Moskovské metro: 9 miliónov ľudí denne, platba tvárou a monumentálne artefakty socialistického realizmu (+Foto)
Na prvý pohľad môže mapa moskovského metra pôsobiť chaoticky. V skutočnosti ide o prepracovaný a efektívny systém. Moskva má druhé najvyťaženejšie metro na svete, hneď po japonskom Tokiu. Prevádzkuje 19 liniek, vyše 250 staníc a 514 kilometrov tratí. Obsluhuje nielen Moskvu ale aj susedné satelitné mestá a počas bežného pracovného dňa prepraví 9 miliónov pasažierov.
Začiatky metra
Výstavbu metra plánovali už začiatkom 20. storočia za cárskeho Ruska. Prvá svetová vojna a občianske revolúcie v krajine ambície na čas zastavili. Metro nakoniec spustili v roku 1935 s 13 stanicami. Počas stalinizmu bola takmer všetka práca na jeho budovaní údajne vykonaná „dobrovoľníkmi“. Komunistická strana mala moc ľubovoľne mobilizovať zdroje, keďže disponovala absolútnou kontrolou a mohla sa rozhodovať, kde ich bude sústrediť.
Zodpovedný za mobilizáciu pri projekte metra bol Lazar Kaganovič, muž, ktorý niesol významný podiel zodpovednosti za hladomory na Ukrajine a Kazachstane. Bol blízkym Stalinovým človekom a vďaka svojmu prísnemu manažovaniu ľudí pomocou hrozieb a trestov dostal prezývku „Železný Lazar“.
Archeológ Mike O’Mahoney vo svojom článku napísal: „Špecializovaná pracovná sila bola získaná z mnohých rôznych regiónov, vrátane baníkov z ukrajinských a sibírskych uhoľných polí a stavebných robotníkov zo železiarní a oceliarní v Magnitogorsku, vodnej elektrárne Dnepr a turecko-sibírskej železnice… materiály používané pri výstavbe metra zahŕňali železo zo sibírskeho Kuznecka, drevo zo severného Ruska, cement z Povolžia a severného Kaukazu, bitumen z Baku a mramor a žulu z lomov v Karélii, Kryme, na Kaukaze, Urale a na ďalekých územiach na východe Sovietskeho zväzu.“
Na celom projekte roky pred spustením pracovali špecialisti z Nemecka (napríklad firma Siemens) a ako inšpirácia im malo slúžiť metro v Londýne. Moskva angažovala dvoch hlavných architektov z Londýna ako stavebný dozor, ktorí následne do stavby zapojili ďalších inžinierov z Británie. Avšak po čase ich NKVD (ekvivalent ministerstva vnútra) obvinila zo špionáže a v roku 1933 z krajiny vyhostila.
Kľúčové linky
Keď sa pozrieme na mapu, každá farba predstavuje inú linku. Zaujímavé a mimoriadne dôležité sú 3 okružné linky Bolshaya Koltsevaya, Moscow Central a Koltsevaya. Tieto linky jazdia stále dokola a v štruktúre moskovského metra zohrávajú kľúčovú úlohu. Umožňujú totiž priamejšie cestovanie medzi rôznymi časťami mesta. Bez nich by cestujúci museli chodiť do centra mesta, aby prestúpili na inú linku. To by ich cesty predlžovalo a nadmieru zaťažovalo stanice v centre. Podobné okružné linky využívajú aj metrá v Londýne, Berlíne, Tokiu alebo Šanghaji.
Cena jedného lístka je približne 60 centov. S bezkontaktnou kartou pre platby za verejnú dopravu v Moskve zaplatíte za celodenný lístok na všetky typy dopravy bez ohľadu na vzdialenosť v prepočte niečo nad 3 eurá. Mesačný lístok stojí okolo 28 eur. Prevádzková doba trvá od 5:30 ráno do 1:00 v noci. Na porovnanie, newyorské metro jazdí 24 hodín sedem dni v týždni.
Platba tvárou
Moskovské metro ako prvé na svete v roku 2021 zaviedlo aj platbu pomocou tváre. Služba sa volá Face Pay a funguje na všetkých linkách. Musíte sa zaregistrovať a vašu tvár (na fotografii) vám aplikácia prepojí s vašou platobnou kartou. Cestujúci nemusí vyťahovať kartu alebo telefón, len sa pozrie do kamery, ktorá je pri turnikete. Jedným z cieľov je zrýchlenie prechodu stanicami.
„Dovoľte mi zdôrazniť, že Face Pay je len ďalším spôsobom platenia za cestovanie. Pripojenie k službe je dobrovoľné a iba v prípade, že cestujúcemu vyhovuje tento spôsob platby,“ uviedol námestník primátora Moskvy pre dopravu Maxim Liksutov s tým, že iné spôsoby platby budú rovnako dostupné.
Skupiny pre digitálne práva však tvrdia, že systém by mohol porušovať súkromie a ľudské práva. Skupina Roskomsvoboda, ktorá sa venuje ochrane digitálnych práv a slobody informácií varovala, že Face Pay by sa mohol využívať na účely sledovania osôb. Mestské oddelenie dopravy uviedlo, že údaje cestujúcich budú bezpečne šifrované.
Moskva má jeden z najväčších kamerových systémov na svete. Podľa agentúry Reuters technológia rozpoznávania tváre sa využívala na presadzovanie karantény počas obdobia covidu a demonštranti zúčastňujúci sa na politických zhromaždeniach uviedli, že polícia ju používala na preventívne zatýkanie a zadržiavanie.
Výkladná skriňa
Počas dopravnej špičky interval medzi vlakmi nepresahuje 1-3 minúty, mimo špičky je to 4-7 minút. Aj keď ide o najvyťaženejšie metro v Európe, je samo osebe turistickou atrakciou.
Moskovské metro bolo jedným z najdotovanejších projektov Sovietskeho zväzu. So svojimi mramorovými stenami, bronzovými sochami, vysokými stropmi a veľkolepými lustrami pôsobí ako monumentálne umelecké dielo. Niektoré stanice boli budované ako luxusné paláce s originálnymi mozaikami zobrazujúcimi sovietske výjavy, videnie sveta a propagandu v štýle socialistického realizmu. Podľa mnohých je však považované za najkrajšie na svete.
Dopravné zápchy
Keďže stanice metra mimo centra sú v porovnaní s inými mestami od seba ďaleko, ďalším dôležitým doplnkom v moskovskej doprave sú autobusy. Na každú stanicu metra sa napája autobusová sieť. Momentálne Moskva prechádza na elektrobusy. Počet kusov vo vozovom parku 1600 ju posúva na prvé miesto v Európe s ambíciou prejsť stopercentne na elektropohon do roku 2030. Takmer 5 % verejnej dopravy tvoria električky, aj keď ich počet a význam oproti minulosti klesá.
Jedným z hlavných problémov ruskej metropoly sú dopravné zápchy áut. Pritom v porovnaní so západom Rusi vlastnia podstatne menej vozidiel. Vysoký počet obyvateľov žijúcich v hlavnom meste však stále generuje nadmerne hustú pozemnú dopravu. Ruská metropola sa s 13 miliónmi obyvateľov umiestňuje v prieskumoch o častých dopravných zápchach pravidelne na najvyšších priečkach nielen v Európe, ale na celom svete.
Verejnou dopravou sa uskutočňuje 70 % zo všetkých ciest v Moskve, čo je pomerne vysoké číslo.
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK