Folklórny súbor Vagonár z Popradu získal cenu „Majstra sveta FIDAF” v Brazílii (Rozhovor +VIDEO)
Začiatkom septembra sa uskutočnil 19. ročník medzinárodného folklórneho festivalu v meste Nova Prata v Brazílii.
Podľa oficiálnej stránky súťaže FIDAF (Združenie medzinárodného festivalu tanca) sa každý rok vyberá téma, ktorá usmerňuje scénografiu a udáva tón podujatia.
Tohtoročný folklórny festival bol inšpirovaný jednotou medzi národmi: „Na tomto festivale budeme ruka v ruke oslavovať zvuky, farby, hlasy a viery všetkých národov, aby sme mohli kráčať k tomu istému cieľu, po ceste plnej mieru a rovnostiˮ, uvádza FIDAF.
Na pódiach tohto výnimočného festivalu, kde si súťažne zatancovali aj folklórne súbory z krajín ako Paraguaj, Botswana, Čile a Bolívia, zahviezdili práve reprezentanti Slovenska. Popradský folklórny súborom VAGONÁR si získal porotu celkovým prístupom k festivalu, rôznorodosťou tancov a choreografiou.
Na rozhovor sme si prizvali Ing. Ľuboša Pisarčíka, umeleckého vedúceho súboru VAGONÁR, aby sa s našou redakciou podelil o medzinárodný úspech súboru.
Ako sa vám podarilo dostať medzi krajiny, ktoré mohli súťažne vystúpiť na pódiu medzinárodného folklórneho festivalu v Nova Prata?
Predvýber prebehol na základe zaslaných videí od tanečných súborov. Na tento festival sa prihlásilo veľmi veľa súborov z celého sveta. Organizátori si nakoniec vždy vyberú nejakých päť až osem súborov, ktoré prídu na samotný festival. Nebolo vôbec jednoduché dostať sa do súťaže, pretože súborov na výber bolo veľa. Museli sme aj dopĺňať novšie zostrihané videá, aby sme ich presvedčili. Nakoniec si vybrali päť súborov, medzi ktorými sme boli aj my.
Aké boli kritéria organizátorov pri hodnotení jednotlivých súborov?
Kritériá v predvýbere sa zameriavali skôr na videá než na samotné tance. Ale na samotnom festivale už boli presne stanovené pravidlá pre to, čo sa počas súťaže hodnotí, či už ide o choreografie, hudbu, interpretáciu – vyspelosť interpretov, spev, kroje. Okrem toho sa hodnotil celkový prístup súboru k festivalu, komunikácia, správanie a zapájanie sa do aktivít festivalu. Okrem samotných vystúpení na súťaži tam boli aj rôzne iné vystúpenia mimo súťažných čísel. Vystupovali sme na školách, zapojili sme sa do miestnej školy tanca pre deti a zúčastňovali sme sa rôznych sociálnych aktivít. Porota hodnotila aj prístup k týmto veciam.
Spĺňanie kritérií hodnotili traja medzinárodní porotcovia. Body mohli udeliť aj organizátori, a oni hodnotili práve tieto mimosúťažné aktivity.
Mali sme aj spoločné večery, kde každá krajina počas jedného večera prezentovala svoju kultúru. Aj my sme samozrejme mali svoj večer. Predstavili sme im naše jedlá, typické zábavy a pripravili sme školu tanca pre ostatné súbory z iných krajín.
Čo sa týka samotných porotcov, boli to traja odborníci na ľudový tanec. Jeden bol z Turecka, druhý zo Španielska a tretí z Brazílie.
Čo ste zahrnuli do vášho repertoáru a choreografií pre vaše vystúpenia? Aké faktory ste zohľadnili pri rozhodovaní?
My sme to mali trošku zložitejšie než ostatné súbory. Museli sme prispôsobiť program aj našim možnostiam, čo sa týka krojov. Tým, že sme išli letecky cez pol sveta, kroje sme si museli zabaliť do našej batožiny na celý pobyt. Batožiny boli veľmi drahé, takže sme museli prizerať aj na to, ktoré kroje môžeme zobrať so sebou. Nepredstavili sme program, ktorý sme tak úplne chceli a neviem, či by sme ho predstavili v takom prevedení, keby sa súťaž konala na Slovensku. Aj napriek tomu sa nám podarilo vybrať tance, ktoré porotu oslovili.
V našom programe sme predstavili etniká žijúce na Spiši: prezentovali sme rusínske tance a rusínov, ktorí žili na niekdajšom Spiši, židovské etnikum a ich tance, maďarské etnikum a potom aj typické slovenské tance. Zahrnuli sme jeden tanec zo Zemplína a jeden zo Šariša. Bolo to celé taký mix a možno aj to ich oslovilo. Každý tanec bol úplne o niečom inom – úplne iný kroj, iný vizuál na javisku, úplne iná hudba. Tá rôznorodosť možno tiež dopomohla k nášmu úspechu.
V súťaži ste sa ocitli s krajinami ako Paraguaj, Botswana, Čile a Bolívia. Ako našu slovenskú kultúru vnímali tieto súbory a ako na ňu reagovalo brazílske publikum?
Náš súbor bol jediným európskym zástupcom súťaže. Okrem nás tam bol aj súbor z Afriky – Botswana a potom tam boli Juhoamerické krajiny. Boli sme pre nich dosť exotickí, a tak na to aj reagovali. Ukázali sme im niečo úplne nové, čo doposiaľ nevideli. Zaznamenali sme veľmi pozitívne ohlasy a získali sme aj mnohé kontakty. Po každom vystúpení prišiel za nami niekto iný a ponúkol nám spoluprácu do budúcna, pozývali nás na ďalšie festivaly do Čile, Panamy, Mexika. Vnímam to teda tak, že sa im to páčilo.
Ktorý súbor ste si počas súťaže najviac zamilovali a prečo?
Asi domáci, brazílsky, aj keď oni nevystupovali v rámci súťaže. Ako ľudia boli milí, priateľskí a veľmi sa o nás starali. Ako tanečníci a muzikanti boli veľmi šikovní a na úrovni. Celkovo aj miestni ľudia boli veľmi milí, vždy ochotní pomôcť. Určite by som vypichol Brazílčanov.
Čím ste najviac očarili porotu a akú cenu ste si odniesli domov?
Zrejme sa im to páčilo ako celok, keďže sme vyhrali najvyššiu cenu – Majster sveta FIDAF pre rok 2023. Ako sme sa dozvedeli neskôr, boli sme prvým európskym súborom, ktorému sa podarilo vyhrať túto cenu. Bol to pre nás naozaj veľký úspech. V minulosti tam boli aj slovenské súbory, dokonca aj profesionálny súbor. Im sa to nepodarilo a nám teraz áno. Veľmi sme si to cenili.
Domov sme si odniesli aj cenu za najlepšiu choreografiu.
Ako ste sa cítili pri prevzatí ceny od poroty?
Všetci sa naozaj tešili, a to možno aj z toho dôvodu, že medzi účastníkmi súťaže boli aj profesionálne súbory – napríklad súbory, ktoré skončili za nami na druhom a treťom mieste. O to viac nás to prekvapilo a o to viac si to vážime.
Keď sa ohliadnete späť na vašu účasť na festivale, aké najvýraznejšie zážitky ste si priniesli domov?
Už len samotná krajina bola pre nás úplne niečo iné. Za oknom hotela nám rástli na stromoch mandarínky a pomaranče. Mať možnosť vidieť Brazíliu bol obrovský zážitok. Naším primárnym cieľom nebolo ísť na súťaž a vyhrať. Bol to pre nás zájazd s možnosťou pozrieť si krajinu, reprezentovať Slovensko. To, že sme nakoniec vyhrali, bola už len čerešnička na torte.
