Fedor Gál o Novembri ‘89: Čo sme padlí na hlavu? Zvrhnúť ten režim bola naša povinnosť a zodpovednosť
Českí ľudia majú v porovnaní so Slovákmi hlbšie korene, vyššiu všeobecnú vzdelanosť a vyššiu kultúrnosť a civilizovanosť. Povedal to v rozhovore pre SME sociológ a jeden z hlavných organizátorov Novembra ‘89 Fedor Gál. Slováci sú mladý národ a Slovensko je mladý štát, ktorý má navyše „ochrnutú pamäť“, skonštatoval.
„Keď sa opýtate mladých ľudí na stredných školách, čo bol november ’89, tak už väčšinou nemajú tušenie a už vôbec nemajú tušenie, aký bol komunizmus a aká bola Slovenská republika v čase druhej svetovej vojny. Ale pre mňa je to živá pamäť,“ poznamenal.
Na otázku moderátorky Jany Krescanko Dibákovej, prečo je to tak, odpovedal:
„Keď 17. novembra 2024 na sneme najsilnejšej politickej strany čelný funkcionár strany Smer z tribúny zreve do pléna – Súdružky a súdruhovia, česť práci! – keď sa ten človek práve vrátil z návštevy Moskvy, ktorá je agresor na Ukrajine, keď premiér tejto vlády ide rečniť do ruského dezinformačného média, čo čakáte?“
Podľa Gála politické elity štátu formujú politické myslenie obyvateľov a celú verejnú mienku. Tým pádom nesú zodpovednosť za informačný chaos, ktorý na Slovensku momentálne vládne, vyslovil sa.
Bol November ’89 dopredu plánovaný?
Všetky teórie o tom, že prevrat v roku 1989 bol dopredu prichystaný, Gál rázne poprel. „Človek, ktorý má konšpiratívne myslenie, mi nebude veriť, nech poviem, čo chcem,“ skonštatoval. Vysvetlil, že hnutie Verejnosť proti násiliu (VPN) vzniklo z ľudí, ktorí sa navzájom poznali a vzájomne si dôverovali. Boli to členovia disidentského hnutia, ochranárskych hnutí alebo podzemnej katolíckej cirkvi. „Žiadna zmena politického režimu neprebieha tak, že to niekto v nejakej centrále v Amerike alebo v Moskve naplánoval,“ zhodnotil.
Podľa neho revolúcia v Československu bola absolútne nepredvídateľná, spontánna a chaotická akcia. „Americké a ruské tajné služby nemali ešte 2. novembra tušenie, čo sa stane 17. novembra. Ten prvý impulz môže byť úplne náhodný,“ povedal.
Zároveň dodal, že keď už bolo jasné, že k zmene režimu naozaj dôjde, vyvíjali aktivity aj cudzie subjekty. „Ja nemám najmenšie pochybnosti, že v porevolučnom Československu existoval evidentný a veľký záujem ruských tajných služieb, aby mali vplyv na to, čo sa tu deje,“ uviedol.
Podľa Gála sú dnes k dispozícii dôkazy o tom, že počas novembra ’89 mohlo dôjsť aj k násilným zákrokom ozbrojených zložiek a ku krviprelievaniu, pretože milície a vojaci boli pripravení na zásah voči demonštrantom s ostrým strelivom. Aktéri prevratu vedeli, že nenásilná zmena režimu je možná len prostredníctvom dialógu s vtedajšou mocou, ozrejmil.
Podľa Gála je dôležité spomenúť, že aj samotní vrcholní predstavitelia vtedajšej moci už vedeli, že komunizmus končí. „Ten komunistický systém vyčerpal celý svoj potenciál. My sme boli jedna zanedbaná, zaostávajúca, hnusná krajina a zmena politického systému bola nevyhnutná,“ skonštatoval.
