Hamburský senátor pre životné prostredie: Otepľovanie vzniká prirodzene, nie z CO2 (Analýza)
Bývalý hamburský senátor pre životné prostredie Prof. Fritz Vahrenholt hovorí najmä o horúcom júli 2023, všeobecnom otepľovaní za posledných 20 rokov, vodnej pare ako skleníkovom plyne a prirodzených príčinách jej vzniku.
V porovnaní s májom sa globálna teplota v júli 2023 podľa satelitných meraní Alabamskej univerzity (UAH) výrazne odchýlila od 30-ročného priemeru. Hodnota odchýlky je 0,64 °C a predstavuje druhú najvyššiu odchýlku od dlhodobého priemeru od roku 1979.
Doktor Roy Spencer, ktorý je zodpovedný za merania, uviedol, že „sa deje niečo zvláštne“. Viac informácií o možných príčinách si môžete prečítať nižšie.
Priemerný nárast teploty za desaťročie od roku 1979 je teraz 0,14 °C.
Erupcia sopky Hunga Tonga
Dňa 15. januára 2022 došlo v blízkosti súostrovia Tonga v južnom Pacifiku k erupcii podmorskej sopky Hunga Tonga. Do stratosféry bolo vyvrhnutých 146 miliárd ton vody do výšky 40 kilometrov. Množstvo vodnej pary – najdôležitejšieho skleníkového plynu na Zemi – sa v stratosfére zvýšilo o 10 – 15 %.
Podľa NASA je výbuch Hunga Tonga najväčším známym výbuchom vody smerom do stratosféry. Za normálnych okolností vystreľujú sopky ako Pinatubo do atmosféry popol a zlúčeniny síry, čo spôsobuje ochladzovanie.
Hunga Tonga sa však nachádza 150 metrov pod povrchom, a preto katapultovala vodu hlavne smerom nahor. Vodná para v stratosfére vedie k zvýšeniu teploty. Vodná para sa v stratosfére rozptyľuje pomaly v dôsledku chýbajúcich veterných prúdov, takže vrchol nárastu teploty možno očakávať jeden až dva roky po udalosti, teda tento rok.
Podľa Susan Solomonovej, stratosférickej fyzičky z renomovaného amerického MIT (Massachusetts Institute of Technology), sa globálna teplota zvýši o približne 0,05 °C za tri až päť rokov. V nasledujúcich piatich rokoch tiež možno očakávať viac zrážok.
Mlčanie klimatológov
Priemerny nárast teploty o 0,014 °C ročne za posledných 40 rokov zvýši sopka Hunga Tonga zhruba dvojnásobne. Pre našich meteorológov by bolo zaujímavé skúmať, do akej miery zmeny v stratosfére ovplyvňujú prúdenie vetra a narúšajú známe modely počasia.
Ak dodáme, že v lete 2023 sa v Tichom oceáne vytvoril nový El Niño, ktorý zvyčajne zvyšuje globálne teploty (pozri roky 1998, 2010, 2016 v grafe vyššie) o 0,3 až 0,5 °C, júnové a júlové rekordné teploty možno vysvetliť prirodzene, t. j. bez CO₂.
Namiesto toho sme si vypočuli vyhlásenie Lauterbacha (nemeckého ministra zdravotníctva) o úmrtiach z tepla v dôsledku zmeny klímy spôsobenej CO₂. Povedal: „Zmena klímy ničí južnú Európu. Jedna éra sa končí.“ V spravodajských reláciách verejnoprávnej televízie nepadlo ani slovo o El Niňo alebo Hunga Tonga.
Zamlčujú sa aj iné príčiny otepľovania
Takmer pred dvoma rokmi som informoval o publikácii, ktorú som napísal s Hans-Rolfom Dübalom uverejnenej v časopise Atmosphere. Pojednávala o globálnom náraste slnečného svetla a úbytku oblačnosti. Podľa nej je otepľovanie Zeme za posledných 20 rokov v podstate spôsobené vyššou priepustnosťou mrakov pre krátkovlnné slnečné žiarenie.
Na základe údajov o žiarení zo satelitných projektov CERES agentúry NASA sa nám podarilo zistiť, že dlhovlnné spätné žiarenie – tzv. skleníkový efekt – sa na otepľovaní počas posledných 20 rokov podieľalo len v menšej miere. K podobným záverom dospel aj tím NASA pod vedením Normana Loeba.
Diskusia medzi klimatológmi o tomto prekvapujúcom výsledku sa zatiaľ neuskutočnila. Teraz – o dva roky neskôr – sme analyzovali najnovšie satelitné údaje a zistili sme, že úbytok oblačnosti pokračuje a predstavuje hlavnú časť dôvodov otepľovania. Platí to aj pre Európu.
Údaje o oblačnosti a trvaní slnečného svitu v Európe poskytuje EÚ v rámci programu Copernicus. Aktuálne údaje sa vzťahujú na roky 1983 až 2022.
Pohľad do minulosti (grafy) ukazuje, že za posledných 40 rokov sa oblačnosť (hore) znížila približne o 10 % a že v súvislosti s tým slnko (dole) dnes svieti v priemere o viac ako 200 hodín dlhšie ako v 80. rokoch 20. storočia. To má svoje následky:
Ak porovnáme tento vývoj so zmenou teploty v Európe, vidíme, že to spolu koreluje.
