Ezopove bájky: O Merkúrovi a drevorubačovi
Chudobný drevorubač rúbal strom pri okraji hlbokej studničky v lese. Bolo už neskoro a drevorubač bol unavený. Pracoval od východu slnka a jeho údery už neboli také pevné ako skoro ráno. Tak sa stalo, že mu sekera vykĺzla z rúk a vletela do studničky.
Drevorubač bol zúfalý. Sekera bola jediným nástrojom, ktorým si zarábal na živobytie, a na kúpu novej nemal dosť peňazí. Ako tak stál, zalamoval rukami a plakal, zrazu sa objavil boh Merkúr a spýtal sa, čo sa stalo. Drevorubač mu povedal, čo sa stalo, a dobrosrdečný Merkúr sa hneď ponoril do vody. Keď sa vynoril, držal v ruke krásnu zlatú sekeru.
„To je tvoja sekera?“ spýtal sa Merkúr drevorubača.
„Nie,“ odpovedal poctivý drevorubač, „to nie je moja sekera.“
Merkúr položil zlatú sekeru na breh a opäť sa ponoril do vody. Tentoraz vytiahol striebornú sekeru, ale drevorubač opäť vyhlásil, že jeho sekera je obyčajná, s dreveným poriskom.
Merkúr sa ponoril tretíkrát, a keď sa opäť vynoril, mal pri sebe práve tú sekeru, ktorú drevorubač stratil.
Chudobný drevorubač bol nesmierne šťastný, že našiel svoju sekeru, a nevedel sa bohovi dostatočne poďakovať za jeho láskavosť. Merkúr bol veľmi potešený drevorubačovou čestnosťou.
„Obdivujem tvoju poctivosť,“ povedal Merkúr, „a za odmenu si môžeš nechať všetky tri sekery – zlatú, striebornú aj tú svoju vlastnú.“
Šťastný drevorubač sa vrátil domov so svojimi pokladmi a čoskoro bol príbeh o jeho šťastí známy všetkým v obci. V dedine však bolo niekoľko ďalších drevorubačov, ktorí verili, že by mohli rovnako ľahko získať podobné dary.
Rýchlo vyrazili do lesa, každý iným smerom a ukryli svoje sekery do kríkov. Potom predstierali, že im sekery zmizli, a začali plakať a nariekať a vzývať Merkúra, aby im pomohol.“
A skutočne, Merkúr sa objavil, najprv jednému, potom druhému. Každému z nich ukázal zlatú sekeru a každý ju dychtivo označil za tú, ktorú stratil. Ale Merkúr im zlatú sekeru nedal. Ale nie! Namiesto toho im dal Merkúr poriadnu facku a poslal ich domov.
Keď sa na druhý deň vrátili do lesa, aby našli svoje vlastné sekery, žiadne tam neboli.
S poctivosťou najďalej zájdeš.
Táto verzia bájky bola prevzatá z knihy The Aesop for Children (1919).
Ezop (asi 620-564 pred Kr.) bol grécky bájkar, ktorému sa pripisuje množstvo bájok, známych ako Ezopove bájky. Jeho príbehy plné morálnych hodnôt ovplyvňovali našu kultúru a civilizáciu po mnoho storočí. Prispeli nielen k výchove a budovaniu charakteru detí, ale vďaka svojej univerzálnej príťažlivosti aj k sebareflexii dospelých, ktorí sa rozhodli prijať cnosti alebo si vziať k srdcu varovania, zakomponované v príbehoch.
Pôvodný článok
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