Aj samotná cesta tam bola veľkým zážitkom. Zrušil sa nám prvý let a tak sa nám to celé rozsypalo. Rozdelili nás na päť skupín, pričom každá skupina letela v inom čase z iného letiska. Jedna skupina išla cez Frankfurt, druhá cez Rím, tretia cez Lisabon, ďalšia cez Amsterdam. Niektorí museli stráviť na letisku alebo v hoteli aj celú noc. Mojej skupine sa to stalo dokonca dvakrát, pretože sme nestihli následný prestup. Pre mňa ako vedúceho to nebolo až také veselé, nakoľko niektorí členovia nášho súboru boli neplnoletí. Našťastie to všetko dobre dopadlo.
Niektoré batožiny s krojmi nám dokonca prišli tri hodiny pred začiatkom súťaže. Našťastie sme do Brazílie prišli v predstihu, nakoľko sme sa zúčastnili ešte iného festivalu, a tak sa nám podarilo všetko stihnúť.
Môžete nám priblížiť, aký význam má folklór pre vašich členov na individuálnej úrovni? Čo vás na ňom najviac inšpiruje?
Ľudia u nás v súbore robia folklór takým spôsobom, že je to pre nich životný štýl. My folklórom žijeme. Nie je to len o nejakých tréningoch a vystúpeniach. Zaujímame sa o folklórne festivaly, iné súbory, počúvame folklórnu hudbu. Sme samozrejme moderní ľudia ako všetci ostatní, počúvame aj modernú hudbu. Folklór je ale taký životný štýl, alebo lepšie povedané diagnóza. Keď s tým človek začne, drží ho to celý život. Neviem ani vysvetliť čím to je, ale cítim, že je to tak.
Akým spôsobom sa snažíte získať záujem mladých ľudí o tradície a folklór?
Myslím si, že najlepšou reklamou je naša činnosť a mladí ľudia to vidia. Máme aj detský folklórny súbor, s ktorým spolupracujeme – je to detský folklórny súbor Letnička v Poprade. Máme síce rôzne názvy, ale fungujeme ako jeden celok. Členovia súboru začínaju ako päť – šesť ročné deti v detskom súbore, kde sa učia základy. V štrnástich – pätnástich rokoch prechádzajú k nám. Tým, že chodia do súboru, študujú aj umeleckú školu. Takto vlastne získavame aj nových členov, ktorí plynule prechádzajú k nám, keďže majú rovnakých pedagógov. Máme to nastavené naozaj veľmi dobre a do dospelého súboru prichádza stále viac a viac členov.
Čo by ste poradili mladým ľuďom, ktorí by sa chceli venovať folklóru a možno sa jedného dňa stať súčasťou takého výnimočného súboru ako je VAGONÁR?
Hlavne nech sa neboja. Niekedy majú ľudia strach, nevedia čo očakávať, myslia si že to nezvládnu, alebo že na to nemajú talent. Kto nevyskúša, nevie.
Ja by som chcel hlavne posmeliť tých starších. Netreba sa báť, pretože nikdy nie je neskoro. Máme členov, ktorí prišli už vo vyspelejšom veku a dokázali sa naučiť všetko. Základ je chcenie. Ak majú nejaké základy, počujú rytmus a sú ochotní sa učiť, všetko ich naučíme.
Chcel by som posmeliť aj rodičov. Oni tu hrajú najdôležitejšiu úlohu. Hneď po nástupe do prvého ročníka základnej školy môžu deti zapísať do súboru. Vtedy sa deti najrýchlejšie učia, vtedy ich to chytí a potom to ide s nimi celý život. Ja som tiež takýto príklad. Rodičia ma dali do detského súboru, aj keď som ako dieťa nechcel. Chcel som hrať futbal, hokej… Teraz som im za to vďačný. Športy a všetko ostatné okolo toho som robil aj tak, popri tanci.
Ešte raz blahoželáme k vášmu úspechu a ďakujeme, že ste si našli čas na tento rozhovor. Želáme vám mnoho ďalších úspechov vo vašich budúcich projektoch!
Link na oficiálne video organizátorov z posledného finálového večera. Posledný súťažný tanec FS Vagonár s názvom „Po zamutovsky“ je v čase od 3:59:20 a vyhlásenie víťaza – FS Vagonár – je v čase cca. 5:13:00.
