Francúzska ponuka jadrového dáždnika pre Európu: Čo to znamená?
V televíznom prejave 5. marca francúzsky prezident Emmanuel Macron uviedol, že Francúzsko je ochotné zvážiť zdieľanie ochrany svojich jadrových zbraní s ostatnými európskymi krajinami, ktoré čelia hrozbe zo strany Moskvy.
Napriek zdaniu však Francúzsko nemusí byť krajinou, ktorá skutočne mení svoju stratégiu. Skôr Nemecko, Poľsko a ďalšie krajiny v strednej a východnej Európe začínajú vážne uvažovať o tom, pod koho jadrový dáždnik sa môžu ukryť – a uvažujú o tom, čo už dlho ponúka Francúzsko.
Keďže Rusko má takmer 20-krát viac jadrových hlavíc ako Francúzsko, môže Paríž ponúknuť Moskve zmysluplné odstrašenie? Ako by to mohlo fungovať v praxi? Mohlo by byť odpoveďou skutočnosť, že Európska únia bude mať svoje vlastné hlavice?
„Úplné vystúpenie Spojených štátov by znamenalo koniec NATO a nemyslím si, že sme sa tam ešte dostali,“ povedal Attila Demko, expert na bezpečnostnú politiku z Maďarska, pre The Epoch Times.
Emmanuel Dupuy, prezident Inštitútu pre európske perspektívne a bezpečnostné štúdie, think tanku so sídlom v Paríži, uviedol, že Francúzsko ponúka svoj jadrový dáždnik zvyšku Európy už od 60. rokov minulého storočia. „V skutočnosti na tom nie je nič nové. To, čo je nové, je založené na tom, že určitý počet krajín, ktoré sa tomu zdráhali, teraz súhlasili, že o tom budú hovoriť,“ povedal Dupuy pre The Epoch Times. „Francúzsko svoju stratégiu jadrového odstrašovania neposúva ani nemení.“
Podľa jeho slov sú teraz krajiny ako Nemecko a Poľsko otvorenejšie myšlienke francúzskeho jadrového dáždnika v dôsledku zmeny postoja Spojených štátov.
„Náš jadrový odstrašujúci prostriedok nás chráni. Je úplný, suverénny, skrz naskrz francúzsky. Ale reagujúc na historickú výzvu budúcej nemeckej kancelárky som sa rozhodol otvoriť strategickú diskusiu o ochrane našich spojencov na európskom kontinente prostredníctvom nášho odstrašenia,“ povedal Macron 5. marca.
Minulý mesiac víťaz nemeckých volieb a pravdepodobný budúci kancelár Friedrich Merz vyzval na diskusiu o „zdieľaní jadrových zbraní“ s Francúzskom. Poľsko a dva pobaltské štáty Macronov prejav privítali. Poľský premiér Donald Tusk 7. marca povedal, že Poľsko „vážne rokuje s Francúzmi o ich myšlienke jadrového dáždnika nad Európou“.
Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov 6. marca na tlačovej konferencii v Moskve povedal, že Macronove vyjadrenia sú „hrozbou“ voči Rusku. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov povedal, že Macronov prejav bol „mimoriadne konfrontačný“.
Francúzsko je jedinou jadrovou mocnosťou v Európskej únii po odchode Veľkej Británie z bloku v roku 2021. Federácia amerických vedcov uvádza, že Francúzsko udržiava štvrtý najväčší jadrový arzenál na svete s odhadovaným počtom 290 rozmiestnených jadrových hlavíc (po Rusku, Spojených štátoch a Číne).
Odpor voči zdieľaniu jadrových zbraní
Niektorí opoziční politici vo Francúzsku vyjadrili voči Macronovmu postoju námietky. Bývalá prezidentská kandidátka Marine Le Penová 1. marca na poľnohospodárskom veľtrhu v Paríži povedala: „Francúzska obrana musí zostať francúzskou obranou. Francúzsky jadrový odstrašujúci prostriedok musí zostať francúzskym jadrovým odstrašujúcim prostriedkom. Nesmie sa zdieľať, a už vôbec nie delegovať,“ uviedla podľa France 24.
Jordan Bardella, líder pravicového Národného zhromaždenia, 10. marca na sociálnej sieti X napísal: „Som proti tomu, aby sa Francúzsko delilo o jadrové tlačidlo, rovnako ako som proti tomu, aby sa predsedkyňa Európskej komisie jedného dňa rozhodla poslať francúzskych vojakov zomierať do vonkajších operačných priestorov.“
Francúzsko má k jadrovým zbraniam dlhý a zložitý vzťah. Svoj prvý test atómovej bomby, nazvaný Modrý Gerbil, uskutočnilo vo februári 1960 hlboko v saharskej púšti vo vtedajšej francúzskej kolónii Alžírsko.
V nasledujúcom roku francúzsky prezident Charles de Gaulle hostil v Paríži amerického prezidenta Johna F. Kennedyho. „V Európe dnes neexistuje národná obrana, ale len integrovaná obrana pod velením USA. To je pre Francúzsko neprijateľné,“ povedal De Gaulle podľa archívov amerického ministerstva zahraničných vecí počas stretnutia.
