla strana…
Áno, bola to akási bezpečnejšia možnosť, ale v skutočnosti je to koniec jeho politického projektu – ako druhej alebo jedinej sociálno-demokratickej strany, lebo on počítal s tým, že Hlas bude jediná sociálno-demokratická strana. Veď Strana európskych socialistov ide vylúčiť Smer zo svojich radov. Myslím si, že teraz neprijme ani Hlas, pretože vstúpili do koalície s SNS.
Novinári ho veľmi šetrili, nekritizovali, ofukovali ho – čo keď náhodou sa pridá k PS. A kritizovali skôr KDH a SaS. Áno, možno naozaj niektoré výroky Sulíka (SaS) a Majerského (KDH) neboli veľmi opatrné, ale to nebol hlavný problém, prečo Hlas odmietol PS.
Pellegrini prišiel s infantilnou interpretáciou, že PS malo najprv zjednať poriadok medzi koaličnými partnermi a až potom sa obrátiť na Hlas. Kto tomu uverí? Tomu neuverí nikto, kto aspoň trochu sleduje politiku a vie, aké sú počty, aké sú väzby, čo to znamená byť stranou založenou bývalými členmi Smeru. Keď zoberieme všetko toto do úvahy, nebola tam pre Pellegriniho s jeho úvahami iná možnosť, iba tá, ktorú Pellegrini napokon uplatnil. Iná možnosť tam samozrejme teoreticky bola, ale na to by Pellegrini musel byť iným politikom, iným človekom.
Iná osobnosť…
Musel by byť iná osobnosť, silný líder, presvedčený sociálny-demokrat. Položím vám jednu otázku – myslíte si, že keby Smer neprehral voľby 2020, že by Peter Pellegrini a jeho kolegovia odišli z tejto strany? Ja si myslím, že by neodišiel. A prečo vlastne odišiel? Počítal s tým, že loď sa už potápa a väzba na Fica už je tak toxická… Ale teraz vliezol do koalície naspäť so Smerom.
Nerozpadne sa Hlas aj teraz, keď pôjde do koalície so Smerom a SNS? Už sa to stalo neraz pri stranách, ktoré išli do koalície so Smerom, že sa po ďalších voľbách nedostali ani do parlamentu…
Tí, ktorí si myslia, že by bolo lepšie z Hlasu odísť, tak oni majú kam odísť. Nemusia sa veľmi presúvať, prejdú proste do Smeru. A úplne by som nevylúčil, že Smer de facto anektuje Hlas a znovu sa spoja. Všetky možnosti sú reálne – rozpad, odchod časti poslancov k Smeru alebo spojenie oboch strán – fúzia.
Vidíte v tejto koalícii tendencie, že by Slovensko zmenilo smerovanie a chcelo by ísť von z EÚ a von z NATO?
Nie, určite nie. Neviem, ako by mohli tieto strany vyviesť Slovensko von z EÚ a von z NATO. Reálne, keď to vyhodnocujete, to nie je možné. Slovensko určite ostane v EÚ a NATO.
Otázka stojí, či bude naša zahraničná politika a naša bezpečnostná a obranná orientácia v súlade s našimi záväzkami vyplývajúcimi z členstva v týchto organizáciách. Myslím si, že je celkom reálne, že budú pokusy uskutočňovať iný typ politiky. Už som na túto tému veľa povedal a nepredbiehal by som. Už som varoval, že to je jedna z možností.
Peter Pellegrini sa zastrája, že on bude strážiť slovenskú zahraničnú politickú orientáciu, ale keď vidím, že Smer nechcel pustiť na pozíciu ministra zahraničných vecí jedného z mála skutočne prointegračne orientovaných politikov Hlasu, Petra Kmeca, dokonca ani to nie, tak som veľmi skeptický. Ľudia typu Blahu, Blanára alebo aj samotného Fica nie sú proatlanticky orientovaní. Sú iba do tej miery „pro-európski“, do ktorej im to umožňuje čerpať eurofondy. V tom spočíva celá ich pro-európskosť.
Táto otázka môže byť predmetom vnútorných sporov, ale podľa mňa sa Peter Pellegrini podriadi Smeru totálne. Jedine, ak skutočne dôjde k nejakému konfliktu. Teoreticky by to bolo predstaviteľné, ale Smer bude pracovať na tom, aby Pellegrini neodišiel z vlády. Situácia môže byť taká, že Fico zlanári nejakých možno dokonca viacerých poslancov Hlasu a ani odchod Pellegriniho nebude znamenať pád tejto vlády na otázke zahraničnej politiky.
Oni to budú robiť spôsobom, ktorý budú vedieť zdôvodniť, dokonca ešte aj sám Peter Pellegrini. Podpora Ukrajiny nebude taká, aká bola doteraz – budú niečo deklarovať cez zuby, lebo Robert Fico podľa mňa Ukrajinu ako štát nenávidí. Ale európski partneri sa budú snažiť robiť všetko preto, aby politika SR nebola otvorene proruská. Nebude proukrajinská ako doteraz, hoci je to v našom záujme, aby bola proukrajinská, ale budú aspoň držať spoločný postoj s EÚ v politickej rovine. Budú hlasovať v OSN za rezolúcie odsudzujúce Rusko. Aj Maďarsko to napríklad robí. Ale vo všetkých iných otázkach nebudú súčasťou aktívnej časti EÚ, ktorá je vlastne momentálne absolútne väčšinová – s výnimkou Maďarska. Proste nebudú podporovať Ukrajinu. Budeme v NATO, budeme v EÚ a Ukrajina môže zostať mimo radarov našej zahraničnej politiky, čo teda bude škodlivé pre nás samotných.
Prečo si myslíte, že Robert Fico nenávidí Ukrajinu?
On je založením proruský. Šíri ruské naratívy. Prečo? Nevidím mu do hlavy. Možno má nejaké osobné skúsenosti – s Tymošenkovou v roku 2009. On má rád Rusko, mal rád aj Sovietsky zväz, ale nemá rád Ukrajinu. Hovorí o Ukrajincoch ako o fašistoch a nacistoch. Nehovorí to síce o všetkých Ukrajincoch, ale keď hovorí o Ukrajine, tak nezabudne pripomenúť ukrajinských fašistov a nacistov. Takýto človek nemôže mať pozitívny vzťah k Ukrajine.
Myslíte si, že podporenie budúcej koalície Smer, Hlas, SNS môže byť zo strany Petra Pellegriniho určitou formou politického obchodu, v ktorom on podporí koalíciu a Smer a SNS podporia P. Pellegriniho v nasledujúcich prezidentských voľbách začiatkom budúceho roka?
Toto nedokážem posúdiť. O tom sa hovorí iba medzi komentátormi, ale zatiaľ som nič také v samotnej koalícii nezachytil. Tam môžu byť ešte aj rôzne iné úvahy. To je podľa mňa veľmi predčasné.
Ďakujeme za rozhovor!
Grigorij Mesežnikov je slovenský politológ a politický analytik. Narodil sa v bývalom Sovietskom zväze v meste Oriol. Počas štúdia na vysokej škole sa oženil s československou občiankou, po skončení štúdia sa v roku 1981 presťahoval na Slovensko. V rokoch 1983 – 1993 pracoval na Univerzite Komenského v Bratislave, v rokoch 1993 – 1997 pôsobil v Politologickom kabinete Slovenskej akadémie vied. V roku 1997 sa stal spoluzakladateľom občianskeho združenia Inštitút pre verejné otázky (IVO), kde pôsobí doteraz. Od roku 1999 je prezidentom IVO. Publikoval odborné štúdie v monografiách, zborníkoch a časopisoch na Slovensku a v zahraničí. Venuje sa otázkam vývoja straníckych systémov a straníckej politiky, tiež problematike demokratickej transformácie, extrémizmu, nacionalizmu a antisemitizmu. V posledných rokoch sa zameriava na analýzu faktorov cudzieho autoritárskeho vplyvu na vývoj v Európe a na Slovensku. Pravidelne analyzuje slovenskú politickú scénu v domácich i zahraničných médiách. Je editorom a spoluautorom niekoľkých desiatok knižných publikácií, vrátane všetkých Súhrnných správ o Slovensku. Bol hlavným autorom kapitoly o Slovensku v správe Nations in Transit publikovanej organizáciou Freedom House (1998–2014). Absolvoval študijné a štipendijné pobyty vo Švédsku, USA, Rakúsku, na Taiwane a v Izraeli.
