Financovanie slovenských politických strán: Najviac peňazí prichádza od občanov, po nich nastupujú súkromní donori
Mimovládna organizácia Transparency International Slovensko (TIS) vo svojej správe o volebnom roku 2023 upozornila na výrazný nárast súkromných zdrojov vo financovaní politiky. Tiež pripomenula, že minulý rok sa konali predčasné parlamentné voľby s najdrahšou kampaňou v histórii Slovenska. Neziskovka ďalej identifikovala najštedrejších veriteľov a darcov slovenskej politiky, pričom poukázala na to, že niektorí z nich vzbudzujú dôvodné pochybnosti. Súčasne však TIS kritizuje pretrvávajúce problémy s transparentnosťou a dostupnosťou údajov o financovaní politických strán.
Rastie počet súkromných sponzorov politiky
Mimovládna organizácia Transparency International Slovensko (TIS) vo svojej správe o volebnom roku 2023 upozornila na rekordný nárast súkromných zdrojov vo financovaní politiky. Politické strany získali zo súkromných zdrojov (úvery, pôžičky, dary, členské a bezodplatné plnenia) až 15,2 milióna eur, čo preukazujú výročné správy za rok 2023. Ide o pokorenie rekordu z roku 2019, kedy strany získali 10,7 milióna eur. Mimovládka dodáva, že po prepočte na dnešné ceny a po zohľadnení inflácie by v roku 2023 išlo o sumu približne 14,4 milióna eur.
Podľa aktualizovanej databázy darcov a veriteľov TIS stúpol celkový objem priznaných súkromných zdrojov v politike od roku 2002 (rok, odkedy majú strany zákonnú povinnosť zverejňovať výročné správy) do roku 2022 z 56,7 milióna eur na 71,9 milióna eur. Po prepočte ceny na aktuálne cenové reálie by išlo o sumu približne 98 miliónov eur.
Niektoré strany súkromných darcov nepotrebujú
Hlavnú zložku príjmov politických strán tvoria finančné prostriedky od štátu. Politické strany, ktorým sa minimálne raz podarilo uspieť v parlamentných voľbách a zdolať 3%-né kvórum za časové obdobie rokov 2002-2022, získali zo štátnej pokladnice celkovo 295,7 milióna eur. Do konca súčasného volebného obdobia by sa pritom táto suma mala vyšplhať na 349 miliónov eur.
Strany, ktoré sú dlhodobo etablované na politickej scéne, ako napríklad Smer, OĽANO (teraz hnutie Slovensko), či SaS a opakovane dosahujú vyššie percentá, nie sú nútené aktívne hľadať podporu od súkromných darcov. K dispozícii majú bohaté štátne príspevky.
Naopak, novozvniknuté strany ako Hlas, Demokrati či strany, ktoré boli vo voľbách menej úspešné, sa na príspevky od štátu môžu spoliehať obmedzene alebo vôbec. Preto sú nútené hľadať iné spôsoby – súkromné financovanie. Mimovládka rozlišuje, či ide o dary alebo pôžičky.
Za historického rekordéra v tomto ohľade označila KDH, ktoré za obdobie rokov 2002-2023 nadobudlo zo súkromných zdrojov 10,1 milióna eur. Pomyslenú striebornú medailu získalo SDKÚ s 9,7 miliónmi zo súkromného financovania a na tretej priečke sa “umiestnilo” Progresívne Slovensko (PS) so sumou 5,5 milión eur.
Strany kampaňujú na dlh
Pôžičky a úvery v roku 2023 tvorili až 70 % súkromných príjmov (10,7 milióna eur), ktoré strany potom splácajú najmä zo štátnych príspevkov udelených za volebný úspech. Neplatí to však pre všetkých. Napríklad Demokrati alebo strana Mikuláša Dzurindu Modrí nezískali trojpercentné kvórum a tak svoje záväzky musia vysporiadať inak.
TIS poukazuje aj na to, že rekordne nákladné parlamentné voľby 2023 (27 miliónov eur) prinútili viaceré strany financovať kampane na dlh. 8 z 25 kandidujúcich strán minulo na predvolebnú komunikáciu vyše 2 milióny eur, pričom Hlas (2,8 mil.), PS (2,4 mil.) a Demokrati (2,1 mil.) čerpali výlučne zo súkromných zdrojov. KDH a Sme rodina pokrývali financovanie kampane tiež prevažne súkromnou cestou.
“Aktualizovaná knižnica sponzorov ukázala, že pôžičky a úvery cez pol milióna eur si vlani muselo zobrať až desať strán. Cez dva milióny si požičiavali PS (2,3 milióna eur) a Hlas (2 milióny), cez milión KDH (1,2 milióna) a Kresťanská únia (1 milión) a nad pol milióna aj Modrí, Aliancia, Sme rodina, SNS, Demokrati a Republika,” píše TIS.
Mimovládka tiež skonštatovala, že viac ako polovica pôžičiek pochádzala od fyzických osôb, zvyšok od firiem a českej Fio banky, ktorá strany financovala aj napriek riziku ich neúspechu.
Kto investuje do politiky?
Najväčšími súkromnými veriteľmi politických strán v roku 2023 boli podnikatelia, ktorí investovali vysoké sumy aj napriek riziku, že strana nemusí uspieť. Jedným z najštedrejších je spoluzakladateľ platformy Slido – Peter Komorník. Ten požičal strane PS 500-tisíc eur. Rovnakú sumu poskytol Dezider Németh strane Szövetség – Aliancia, hoci jeho firma Németh lift bola 3 roky stratová.
Kresťanskej únii požičal bývalý spolumajiteľ Unipharmy Tomislav Jurik cez svoju firmu Bojnická urbárska akciová spoločnosť až 700-tisíc eur s 10-percentným úrokom. Firma, ktorá v roku 2023 vykázala stratu 425-tisíc eur, tak zarobila desiatky tisíc eur na úrokoch.
V rebríčku top 10 veriteľov sa ocitol aj Radovan Kraker, majiteľ martinskej tlačiarne Fork. Podporil Kresťanskú úniu kandidujúcu v trojkoalícii s OĽaNO a Za ľudí, hoci strana samostatne dosahovala len veľmi nízku podporu.
Do desiatky najštedrejších súkromných donorov TIS zaradil aj podnikateľa Borisa Kollára, lídra Sme rodina. Ten pred voľbami poskytol svojmu hnutiu 390-tisíc eur. V prvej desiatke sú aj traja veritelia PS – Martin Pekár (440-tisíc eur), Michal Truban (360-tisíc eur) a Peter Zálešák, spolumajiteľ elektrodomov Nay, ktorý hnutiu požičal 350-tisíc eur.
Taraba a Huliak ako štedrí sponzori SNS
Minister životného prostredia Tomáš Taraba (nom. SNS) a bývalý predseda strany Život – národná strana sa do rebríčka vyšplhal tiež. Strane SNS požičal pred voľbami vyše 250-tisíc eur, hoci jeho príjmy oficiálne pochádzali len z poslaneckého platu. Podobne Rudolf Huliak z Národnej koalície poskytol SNS celkovo 218-tisíc eur, pričom táto suma výrazne presahovala jeho oficiálne príjmy ako starostu Očovej.
Pôžičky Tarabu a Huliaka označilo TIS za rizikové, keďže SNS nemala istú ani účasť v parlamente, ani dosiahnutie 3 %-ného kvóra na zabezpečenie si nároku na štátne príspevky. Napriek vysokej rizikovosti pôžičky si národniari dokázali od svojich veriteľov vyjednať nulové úroky.
TIS tiež poznamenala, že kampaň SNS bola netransparentná, s väčšinou príjmov skrytých za neverejnými účtami. “Nič verejnosť nevedela ani o jej darcoch, keďže na jej transparentnom účte figurovali iba transfery z neverejného straníckeho účtu. Kompletné údaje o jej príjmoch sa tak dozvedáme až s časovým odstupom,” konštatuje. Dodáva, že najväčším darcom SNS bol prešovský podnikateľ Ján Bync, ktorý v roku 2023 poskytol strane významnú podporu, hoci jeho firma vykazuje nízke tržby. Medzi donormi bol aj primátor Holíča Zdenko Čambal. Ten strane daroval 25-tisíc eur, no do parlamentu sa nedostal.
TOP 3 donori politiky
Za celé historické obdobie, odkedy sú strany povinné predkladať výročné správy, sa najväčším individuálnym podporovateľom slovenskej politiky stal Boris Kollár. Doteraz poskytol pôžičky a bezodplatné plnenia vo výške 2,1 milióna eur.
Po ňom je v poradí druhým najštedrejším “politickým mecenášom” bývalý prezident Andrej Kiska so štartovacím príspevkom 1,7 milióna eur pre stranu Za ľudí. Z nej krátko po parlamentných voľbách, keď nedosiahla zamýšľaný úspech, odišiel.
Na treťom mieste je vyššie spomínaný Peter Zálešák. Ten daroval a požičal spolu 1,4 milióna eur pre strany PS, Za ľudí a Team Bratislava.
TIS v závere svojej správy poznamenala, že ak politické subjekty sprístupňujú výročné správy v strojovo nespracovateľnom formáte, značne to komplikuje kontrolu a prácu s údajmi. Analyzovala viac ako 4 300 transakcií len za rok 2023. Aktualizovaná databáza darcov a veriteľov obsahuje 19-tisíc záznamov týkajúcich sa 49 strán a hnutí, pričom umožňuje filtrovať a zoraďovať údaje podľa výšky transakcií či mena darcu.