Za príčiny rednutia oblačnosti možno považovať dva hlavné faktory:
1. pokles aerosólov – prachových častíc – vďaka kontrolovanému znečisťovaniu ovzdušia za posledných 30 rokov. Aerosóly môžu podporovať tvorbu oblakov. Čistejšie ovzdušie mohlo viesť k zníženiu tvorby oblakov v nízkych polohách.
2. otepľovanie Atlantiku (pozorované od roku 1985) v dôsledku atlantickej dekádovej oscilácie (AMO), ktorá osciluje medzi teplými a studenými obdobiami v 60-ročnom cykle. Korelácia je vysoká.
V modeloch a diskusiách sa slnko nespomína
Do akej miery je nárast trvania slnečného svitu spôsobený poklesom aerosólov a/alebo cyklickou AMO, sa ukáže v nasledujúcich rokoch.
Samozrejme, k poklesu oblačnosti mohol prispieť aj CO₂ prostredníctvom jeho otepľovacieho účinku. Ale aj v takom prípade treba povedať, že hlavnou príčinou oteplenia za posledných 20 rokov nebol nárast dlhovlnného spätného žiarenia spôsobeného CO₂, ale nárast priameho slnečného žiarenia v dôsledku poklesu oblačnosti.
Prečo to klimatické modely, ktoré formujú politickú diskusiu, presne neukazujú?
Vzhľadom na nezodpovedané otázky o podiele CO₂ na zvýšení teploty za posledných 20 rokov treba byť na pozore pred spôsobmi, akými nemeckí a európski politici osamotene presadzujú politiku nulových čistých emisií CO₂, čím súhlasia s deštrukciou prosperity štátov.
Ideológia narúša hospodársku súťaž
Politika sa čoraz viac definuje ako klimatická politika. Preto výskumníci v oblasti klímy nesú veľkú zodpovednosť za Nemecko, kde majú politický vplyv ako v máloktorej inej krajine. Zároveň sa venuje málo pozornosti tomu, že výskumníci v oblasti klímy dostávajú sami seba na tenký ľad. Médiá ich tlačia do role akýchsi všeobecných radcov pre všetky spoločensko-politické otázky.
Napríklad klimatický výskumník Mojib Latif bol v horúcich dňoch začiatkom júla stálym hosťom všetkých verejnoprávnych kanálov. Povedal, že „ak sa klíma bude naďalej meniť, môžete zabudnúť na prosperitu. Potom už nič na svete nebude fungovať“. Avšak tiež povedal, že ďalšia priemyselná revolúcia sa už začala. „Bude sa týkať aj obnoviteľných zdrojov energie.“ Nemecko by však mohlo zostať pozadu, pretože „napríklad Číňania sú oveľa rýchlejší ako my. Hrozí nám, že prídeme o nové trhy.“
Vedúce postavenie Číny na trhu so solárnymi článkami, veternými turbínami, batériami a elektromobilmi, s ktorými čoskoro zaplaví Európu, je v podstate výsledkom lacnej výroby elektrickej energie založenej na uhlí a jadrovej energii. Emisie CO₂ v Číne dramaticky stúpajú, zatiaľ čo v Európe klesajú a hrozí jej ekonomický kolaps.
A čo myšlienka znížiť emisie CO₂ z tovarov len do tej miery, do akej je to ochotná urobiť najviac exportujúca krajina sveta?
Politici v Nemecku uložili na priemysel a občanov bremeno najvyšších cien elektriny na svete. Ceny priemyselnej elektriny v Nemecku sú trikrát vyššie ako v Číne v dôsledku vysokých nákladov na európske certifikáty CO₂, postupného ukončenia využívania jadrovej energie a vysokého podielu obnoviteľných zdrojov energie v krajine.
O autorovi:
Fritz Vahrenholt je doktorom chemických vied, politikom SPD, manažérom, vedcom a autorom kníh. Od roku 1976 pracoval okrem iného v Spolkovej agentúre pre životné prostredie, ako krajinský radca v Agentúre pre životné prostredie a ako senátor za životné prostredie v Hamburgu. Bol členom predstavenstva pre obnoviteľné zdroje energie v spoločnosti Deutsche Shell AG a zakladateľom a členom predstavenstva výrobcu veterných turbín REpower Systems.
Od roku 1999 je čestným profesorom na katedre chémie na univerzite v Hamburgu. Jeho bestseller Seveso je všade (Seveso ist überall) (1978) bol jednou z najvplyvnejších kníh v prvých rokoch environmentálneho hnutia. V roku 2020 vyšiel jeho bestseller Nechcené pravdy (Unerwünschte Wahrheiten), po ktorom bude v roku 2021 nasledovať kniha Unanfechtbar – Der Beschluss des Bundesverfassungsgerichtes zum Klimaschutz im Faktencheck (Nesporné – Rozhodnutie Spolkového ústavného súdu overovaní faktov pri ochrane klímy).
Tento článok pôvodne vyšiel na www.klimanachrichten.de pod názvom: Fritz Vahrenholt: Das Verschweigen natürlicher Erwärmung
Názory vyjadrené v tomto článku sú názormi autora a nemusia nutne odrážať stanovisko The Epoch Times.
