Génius Murgaš: jeden z prvých hlasov v histórii, ktoré zneli éterom (Špeciál)
Keď si zadáte do najpoužívanejšieho internetového vyhľadávača slovné spojenie „vynálezca rádiotelegrafie”, zobrazia sa tam štyria velikáni. Guglielmo Marconi, Heinrich Hertz, Nikola Tesla a slovenský rodák, Jozef Murgaš. Tento talentovaný kňaz, umelec a predovšetkým vizionár v oblasti telekomunikácií svojimi vynálezmi predbehol dobu a mal významný podiel na rozvoji bezdrôtovej komunikácie. 17. februára uplynulo presne 161 rokov od jeho narodenia. Jeho pohnutý príbeh zostáva pre slovenskú verejnosť stále pomerne neznámy.
Z dediny pri Banskej Bystrici do USA
Jozef Murgaš sa narodil v roku 1864 v malej osade Jabríková patriacej pod obec Tajov pri Banskej Bystrici. Už od detstva prejavoval výnimočné nadanie – fascinovali ho technológie, veda, ale aj umenie. Roky štúdia teológie strávil v Bratislave, Ostrihome a Banskej Bystrici. Potom, čo bol vysvätený za kňaza, pôsobil ako kaplán v Dubovej pri Pezinku. Vďaka odporúčaniu maliara Dominika Skuteckého pokračoval v štúdiu na krajinskej maliarskej škole v Budapešti a neskôr na maliarskej akadémii v Mníchove.
Jeho štúdium však náhle ukončila zmena banskobystrického biskupa. Nové vedenie už nebolo Murgašovi naklonené a okamžite ho povolalo späť do Dubovej. Čoskoro sa proti nemu začali objavovať obvinenia – bol označený za panslavistu, nepriateľa vlasti, ba dokonca za príliš svetského a nemravného kňaza. Výsledkom boli neustále presuny z farnosti do farnosti (Ľupča, Lopej Chrenovec…).
Tlak a nepriazeň vtedajšieho uhorského establišmentu ho nakoniec donútili odísť. V roku 1896 sa rozhodol emigrovať do Spojených štátov, kde mohol slobodne rozvíjať nielen svoju duchovnú, ale aj vedeckú činnosť. Tam strávil 30 rokov života.
Murgašov „Ton-systém“
Do Pensylvánie ho pozvali slovenskí prisťahovalci. A tak sa v meste Wilkes-Barre stal ich duchovným pastierom. Tu sa venoval experimentovaniu s bezdrôtovou telegrafiou. Aktívne rozvíjal aj miestnu slovenskú komunitu, kde naplno uplatnil svoje organizačné schopnosti. Podieľal sa na výstavbe nového kostola a školy, ako aj na vydávaní novín, do ktorých prispieval populárno-náučnými článkami a poéziou.
Popri činnosti pre komunitu sa venoval aj výskumu v oblasti rádiotelegrafie a tu urobil svoj prelomový objav – vylepšil existujúce systémy tak, že umožnil rýchlejšie a spoľahlivejšie prenášanie signálov. Jeho „tonálny systém“ prenosu správ bol efektívnejší ako metóda talianskeho priekopníka bezdrôtovej telegrafie a rádiovej komunikácie Guglielma Marconiho. Umožňoval odosielať viacero správ naraz na rôznych frekvenciách. Signály, ktoré mali rôzne frekvencie aj rôzne zneli, mali iný tón, podobne ako pri vytáčaní čísla v mobile.
Murgaš sa zameral predovšetkým na Marconiho výsledky experimentov. Jeho systém založený na Morseovej abecede považoval za príliš zdĺhavý a neefektívny. To ho viedlo k návrhu vlastného alternatívneho systému prenosu správ. Vyvinul konštrukciu prijímacích a vysielacích zariadení, v ktorých sa signály rozlišovali nie dĺžkou, ako pri morseovke, ale frekvenciou. Vznikol tak Murgašov Ton-systém (akýsi základ FM rádia).
Patenty, ktoré zmenili svet
Murgaš dostal v máji 1904 dva americké patenty od Federálneho patentového úradu vo Washingtone, ktoré položili základy pre moderné rádiové vysielanie. Prvý patent získal na Zariadenie na bezdrôtovú telegrafiu a druhý za metódu prenosu – Spôsob prenášania správ bezdrôtovou telegrafiou. Patril medzi prvých ľudí na svete, ktorí sa podieľali na bezdrôtovom prenose hovoreného slova – čo bol v tom čase nepredstaviteľný pokrok.
Oficiálne prvenstvo patrí Kanaďanovi nemeckého pôvodu Reginaldovi Fessendenovi, ktorý zúročil aj Murgašove objavy a v roku 1900 úspešne preniesol hovorené slovo pomocou amplitúdovej modulácie (AM). Slávny experiment, keď sa po prvýkrát v histórii z rádiotelegrafného prístroja ozval ľudský hlas, Fessenden uskutočnil na Štedrý deň, 24. decembra 1906. Do mikrofónu prečítal pasáž z Biblie o Ježišovom narodení a zaspieval koledu Tichá noc (Heilige Nacht).
