Experti tvrdia, že rozšírený BRICS „zmení svet“ a výrazne oslabí moc Západu
JOHANNESBURG – Podľa analytikov je len otázkou času, kedy sa zoskupenie krajín BRICS transformuje do hnutia „Nový svetový poriadok“ (New World Order), ktorý by konkuroval západným mocnostiam na viacerých frontoch vrátane hospodárskeho a vojenského.
V Johannesburgu sa 22. augusta začal 15. summit krajín BRICS – Brazílie, Ruska, Indie, Číny a Juhoafrickej republiky – ktorého hlavným bodom programu sú možnosti rozšírenia organizácie.
BRICS už predstavuje 42 % svetovej populácie a takmer tretinu svetového hospodárstva. Chce však dosiahnuť ešte viac.
„O rozšírení BRICS sa rozhodne diskutuje a ministri zahraničných vecí sa stretávajú, aby načrtli ďalší postup v súvislosti s rozšírením. Definitívne vyhlásenie o rozšírení bude vydané ku koncu samitu,“ uviedla juhoafrická ministerka medzinárodných vzťahov Naledi Pandorová.
Pre denník The Epoch Times povedala: „Žijeme vo vyvíjajúcom sa svete a chceme, aby BRICS stál na čele nového hnutia, ktoré má zastupovať záujmy rozvojových krajín a krajín globálneho Juhu (Global South)“.
„Multilaterálne organizácie, ktoré dnes existujú, väčšinou konajú v záujme privilegovaných národov. Je čas na zmenu. Chceme spravodlivý a férový svet.“
Čína, Rusko a Juhoafrická republika sú rozhodne za pridanie nových členov, aby BRICS predstavoval to, čo ruský prezident Vladimir Putin nazval „multipolárnym svetom“, ktorého cieľom je „prelomiť hegemóniu Západu“.
Juhoafrickí predstavitelia zastupujúci krajinu na BRICS sa pre The Epoch Times vyjadrili, že India sa rozširovaniu bráni a Brazília zatiaľ „vyčkáva“.
„Nie sme prekvapení, že India nechce rozšírený BRICS, pretože India je teraz spojencom Spojených štátov a má tiež veľa problémov s Čínou, vidíme to pri neustálych hraničných sporoch medzi nimi,“ povedal jeden z úradníkov.
„Nastáva čas, aby sa India rozhodla, na ktorej strane plota stojí.“
Profesor Danny Bradlow, vedúci výskumný pracovník Centra pre rozvoj vedy na univerzite v Pretórii, pravidelne počas uplynulého roka hovoril s vysokými predstaviteľmi BRICS o rozširovaní zoskupenia.
„Počul som, že rozšírený BRICS by spôsobil revolúciu v globálnej ekonomike a poskytol by jeho členom prevahu nad tradičnými mocnosťami, ako sú Spojené štáty a západná Európa,“ povedal pre The Epoch Times.
Konžský ekonóm Patrick Lukusa, ktorý bol prítomný na summite, povedal pre The Epoch Times, že prvá skupina nových členov bude podľa neho vybraná na základe ich „strategickej hodnoty“ a schopnosti zastupovať „regióny“ globálneho Juhu. Viacerí odborníci prítomní na BRICS tento názor pre The Epoch Times potvrdili.
Podľa Patricka Lukusu tak medzi silných kandidátov na členstvo patrí Argentína, ktorá by spolu s Brazíliou zastupovala Latinskú Ameriku; Nikaragua v Strednej Amerike; Alžírsko, Egypt, Irán, Saudská Arábia a Spojené arabské emiráty, zastupujúce „Arabov“ severnej Afriky a Blízkeho východu; Nigéria a Senegal, ktoré by spolu s Južnou Afrikou zastupovali subsaharskú Afriku; Afganistan, Kazachstan a Rusko v Strednej Ázii; a Indonézia a Thajsko, ktoré by spolu s Indiou zastupovali juhovýchodnú Áziu.
„Dôležité je, že všetky tieto krajiny sú členmi čínskej iniciatívy Jeden pás, jedna cesta (Nová hodvábna cesta) a všetky nadväzujú užšie vzťahy s Čínou a Ruskom, niektoré dokonca aj vojenské,“ povedal Patrick Lukusa.
„Čína by v rozšírenomBRICS samozrejme zastupovala východnú Áziu.“
Pán Bradlow uviedol, že rozšírený BRICS by mohol spoločne vlastniť takmer 50 % všetkých známych zásob ropy a 60 % všetkých známych zásob plynu. „A reprezentoval by viac ako polovicu svetovej populácie,“ dodal.
Chris Devonshire-Ellis, ekonóm z nadnárodnej skupiny Dezan Shira and Associates ponúkajúcej služby investorom v Ázii uviedol, že organizácia BRICS zahŕňajúca krajiny, ktoré spomenul Patrick Lukusa, by bola „ohromná“.