Podľa zápisnice ministerstva zahraničných vecí nemal De Gaulle „dojem, že by Spojené štáty nikdy nepoužili jadrové zbrane. Skôr len to, že Spojené štáty by použili jadrové zbrane v jedinom prípade, keď by sa cítili priamo ohrozené na svojom území.“ O štyri roky neskôr Francúzsko vyvinulo nezávislý jadrový odstrašujúci prostriedok a odvtedy ho má.
Macron sa 5. marca vyjadril: „Naše jadrové odstrašenie nás chráni. Je francúzske od A po Z. Existuje od roku 1964 a vždy zohrávalo zásadnú úlohu pri zabezpečovaní mieru a bezpečnosti v Európe.“ Dodal, že akékoľvek rozhodnutie o použití francúzskych jadrových zbraní zostane len v rukách francúzskeho prezidenta.
De Gaulle v roku 1966 stiahol Francúzsko z vojenskej veliteľskej štruktúry NATO a krajina sa do nej vrátila v roku 2009. V apríli 2024 Anatol Lieven, riaditeľ programu Eurázia v Quincyho inštitúte pre zodpovednú štátnu politiku, napísal v článku: „Prezident Emmanuel Macron sleduje starý gaullistický sen: vojensky a geopoliticky autonómnu Európu pod vedením Francúzska.“
Dupuy uviedol, že Macron v novembri 2022 vystúpil s prejavom, v ktorom povedal, že francúzske jadrové odstrašovanie sa od svojho vzniku nezmenilo. „Jediné, čo sa mení, je skutočnosť, že francúzsky strategický záujem a európsky strategický záujem môžu byť [teraz] rovnaké,“ dodal Dupuy.
Federácia amerických vedcov odhaduje, že Rusko 1 710 rozmiestnených jadrových hlavíc. Vrátane vyradených a uskladnených hlavíc má celkovo 5 449 jadrových hlavíc. Spojené štáty majú približne 5 277 jadrových hlavíc, z ktorých 1 670 je rozmiestnených.
Pre porovnanie, Francúzsko má 290 a Veľká Británia 225 rozmiestnených jadrových hlavíc. „Rusko by mohlo úplne zničiť Spojené kráľovstvo a Francúzsko, zatiaľ čo Francúzsko a Spojené kráľovstvo nie sú schopné úplne zničiť Rusko,“ povedal Demko.
Dodal, že stratégiou Francúzska a Veľkej Británie, podobne ako Indie, Pakistanu a dokonca aj Číny, nie je parita, ale mať dostatok bojových hlavíc na to, aby sa protivníci zastavili a premýšľali o riziku pred úderom.
Narvská otázka
Od vstupu Estónska do NATO v roku 2004 si obranní stratégovia kladú otázku, či by Spojené štáty išli do vojny alebo vystrelili jadrové rakety na obranu mesta Narva, v ktorom žije početná etnická ruská komunita. „Môžeme si však položiť rovnakú otázku, či by Spojené kráľovstvo a Francúzsko riskovali jadrovú vojnu kvôli Narve?,“ pýta sa Demko.
„Úprimne, kto si vážne myslí, že Francúzsko vymení Paríž za Narvu? Nie, tomu neverím,“ povedal. „Sme v nebezpečnom svete. Ale otázka znie, ak neveríte Trumpovi, že to dokáže, môžeme my v strednej a východnej Európe plne dôverovať Spojenému kráľovstvu a Francúzsku, ktoré majú oveľa menšie sily a oveľa viac riskujú?“
Demko uviedol, že stále existuje mnoho nezodpovedaných otázok. „Kto rozhoduje o nasadení v prípade ruskej agresie, kto rozhoduje o odpovedi jadrovou silou? Francúzsko? Aký je reťazec velenia? Kto je konečným rozhodovateľom?“
Povedal, že jednou z možných alternatív by bolo, keby Európska únia mala vlastné jadrové zbrane, ale dodal: „To je dlhodobý projekt. Nie je to na jeden rok, ani na dva roky, ani na päť rokov, ale mohlo by to byť riešenie.“
Jadrový odstrašujúci prostriedok EÚ
Povedal, že jadrový odstrašujúci prostriedok EÚ by Moskve spôsobil politický a hospodársky tlak Moskve. „V mysliach Rusov by mala byť neistota, že nevedia, kto robí konečné rozhodnutie, pretože ak vedia, že je to Francúzsko a Spojené kráľovstvo, tak im to uľahčuje život,“ povedal Demko.
„Ak to chcete myslieť vážne, aby sme mali skutočné odstrašenie voči Rusku, musíme mať oveľa väčšie jadrové sily, ako majú tieto dve európske mocnosti… Neverím, že sa Spojené štáty úplne odpútajú od Európy. Je to veľmi málo pravdepodobný scenár, ale bol by to scenár s veľmi veľkým dopadom,“ myslí si analytik.
„Európa sa musí prebudiť, pokiaľ ide o vojenské výdavky. Preto si myslím, že od Trumpovej administratívy zaznieva správne posolstvo, že musíme v Európe vynakladať viac prostriedkov a musíme urobiť oveľa viac pre našu bezpečnosť a nepovažovať amerických daňových poplatníkov za samozrejmosť.“
Pôvodný článok
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