Murgaš, kňaz, umelec, vynálezca v jednom tele, sa rád venoval aj rybolovu a v tejto súvislosti navrhol a zostrojil aj cievku a špeciálny navijak na udicu, za čo dostal tiež patent. Dokopy získal 17 amerických patentov. Napríklad za vlnomer (1907), elektrický transformátor (1907), zariadenie na výrobu elektromagnetických vĺn (1908), bezdrôtovú telegrafiu (1909), detektor elektromagnetických vĺn (1909), prístroj na výrobu elektrických oscilácií (1911) alebo za zariadenie na výrobu elektrických oscilácií (1916).
V roku 1905 uskutočnil úspešný rádiový prenos na vzdialenosť približne 30 km medzi mestami Wilkes-Barre a Scranton v Pensylvánii. Tento experiment bol významným krokom v rozvoji bezdrôtovej komunikácie. Asistent John Stegner uviedol, že počas jednej búrkovej noci v roku 1905 bolo počuť prvýkrát ľudský hlas v éteri na zemeguli. Slová „Počujete ma? Počujete ma? Počuje ma niekto?“ patrili Murgašovi.
Murgašova práca v oblasti vývoja rádiotelegrafie však narážala na rôzne politické a obchodné prekážky, dokonca aj na nepriazeň počasia. Po zdokonalení svojho vysielacieho systému sa v roku 1907 uskutočnila prvá bezdrôtová hlasová komunikácia medzi starostom Connellom zo Scrantonu a starostom Kirkendallom z Wilkes-Barre. O dva mesiace neskôr ničivá búrka zničila anténne veže a na ich opravu sa už nenašli ďalšie finančné prostriedky.
Keď USA v roku 1917 vstúpili do prvej svetovej vojny, súkromné rádiotelegrafické stanice boli zakázané, čo postihlo aj Murgaša. V dôsledku toho sa vrátil k maľovaniu a svojim ďalším záľubám. Venoval sa skúmaniu húb, nerastov a rastlín, pričom vlastnil jedinečnú zbierku hmyzu, ktorá obsahovala približne 9000 exemplárov.
Trpký návrat domov
Murgaš sa v období prvej svetovej vojny aktívne zasadzoval za vytvorenie spoločného štátu Čechov a Slovákov, pričom podporoval československé légie. Vďaka svojim kontaktom získal na svoju stranu významných predstaviteľov v USA a pripravil pôdu pre kľúčové rokovania o vzniku Československej republiky (ČSR). Tá bola oficiálne ustanovená na základe dohody podpísanej v máji 1918 v americkom Pittsburghu, kde bol Murgaš jedným zo signatárov. Okrem toho zorganizoval zbierku medzi americkými Slovákmi, ktorá vyniesla milión dolárov na vytvorenie základného valutového fondu ČSR.
V roku 1920 sa vrátil do novovzniknutého Československa. Bol presvedčený, že Slováci a Česi patria do spoločného štátu. Krajine ponúkol svoje služby – pôsobiť ako profesor elektrotechniky.
„Jeho oduševnenie však rýchlo vystrieda sklamanie – na základe predpisov týkajúcich sa výučby odborných predmetov mu ministerstvo školstva neumožní učiť fyziku a ani iný prírodovedecký predmet z dôvodu chýbajúcej aprobácie,” vysvetľuje vedec SAV Vladimír Leksa v knihe „Vzdelaní príbuzní“, ktorú o Murgašovom živote napísal. „Nová republika nestála o službu svetoznámeho vedca,” dodáva.
Nezlomný duch a celosvetový význam
Rozčarovaný Murgaš sa rozhodol vrátiť do Wilkes-Barre. Tam ďalej pôsobí a napokon 11. mája 1929 ako 65-ročný aj zomiera. „Nestal sa z neho slávny maliar, aj keď talent na to mal, nezbohatol zo svojich objavov, hoci z nich dodnes všetci máme zisk. Kto však povie, koľké z detí v dedine Wilkes Barre, pre ktoré postavil školu, ihrisko, telocvičňu, a koľké z ich detí a detí ich detí sa stali maliarmi, vedcami či vzdelanými poctivými ľuďmi?” kladie si otázku Leksa.
Murgaš zomrel na zlyhanie srdca vo svojej pracovni. No jeho odkaz žije ďalej. Jeho vynálezy výrazne ovplyvnili vývoj moderných komunikačných technológií, ktoré používame v modernom svete dodnes. Okrem vedeckej práce sa venoval aj dobročinnosti – pomáhal slovenským prisťahovalcom v USA a podporoval vznik samostatného štátu Slovákov a Čechov. Dnes ho môžeme považovať za jedného z najväčších priekopníkov bezdrôtovej komunikácie a človeka, ktorý dokázal, že aj z malej dedinky môže vzísť génius celosvetového významu.
„Odišiel človek, ktorý vzišiel z doliny, ale celoživotnými činmi prerástol hory,” napísal Jozef Vranka v knihe o slovenskom vynálezcovi.
V obci Tajov, v dome, kde sa Murgaš narodil, bola zriadená pamätná izba Jozefa Murgaša. Nachádzajú sa v nej rôzne dokumenty a artefakty dokumentujúce jeho život a vynálezy.
V roku 1944 pensylvánsky guvernér Edward Martin vydal deklaráciu, v ktorej vyhlásil nedeľu 12. novembra 1944 za Deň reverenda Jozefa Murgaša.
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
