Giottove obrazy siedmich cností a siedmich nerestí
Ako nám môže pri duchovnom raste pomôcť pozoruhodná kaplnka rodiny Scrovegni v meste Padova...
Jedným z najväčších pokladov talianskeho umenia je kaplnka Scrovegni v Padove. To je vzhľadom k rozsiahlosti veľkej časti talianskeho umenia pomerne prekvapivé, pretože samotná kaplnka Scrovegni je malý a uzavrený priestor. O kúsok ďalej po ceste sa nachádza vznešená bazilika svätého Antona, ktorá je svojim rozsahom a ambíciami obrovská a okrem úžasnej architektúry zahŕňa aj diela takých autorov, ako je Donatello. Ak by išlo len o ohromujúce rozmery, potom by sa kaplnka Scrovegni zrejme príliš nepredviedla. Ale nie je tomu tak.
Čo je na malej kaplnke Scrovegni tak úžasné a významné?
Giotto a jeho pôsobenie
Giotto di Bondone, ktorého obrazy zdobia kaplnku, je významným renesančným umelcom. Niektorí dokonca tvrdia, že práve on inicioval renesančné umenie, pretože jeho štýl ovplyvnil všetkých nasledujúcich umelcov. Jeho vplyv spočíval okrem iného v tom, že originálne zobrazoval ľudské emócie (niečo podobné dokázal aj jeho priateľ a súčasník Dante v poézii).
Kresťanskému umeniu pred Giottovou dobou dominovali obrazy ikon. Sú to skvelé umelecké diela, ale zdôrazňujú skôr božskú povahu Krista, ktorá býva štylizovaná a statická, než jeho ľudskosť. Giotto vniesol do kresťanského umenia práve ľudskosť.
Ak sa napríklad pozrieme na fresku „Stretnutie pri Zlatej bráne“, ktoré sa nachádza v kaplnke, vidíme Annu, matku Panny Marie, ktorá sa po dlhej neprítomnosti ponáhľa pobozkať svojho navrátivšieho sa manžela Joachima. Detailný záber ich tvárí ukazuje, že on si ju priťahuje k sebe a ona ho veľmi nežne bozkáva (pery na pery). Je tu ľudská láska, ktorá presahuje kulisy predstavujúce teologické momenty, ako je Kristus na kríži alebo Madona s dieťaťom.
Zdá sa, že toto uvedenie človeka do umenia má u Giotta tiež hlboké teologické dôsledky. Nejde o umenie pre umenie, ale o umenie pre Boha, ak sa to tak dá povedať. V umení tejto malej kaplnky je vyjadrených mnoho fascinujúcich teologických myšlienok.
Stačí uviesť len jeden. Na dvoch koncoch kaplnky (západnom a východnom) stoja oproti sebe Boh Otec obklopený anjelmi a Kristus uprostred Posledného súdu. Umenie samo o sebe je úchvatné, ale ešte zaujímavejšia je hlboká teológia, ktorú obrazy vyjadrujú: otec a syn stoja oproti sebe cez celú loď kaplnky a sú to zrkadlové obrazy! Boh Otec tu nie je starý muž so šedivými vlasmi, akýsi raný typ Svätého otca – tak ako je často zobrazovaný a mnohokrát zosmiešňovaný v ateistickej literatúre ako „starec na nebi“.
Naopak, rovnako ako Kristus, je Boh mladý a v najlepších rokoch, dá sa povedať, večný. To je samozrejme v súlade s rôznymi biblickými odkazmi, ktoré vyvracajú myšlienku starca na nebi: predovšetkým keď Kristus v Jánovom evanjeliu hovorí: „Kto mňa videl, videl Otca.“ (Jan 14,9) Inými slovami, jedno sa odráža v druhom.
Ak však opomeniem veľké teologické otázky o Božej podstate, pri nedávnej návšteve kaplnky ma najviac fascinovali ľudské záležitosti, ako je intimita Joachima a Anny alebo výraz Judášovej tváre, keď dáva bozk Kristovi v Getsemanskej záhrade, alebo štrnásť Giottových portrétov siedmich smrteľných hriechov na severnej strane uličky, stojacich naproti siedmim nebeským cnostiam na strane južnej; pričom každý jeden k sebe pasuje.
Sedem cností a sedem nerestí
Giottových sedem smrteľných nerestí a cností sa presne nezhoduje so zoznamom Gregora Veľkého ani so zoznamom svätého Tomáša Akvinského (jeho zoznam bol základom Dantovej básne Božská komédia). Podľa odborníka Guiliana Pisaniho v knihe „Kaplnka v Scrovegni“ bol Giotto ovplyvnený dnes už značne zabudnutým teológom, mníchom Albertom z Padovy, ktorý bol sám ovplyvnený najmä augustiniánskou teológiou.
