F. Kuffa: Pre úspešnosť zonácie národných parkov je dôležitá komunikácia s neštátnym sektorom
Vlastníci pozemkov vnímajú zonáciu národných parkov (NP) skôr negatívne, a tak je pre hľadanie konsenzu dôležitá komunikácia zo strany správy NP s neštátnym sektorom. Na utorkovom diskusnom fóre Budúcnosť Krivánskej Malej Fatry, ktoré sa konalo na pôde Úradu Žilinského samosprávneho kraja, to uviedol štátny tajomník Ministerstva životného prostredia SR Filip Kuffa.
Správa NP Malá Fatra obhospodarovateľom pozemkov a starostom obcí ležiacich v podhorí Malej Fatry predstavila návrh zonácie a tiež súvisiace procesy. „V odprezentovanom návrhu sú dosť široké obmedzenia nielen v samotnom území národného parku, ale aj v jeho ochrannom pásme. V procese prerokovania však bude priestor na podávanie pripomienok od obcí, vlastníkov či rôznych záujmových skupín. Návrh môže byť prísnejší, jemnejší, ale aj taký, ktorý zohľadní relevantné požiadavky všetkých dotknutých vlastníkov. Ak by sa udial posledný variant, tak bude spokojnosť na strane vlastníkov aj ochranárov,“ podotkol F. Kuffa.
Podstatnú časť pozemkov chráneného územia Krivánskej Malej Fatry tvoria lesy vo vlastníctve súkromných vlastníkov, ktorí sú združení v pozemkových spoločenstvách. „Už dnes platia v národných parkoch zákazy, ktoré môže zonácia rozšíriť na väčšie územie. A práve vlastníci pozemkov z doterajších skúseností vedia, že v každom národnom parku, ktorý sa zónoval, sa zákazy navyšovali. A to je ich hlavná obava, že ich to obmedzí,“ skonštatoval F. Kuffa. Dodal, že v pri optimistickom variante by zonácia malofatranského národného parku mala byť schválená v polovici roka 2026.
Predseda Únie regionálnych združení vlastníkov neštátnych lesov Slovenska Milan Ovseník má k predloženým dokumentom výhrady. „Zistili sme významné nedostatky, ktoré vedú k tomu, že užívatelia sú vypúšťaní z rôznych činností napriek tomu, že viac ako 90 percent územia Malej Fatry je v súkromných rukách. Vlastníci lesov a poľnohospodárskej pôdy by mali participovať na ochrane prírody a vykonávaní manažmentových opatrení, ktoré sa týkajú lesných aj nelesných biotopov,“ poznamenal M. Ovseník.
Vyriešiť treba podľa neho aj otázky súvisiace s finančnými kompenzáciami so stratou úžitku za využívanie jednotlivých pozemkov. „Pri štúdii, ktorú spracovalo Národné lesnícke centrum, bola vypočítaná ročná potreba pre toto územie vo výške 5,7 milióna eur. Je teda namieste otázka, či štát má na to, aby v dobe potreby konsolidácie verejných financií takéto finančné prostriedky nachádzal,“ dodal M. Ovseník.
Zástupcovia súkromných vlastníkov pôdy a lesov – urbárov Terchovskej doliny, dolnej Oravy a dolného Turca v minulosti prišli aj s iniciatívou na vytvorenie Prírodného parku Krivánska Malá Fatra. Ambíciou bolo obnoviť tradičné spôsoby využívania územia a zachovanie sociálnej a kultúrnej osobitosti jednotlivých mikroregiónov.
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
