Finančné nástroje pre malých farmárov v nedohľadne: hrozí zánik vidieka?
Ministerstvo pôdohospodárstva opakovane odkladá zavedenie finančných nástrojov, ktoré mali pomôcť farmárom umožniť prístup k výhodným úverom. Namiesto toho sa preferujú tradičné grantové schémy, ktoré zvýhodňujú veľké farmy. Združenia malých farmárov upozorňujú, že tento krok ohrozí rozvoj vidieka a konkurencieschopnosť slovenského poľnohospodárstva. Sú pripravení protestovať za zachovanie návratnej podpory, ktorá je pre nich kľúčová.
Finančné nástroje v nedohľadne, malým sa to nepáči
Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka plánovalo v roku 2024 spustiť finančné nástroje na podporu farmárov formou návratnej podpory, ktorá by im uľahčila prístup k lacnejším úverom. Príprava sa však výrazne oneskorila, informácie o ich spustení chýbajú, a je otázne, či budú vôbec zavedené. Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora (SPPK) podľa informácií portálu euractiv.sk lobuje za ich zrušenie v prospech tradičných grantových schém, čo podporuje aj ministerstvo.
Agrorezort síce pre Poľnoinfo uviedol, že s finančnými nástrojmi počíta, no dva nezávislé zdroje pre Euroactiv naznačili, že upredňostňuje grantové podpory po vzore SPPK.
Združenia malých farmárov s tým nesúhlasia, keďže finančné nástroje mali byť prístupnejšie pre širší okruh fariem, vrátane tých, ktoré nedokážu splniť podmienky na tradičné granty. Zrušenie návratnej podpory by najviac prospelo veľkým farmám, zatiaľ čo cieľom finančných nástrojov bolo pomôcť širšiemu okruhu fariem, vrátane tých, ktoré nedosiahnu na bankové úvery. Malí farmári deklarujú, že sú pripravení protestovať proti zrušeniu tejto formy podpory, ktorú považujú za kľúčovú pre splnenie záväzkov Slovenska v rámci EÚ.
„Sme proti tomu, aby sa rušilo niečo, čo sme ani nevyskúšali. Ak by k tomu došlo, naše združenie vznesie protest a bude robiť kroky potrebné pre to, aby Slovensko dodržalo záväzky, ku ktorým sa zaviazalo,“ naznačil predseda Združenia mladých farmárov Slovenska/ASYF Marián Glovaťák.
Boj oligarchie proti rozvoju vidieka
Finančné nástroje mali byť farmárom dostupné už od roku 2023, ale ich príprava sa výrazne predĺžila. Ministerstvo pôdohospodárstva termín spustenia posunulo na koniec roka 2024 a ani tento termín nestihlo. Komisia, ktorú za predchádzajúceho ministra Samuela Vlčana (nom. OĽaNO) tvorili farmári a banky na prípravu systému, sa podľa dostupných informácií už niekoľko mesiacov nestretáva. Ak ministerstvo na nástrojoch pracuje, deje sa to za zatvorenými dverami, konštatuje Euractiv.
Bývalý generálny riaditeľ Pôdohospodarskej platobnej agentúry Jaroslav Jánoš pre Epoch Times Slovensko uviedol, že aktuálna situácia vystihuje 10 ročný boj za spravodlivé riešenie v rezorte. Pozadie číta ako „boj oligarchie proti rozvoju malých a stredných podnikov, boj proti rozvoju vidieka, ktorý sa neustále vyľudňuje, kde ale stále je podstatná časť obyvateľstva, ktorá má k pôde omnoho bližší vzťah, ako je to v mestách, ľudia, ktorí dnes stále dávajú hlasy najmä Smeru, Hlasu či Republike, ktorí nám posielajú pozdravy z Moskvy“.
Európske inštitúcie zdôrazňujú význam podpory malých a začínajúcich farmárov pre rozvoj vidieka, produkciu kvalitných potravín a zamestnávanie mladých ľudí. Na Slovensku by k tomu mohla prispieť pripravovaná úprava Nariadenia vlády č. 360/2011 o predaji malých množstiev, tzv. predaji z dvora.
Podľa Glovaťáka je potrebné zjednodušiť legislatívu a zabezpečiť jej jednotný výklad na Regionálnych veterinárnych a potravinových správach, aby malí poľnohospodári neboli znevýhodňovaní.
Zuzana Homolová z Ekotrend-Slovakia navrhuje zrušiť zákaz internetového a podomového predaja, ktoré momentálne výrazne obmedzujú malé farmy. Súčasná legislatíva umožňuje predaj len priamo na mieste pestovania, trhovisku alebo v maloobchode.
„Ľudia, ktorí by sa chceli venovať poľnohospodárstvu, by nemali byť administratívne tlačení do vecí, ktoré ich likvidujú. V dnešnej situácii máme, bohužiaľ, veľa chovateľov a pestovateľov, ktorí to robia prakticky načierno, pretože ten administratívny tlak je taký, že sa boja. Keby sme týchto ľudí vedeli vytiahnuť zo sivej zóny, zlegalizovať ich, tak oni po čase narastú. Aj my máme členov, ktorí pred desiatimi rokmi začínali, nazvime to pokútne alebo pololegálne, a dnes majú schválené prevádzky, klientelu, produkujú veľké množstvá a nemusia sa skrývať,“ skonštatoval pre portál Poľnoinfo predseda zväzu Ekotrend Maroš Kminiak.
Granty vs. finančné nástroje
Slovensko podľa portálu Euractiv investuje málo do modernizácie poľnohospodárstva kvôli neefektívnemu systému grantovej podpory, čím prichádza o konkurencieschopnosť voči dovozu zo zahraničia.
„Proces žiadosti o finančnú podporu je príliš administratívne náročný a zdĺhavý. Keď sa už podniku podarí získať dotáciu, pre pomalé procesy na Pôdohospodárskej platobnej agentúre (PPA) sa k nej neraz dostane až po niekoľkých rokoch,“ opisuje Euroactiv.
Portál rovnako uvádza, že podpora je viazaná na vyhlásenie výziev, ktoré nezodpovedajú aktuálnym potrebám farmárov a sú nesystematické.
„Hluché obdobia, kedy farmári márne čakajú na podporu aj niekoľko rokov, striedajú roky, keď sa nárazovo do výziev nalejú stovky miliónov, ktoré nezvládajú spracovať podniky, banky ani samotná agentúra,“ objasňuje. Dodáva, že následkom toho poľnohospodári skôr žiadajú o to, čo výzva ponúka, než čo by skutočne potrebovali. Podľa Euractivu takáto podpora prináša so sebou aj špekulácie a priestor na korupciu, ako ukázala aj kauza Dobytkár.
Finančné nástroje na druhej strane portál hodnotí ako jednoduchší a flexibilnejší spôsob podpory. Na odporúčanie Európskej komisie a Európskej investičnej banky zaradil bývalý minister pôdohospodárstva Vlčan do nového agrodotačného plánu finančné nástroje s rozpočtom takmer 280 miliónov eur.
„Zmena prístupu tkvie v tom, že farmám nebude dotovať investície do nových strojov a technológií, ale uľahčí im prístup k výhodnému bankovému úveru alebo im čiastočne pomôže s jeho splácaním,“ vysvetľuje portál. Tým by sa znížila administratíva a zlepšila predvídateľnosť podpory, pričom farmári by mohli plánovať investície nezávisle od výziev, čo by zlepšilo ich schopnosť konkurovať a zefektívnilo by to využitie zdrojov, uvádza Euractiv.
Pozitívny vplyv pre agrorezort
O tom, že takéto nastavenie by mohlo mať pozitívny vplyv pre sektor v minulosti, presviedčalo aj samotné ministerstvo pôdohospodárstva. Rezort argumentoval, že finančné nástroje budú motivovať farmárov k zodpovednejším investíciám, keďže granty nevyžadujú nutne zvýšenie efektivity či produkcie, no pri úveroch farmár musí zarobiť na ich splatenie.
Naviac, časť rizika pri takomto nastavení ponesú aj banky, ktoré budú podporovať len projekty s reálnou šancou na úspech. „Dovolím si povedať, že sledovanie efektívnosti projektu bankami je oveľa vyššia ako pri schvaľovaní na agrorezorte. Banka nevie financovať stratový projekt,“ uviedol Peter Horný, špecialista na agrobiznis v UniCredit Bank.
Veľkým farmárom ani SPPK sa takáto podpora nepáči
Najväčšie agropotravinárske združenie – SPPK – kritizovalo finančné nástroje pre ich zameranie na zvýhodnené úvery, pričom na splatenie úrokov alebo istiny by išla len malá časť podpory. Pre veľké agropodniky finančné nástroje nie sú veľmi zaujímavé, keďže si vedia ľahko zabezpečiť úvery a majú čím ručiť.
Avšak malé farmy, často bez možnosti ručenia, sú pre banky rizikové. Práve preto malí farmári finančné nástroje podporujú a vidia v nich spôsob na zvýšenie konkurencieschopnosti a zníženie cien potravín. „Každú myšlienku treba podrobiť kvalitnej ekonomickej kritike. Ak nemáme odborné argumenty, že finančné nástroje ublížia, tak by sa ani len nemali šíriť fámy o ich zrušení,“ skonštatoval predseda ASYF Glovaťák.
Združenie vlastníkov pôdy a agropodnikateľov Slovenska (ZVPAS) podporuje finančné nástroje tiež. Podľa ZVPAS finančné nástroje odbremenia PPA a znížia riziko korupcie.
„Pre farmárov, ktorí nemajú špeciálnu rastlinnú výrobu a živočíšnu výrobu, je to jediná možnosť podpory pri investíciách na modernizáciu fariem. Nové investície potrebujeme na zvýšenie produktivity práce a zníženie nákladov (pohonných hmôt, pesticídov a priemyselných hnojív),“ povedal šéf ZVPAS Ján Jelen.
SPPK však argumentuje, že farmári si na finančné nástroje budú dlho zvykať a nestihnú ich využiť. Aj preto ich chce zrušiť. Podľa Euractiv sa podobné finančné nástroje osvedčili už počas pandémie, pričom banky systém poznajú a môžu ho aplikovať aj v poľnohospodárstve.
Finančné nástroje by mohli zlepšiť čerpanie európskych agrofondov, ktoré doteraz PPA nestíha vyplácať. „Agrominister Richard Takáč (Smer-SD) už dopredu pripravuje farmárov na to, že časť peňazí tento rok nenávratne prepadne, čo sa pravdepodobne zopakuje aj budúci rok. Ide o stovky miliónov eur. Je to ale aj politický problém: pred tretím rokom nového agrodotačného obdobia ministerstvo nevyhlásilo ani jednu investičnú výzvu a nie je ani jasné, kedy sa tak stane,“ uvádza Euractiv.
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