„Jej spoločný HDP by predstavoval približne 30 biliónov dolárov, čo by bolo podstatne viac ako má hospodárstvo Spojených štátov. A dvojnásobok Európskej únie (so 14,5 bilióna dolárov),“ povedal pán Devonshire-Ellis pre The Epoch Times.
Anil Sooklal, vedúci predstaviteľ BRICS v Juhoafrickej republike povedal pre The Epoch Times, že ministri zahraničných vecí BRICS budú tento týždeň diskutovať o kritériách, ktoré sa použijú pri výbere ďalších členov.
Pán Devonshire-Ellis očakáva, že „hlavným kritériom“ bude objem prírodných zdrojov, ktorým krajina disponuje. „Samozrejme, ropa a plyn, ale je možné, že BRICS sa stane väčšinovým vlastníkom takmer všetkých svetových zdrojov. Patrili by k nim vzácne kovy, vzácne minerály, energetické zdroje ako uhlie a solárna energia, poľnohospodárska pôda, drevo, ale aj rybolov a sladká voda,“ povedal.
V tejto súvislosti sa vyjadril aj Patrick Lukusa. Uviedol, že medzi budúcimi potenciálnymi kandidátmi na začlenenie do „Nového svetového poriadku“ by mohli byť krajiny, ktoré podpísali dohodu Jeden pás, jedna cesta a majú tiež veľmi úzke vzťahy s Čínou a Ruskom, ako napríklad Kostarika, Salvádor, Guatemala, Honduras a Panama v Južnej Amerike; Bolívia, Čile, Kuba, Ekvádor, Peru, Uruguaj a Venezuela v Strednej Amerike; Azerbajdžan v kaukazskom regióne; Mongolsko, Tadžikistan, Turkménsko a Uzbekistan v strednej Ázii; a Pakistan, Srí Lanka a Vietnam v juhovýchodnej Ázii.
„To by malo nepredstaviteľný vplyv na svetový obchod a hospodárstvo,“ povedal pán Bradlow. „Nehovoriac o zásobovacích reťazcoch. Bolo by to ako zemetrasenie pre dnešné status quo. Svet by bol doslova iným miestom. V dobrom aj v zlom.“
Sooklal povedal, že BRICS nikde nebol a „nikdy nebudeligou, ktorá je proti Západu“.
Podľa Bradlowa je však „ťažké vyhnúť sa takémuto vnímaniu“ vzhľadom na to, že medzi krajiny so záujmom o vstup patria Bielorusko, Kuba, Irán, Sýria a Zimbabwe.
„Najmä Čína a Rusko, a niekedy aj Južná Afrika sa netaja tým, že BRICS by mal byť vzburou proti tomu, čo považujú za západnú hegemóniu vedenú Spojenými štátmi, reprezentovanú inštitúciami ako OSN a Svetová banka,“ poznamenal.
Pán Lukusa uviedol, že „nesúhlas“ Indie a „váhavosť“ Brazílie v súvislosti s rozšírením zoskupenia pravdepodobne zabrzdia snahy o prijatie nových členov. Nepredpokladá, že by tento týždeň došlo k prijatiu rozhodnutia.
„India sa čoraz viac približuje Amerike a nechce byť súčasťou ničoho, čo by vyvolávalo zlé nálady vo Washingtone,“ povedal.
„Brazília chce, aby boli vytvorené jasné podmienky alebo riadna štruktúra procesu, ako sa rozšírenie uskutoční. Brazília je jednou z krajín, ktoré sa domnievajú, že BRICS by mohol byť v skutočnosti slabší, ak príjme veľa nových členov.“
Naledi Pandorová uviedla, že za nových členov budú posudzovať len krajiny, ktoré môžu „posunúť program BRICS dopredu“.
„Je viac ako pravdepodobné, že BRICS vydá všeobecné vyhlásenie o dosiahnutí konsenzu o rozšírení zoskupenia, čo naštartuje konkrétne procesy na rozšírenie v budúcnosti,“ povedal Lukasa.
Povedal, že zvýšenie počtu členov by bolo pre BRICS prínosom.
„Umožní to zväčšiť celkový objem obchodu,a väčší počet krajín bude môcť vstúpiť do [finančného mechanizmu BRICS] Novej rozvojovej banky (NDB). Vidíme, že Saudská Arábia má výrazný záujem o členstvo v tejto banke.“
Patrick Lukusa povedal, že „ak do NDB začnú vkladať peniaze bohatšie rozvojové krajiny, ako napríklad Čína, Saudská Arábia a SAE“, banka bude čoskoro konkurovať Medzinárodnému menovému fondu a Svetovej banke.
Devonshire-Ellis uviedol, že Spojené štáty a Európa sa sústredili na vojnu na Ukrajine a na uvalenie sankcií na Rusko a Čínu – čiastočne s cieľom obmedziť ich aktivity v technologickej oblasti – avšak k „oveľa významnejším zmenám“ dochádza v geopolitike, globálnom obchode a zásobovacích reťazcoch. „Ak sa tieto blížiace sa zmeny naplnia a vyústia do rozšírenia BRICS, budú mať oveľa hlbšie dôsledky“.
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
