Ezopove bájky: O lakomom psovi
Pes, ktorý spal v jasliach plných sena, sa zobudil, keď do stodoly prišiel dobytok, unavený a hladný po práci na poli.
Pes však nechcel pustiť dobytok k jasliam. Vrčal a ceril zuby, akoby boli jasle plné najlepších mäsitých pochúťok a kostí, ktoré si chcel nechať pre seba.
Dobytok sa na psa pozrel s odporom. „Aký je sebecký!“ povedalo jedno zo zvierat. „Sám seno zjesť nemôže, ale nám ho nedá, i keď po ňom tak veľmi túžime!“
V tom prišiel farmár. Keď videl, ako sa pes správa, chytil palicu a vyhnal ho z maštale početnými ranami za jeho sebecké správanie.
Sám sa nenažerie, no druhému nedá.
Táto bájka ukazuje, že závisť a lakomstvo nielen bránia druhým, ale ani nám samotným neprinášajú pokoj.
Ezop (asi 620-564 pred Kr.) bol grécky bájkar, ktorému sa pripisuje množstvo bájok, známych ako Ezopove bájky. Jeho príbehy plné morálnych hodnôt ovplyvňovali našu kultúru a civilizáciu po mnoho storočí. Prispeli nielen k výchove a budovaniu charakteru detí, ale vďaka svojej univerzálnej príťažlivosti aj k sebareflexii dospelých, ktorí sa rozhodli prijať cnosti alebo si vziať k srdcu varovania, zakomponované v príbehoch.
Pôvodný článok
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