Umenie je umiestené tak, aby pôsobilo terapeuticky, liečivo. A princíp medicíny, na ktorom bolo založené, sa nazýval princíp protikladov alebo učenie o protikladoch. To vraví – podľa Hippokrata – že choroby mali vznikať z nerovnováhy v tele. Bolo ich možné napraviť (teda pacienta uzdraviť) iba použitím princípu protikladov. Nadbytok tepla by si vyžadoval ochladzovacie opatrenia, alebo ak by bol človek studený, bolo by potrebné aplikovať teplo. Ak teda prechádzame uličkou kaplnky Scrovegni, vidíme smerom na sever jednu konkrétnu neresť, ale keď sa otočíme čelom na juh, vidíme jej liek – cnosť, ktorá by neresť zrušila. Rozjímanie nad neresťami vo všetkých ich aspektoch, ako sú zobrazené v umení, zvyšuje sebauvedomenie a odpor k tomuto aspektu ľudského života; na opačnom obraze je potom ukázané, ako sa zo zovretia tejto neresti vymaniť.
Táto galéria má teda nielen estetické, ale aj morálne a duchovné kvality.
Máme teda sedem nerestí, štyri hlavné a tri duchovné, ktoré stoja tvárou v tvár svojim protikladom – cnostiam. Aké sú tieto?
Splnením štyroch hlavných cností sa dostaneme do pozemského raja a splnením troch duchovných cností do raje nebeského.
Všimnite si, že sekvencovanie funguje nielen horizontálne, ale aj vertikálne: pochabosť je potlačená rozvážnosťou, ale pokiaľ nie je, vedie k nestálosti; a nestálosť vedie k hnevu, a tak ďalej. Rovnako ak závidíme druhým, potom nám nakoniec zmizne všetká nadej pre nás samotných.
Pochabosť a rozvážnosť
Aby sme videli, ako to funguje, pozrime sa na prvú dvojicu – pochabosť a rozvážnosť. Pochabosť sa latinsky povie „stultitia“ a znamená to viac než len byť pochabý. Označuje sa tým vytrvalé konanie, ktoré je nepremyslené, iracionálne a nerozumné; zahŕňa neuvážené rozhodovanie a celkový stav nedostatku múdrosti alebo dokonca zdravého rozumu.
Teraz sa pozrite na obrázok. Čo na ňom vidíme?
Vidíme muža s množstvom vlastností, ktoré svedčia o nedostatku rozumu alebo múdrosti: je korpulentný, takže je závislý na zmyslových pôžitkoch; stojí mierne naklonený, takže nie je vzpriamený; nosí prehnanú korunu z peria – akoby čo? – korunoval sám seba; so zodpovedajúcou vlečkou pávích pier za chrbtom, ako by sa považoval za dôležitého alebo člena aristokracie; od opasku mu visia malé hrkálky, ktoré ako by na seba nutkavo upozorňovali, keď cinkajú; má otvorené ústa, čo svedčí o ignorancii – ide o akési bezmyšlenkovité zízanie; nohy nemá obuté, čo býva u zvierat; a v pravej ruke drží veľký a nedokonale tvarovaný kyjak, čo naznačuje, že sa uchyľuje k hrubej sile bez akýchkoľvek fines (ako by to bol napríklad kord alebo meč). Skrátka máme všetko, čím by ľudská bytosť nemala byť.
Pri pohľade na tento obrázok – ste to vy? Vidíme na tomto obrázku niečo zo seba? Pretože pokiaľ áno, potom sme v hlbokých duchovných problémoch!
Ak sa obrátime na juh, uvidíme protilátku, liek! Naproti totiž vidíme slovo „prudentia“, čo je protikladom k „stultitia“. „Prudentia“ je latinské slovo, ktoré sa do slovenčiny prekladá ako „rozvážnosť“ alebo „múdrosť“. Označuje vlastnosť alebo cnosť spočívajúcu v opatrnosti, múdrosti a v tom, že človek prejavuje dobrý úsudok pri rozhodovaní; ide o schopnosť uskutočniť správne rozhodnutie na základe starostlivého zváženia dôsledkov a premysleného posúdenia dostupných možností.
Tu vidíme ženu zaštítenú písacím stolom; študuje, učí sa, zjavne si vytvára akúsi ochranu pred nevedomosťou a bezmyšlienkovitosťou. Stôl je súčasťou pracovne, ktorá je elegantná a štrukturovaná, čo naznačuje poriadok a účel. V pravej ruke drží kompas, ktorý odkazuje na vedu, a v ľavej ruke zrkadlo, do ktorého sa pozerá: riadi sa pritom základným pravidlom z dôb antiky „poznaj sám seba“. Ak tak chceme učiniť, musíme sa venovať určitej forme introspekcie a vidieť seba takých, akí skutočne sme, teda takých, ako nás vidí Boh. Všimnite si tiež, že na rozdiel od muža v „stultitii“ má hlavu mierne naklonenú dopredu – typický uhol pre niekoho, kto skôr naslúcha, než aby príliš rozprával. Tu je teda náprava.
Mohli by sme pokračovať, ale kľúčové je, ako zdôrazňuje Guiliano Pisani, že „terapia, ktorú „prudentia“ uskutočňuje, je liekom pôsobiacim proti neschopnosti rozlišovať, čo je dobré, a umožňuje nám pokračovať na našej ceste“. Inak povedané, pokiaľ v prvom rade nerozoznáme, čo je dobré, od toho, čo je zlé, ako môžeme pokročiť v duchovnom živote, ku ktorému sme všetci povolaní?
Je teda čas pozrieť sa na všetkých 14 obrázkov a zistiť, ako sa nám darí! Pozrite si sami tieto lieky na neresti.
Pôvodný článok
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