Príchod nových politikov so starou minulosťou
Keď sa menia politické režimy a keď už je vyhraté, tak sa medzi prvými hlásia ku korytu ľudia, ktorí majú narušené osobnosti, poznamenal. „Politikou sú lákaní psychopati. Je to pre nich niečo ako afrodiziakum.“
Akékoľvek spochybňovanie celkového pozitívneho prínosu prevratu však Gál ostro odmieta. „Čo sme padlí na hlavu? Ten režim bol neslobodný. Veď ten režim zatváral svojich odporcov, veď ten režim ich vyhadzoval z práce, veď ten režim nedovolil týmto ľuďom, aby ich deti študovali na vysokých školách. Zvrhnúť ten režim bola naša povinnosť a zodpovednosť. Ale tí zvrhávači sú vždycky osamelí jednotlivci. Sú to ľudia, ktorí riskujú,“ skonštatoval. Ľudí, ktorí boli v začiatkoch prevratu ochotní riskovať, by sme dnes už na vysokých postoch podľa neho nenašli.
Prišla zmena, avšak s ňou aj trpká príchuť. Bývalí funkcionári Komunistickej strany Československa (KSČ), ktorí boli dovtedy pri moci, sa ihneď adaptovali na nové podmienky, vysvetli. Potom, čo bolo jasné, že nedôjde k ich popravám alebo k odsúdeniam, okamžite sa z toho snažili čo najviac získať, skonštatoval. „Kto iný, ako oni, mali dostatok informácií o tom, kde sú tie šance ryžovať? Veď my sme žili kdesi v podpalubí a oni tam mali svoje veľké inštitúcie a ústredné výbory a informácie a agentov v zahraničí a využili príležitosť. Keď bolo jasné niekoľko dní po novembri ’89, že ten režim je nenávratne zmenený, korporatívne hádzali svoje komunistické preukazy do kanála a hlásili sa do politických strán, ktoré vtedy vznikali na zelenej lúke,“ spomínal.
KSČ mala vtedy podľa Gála 1,75 milióna členov. Nebolo možné za jeden mesiac vymeniť stovky pozícií v zahraničných diplomatických službách, šéfov a manažérov vo všetkých štátnych podnikoch alebo zamestnancov v justícii. „Ako vymeníte z mesiaca na mesiac učiteľov, ktorí sali s materským mliekom komunistickú ideológiu a učili ju pol života?“
Ani verejná mienka nenasvedčovala, že by jej noví politici s komunistickou minulosťou prekážali. Gál vysvetlil, že v tom období spolupracoval so sociológmi, ktorí od prvých novembrových chvíľ monitorovali, aké sú najdôležitejšie spoločenské problémy na Slovensku a kto patrí medzi najobľúbenejších politikov. „Čo si myslíte, akí ľudia podľa slovenskej verejnosti boli top politici na Slovensku? Boli to komunisti, jak vyšití. Bol to Mečiar – bývalý komunista, bol to Dubček – bývalý komunista, bol to Čič – súčasný komunista a ľudia ako Fedor Gál sa pohybovali na chvoste. To boli celebrity slovenskej politiky – bývalí alebo súčasní komunisti.“
Podľa Gála nebolo možné zabrániť ľuďom s komunistickou minulosťou, aby sa opäť dostali na mocenský vrchol. Bolo ich príliš veľa a mali oveľa viac kontaktov a skúseností, ako ostatní. „Dúfam, že to mladý človek pochopí – 1 750 000 ľudí a ich rodiny, ktorí kolaborovali s komunizmom v mene svojich prachov, prebend, pozícií, hypoték, dovoleniek a áut. Mali byť odstránení?“
Fedor Gál sa narodil v koncentračnom tábore v Terezíne. V priebehu Nežnej revolúcie bol spoluzakladateľom VPN a jednou z hlavných postáv prevratu. Po rozkole vo VPN značná časť strany prešla do HZDS vedenej Vladimírom Mečiarom. Gál odišiel z politiky, na ktorú sa podľa vlastných slov osobnostne nehodí, a zo Slovenska sa presťahoval do Prahy, kde žije dodnes.
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK