Fínsko žiada zrušenie práva jedného štátu vetovať Bezpečnostnú radu OSN
Stálymi členmi, ktorí majú právo veta, sú Spojené štáty, Rusko, Čína, Spojené kráľovstvo a Francúzsko.
Fínsky prezident 17. septembra vyzval na zrušenie práva veta jedného štátu v Bezpečnostnej rade OSN. Alexander Stubb tiež vyzval na rozšírenie rady a pozastavenie členstva každému členovi, ktorý sa zapojí do „nezákonnej vojny“, pričom ako príklad uviedol ruskú inváziu na Ukrajinu.
Stubb uviedol, že sa pridá k výzvam na reformu na budúcotýždňovom Valnom zhromaždení OSN, ktoré bude rokovať o zložení Bezpečnostnej rady. Rada sa skladá z piatich stálych a desiatich rotujúcich členských štátov a jej úlohou je „udržiavať svetový mier“.
Stálymi členmi, ktorí majú právo veta, sú Spojené štáty, Rusko, Čína, Spojené kráľovstvo a Francúzsko. Geopolitické súperenie a národné záujmy však často spôsobujú, že sa tento orgán ocitá na mŕtvom bode, najmä v otázkach, ako je Ukrajina a Gaza.
Stubb uviedol, že navrhne, aby sa počet stálych členov rozšíril z piatich na desať, pričom jeden člen by mal byť navyše z Latinskej Ameriky, dvaja z Afriky a dvaja z Ázie. Washington tiež podporil zaradenie dvoch stálych kresiel pre Afriku.
„Žiadny štát by nemal mať v Bezpečnostnej rade OSN právo veta,“ povedal Stubb pre agentúru Reuters a dodal, že každý člen, ktorý sa zapojí do nezákonnej vojny, „ako napríklad Rusko práve teraz na Ukrajine“, by mal byť z rady vylúčený.
Fínska hlava štátu uviedla, že si uvedomuje, že jeho návrhy sú „nad rámec toho, čo sa zvyčajne hovorí zo strany malých členských štátov“, ale poznamenala, že väčšie štáty prirodzene nebudú navrhovať oslabenie svojich vlastných pozícií a vplyvu.
Zmeny v zložení Bezpečnostnej rady musia schváliť dve tretiny Valného zhromaždenia vrátane piatich mocností s právom veta. „Mojím základným posolstvom je, že ak krajiny z globálneho Juhu, z Latinskej Ameriky, z Afriky, z Ázie nezískajú zastúpenie v systéme, otočia sa chrbtom k OSN. A to nechceme.“
Bývalý fínsky premiér a poslanec Európskeho parlamentu, ktorý sa svojej súčasnej funkcie ujal v marci, vyzval na podporu ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, ktorý má na budúci týždeň vystúpiť pred zhromaždením OSN so svojím „plánom víťazstva“.
„Informoval nás, že 90 percent už má a tých 10 percent, ktoré predloží, je to, čo bude potrebovať na to, aby vyhral túto vojnu,“ povedal.
Stubb vyzval západné krajiny, aby zrušili obmedzenia na používanie darovaných zbraní, pričom argumentoval, že Kyjev má vďaka nim „jednu ruku zviazanú za chrbtom“. „Musíme túto ruku pustiť a umožniť Ukrajine, aby robila to, čo jej robí Rusko,“ povedal.
Fínska hlava štátu tiež odmietla hrozby Vladimira Putina o jadrovej eskalácii. „[Naposledy], keď sme videli Putina používať agresívny jazyk v súvislosti s jadrovými zbraňami, globálny juh a Čína v podstate povedali Putinovi, aby prestal,“ povedal Stubb.
Fínsko, ktoré má s Ruskom spoločnú hranicu dlhú 830 kilometrov, vlani vstúpilo do NATO, čím sa odklonilo od desaťročia trvajúcej politiky neutrality.
Začiatkom tohto týždňa fínska vláda vyhlásila, že bude rada, ak nový člen NATO Švédsko povedie vytvorenie pozemných síl aliancie vo Fínsku s cieľom posilniť obranu proti Moskve. Švédsko aj Fínsko uviedli, že ich k vstupu do aliancie viedla expanzia Ruska na Ukrajinu.
V priebehu rokov NATO posilnilo svoju prítomnosť na svojom východnom krídle vybudovaním mnohonárodných bojových skupín od Pobaltia až po Čierne more a uviedlo, že má v pláne rozvinúť prítomnosť vo Fínsku, keď privítalo Helsinki do svojich radov.
Pôvodný článok
