Expert na Blízky východ: Reakcia Izraela na iránsky útok bude nepochybne ničivá (Rozhovor)
Konflikt na Blízkom východe sa rozrastá, pričom Izrael bojuje proti teroristom na viacerých frontoch. Kolegovia z francúzskeho vydania Epoch Times oslovili odborníka, aby prezradil, čo je hlavným cieľom izraelskej armády v južnom Libanone a aké môžu byť ďalšie kroky Tel Avivu proti Iránu.
Profesor Frédéric Encel je akademik a publicista v oblasti geopolitiky, ktorý sa špecializuje na Blízky východ a izraelsko-palestínsky konflikt. Na túto tému publikoval množstvo kníh a článkov.
IDF (izraelská armáda) v pondelok večer (30. 9.) oznámila, že „začala obmedzené, lokalizované a cielené pozemné nálety“ v južnom Libanone proti Hizballáhu. Tieto operácie prichádzajú niekoľko dní po smrti vodcu šiitskej teroristickej organizácie Hasana Nasralláha. Čo je hlavným cieľom týchto pozemných invázií Izraela? Zasadiť ďalší úder Iránu?
Nie, to si nemyslím. Cieľ je v konečnom dôsledku veľmi prozaický, dokonca geografický. Je ním vytlačenie Hizballáhu na sever od rieky Litani, ktorá je blízko Izraela a kde mal Hizballáh zostať podľa rezolúcie OSN č. 1701 z roku 2006. A zatlačením šiitskej teroristickej organizácie chce izraelský generálny štáb za každú cenu zabrániť novému 7. októbru.
Aj keď boli vodcovia a vojenskí velitelia Hizballáhu zlikvidovaní, židovský štát nie je imúnny voči ďalším útokom, pokiaľ sú bojovníci v bezprostrednej blízkosti hraníc. Preto mám pocit, že Izrael sústredí väčšinu svojho úsilia na Libanon, pričom zvažuje tvrdú odvetu voči Iránu za jeho ostreľovanie Izraela približne 200 raketami 1. októbra.
Teherán vypálil na Izrael balistické rakety. Mali by sme sa obávať priamej konfrontácie medzi Iránom a Izraelom?
To, že Irán môže na Tel Aviv vystreliť riadené strely, sme vedeli, problémom je odpoveď. V prípade eskalácie existujú podľa definície rôzne reakcie a Teherán nemá posledné slovo. Reakcia Izraela bude preto nepochybne zničujúca. Bez toho, aby sa musel uchýliť k jadrovým zbraniam, by Tsahal mohol vážne poškodiť niekoľko iránskych prístavných oblastí v Perzskom zálive, rafinérie a jadrové zariadenia.
A vzhľadom na hospodársky a technologický nátlak, ktorú Irán znáša od januára 2007 v dôsledku medzinárodných sankcií za jeho jadrový program, by ukončenie vývozu ropy do Číny cez jeho prístavy bolo pre hospodárstvo režimu hrozné…
Pred niekoľkými dňami ste v relácii C Politics povedali, že Hizballáh „považujú za totalitný a vražedný najmenej tri štvrtiny Libanončanov“. Znamená to, že časť libanonského obyvateľstva víta izraelské pozemné operácie?
Rozhodne nie. Nie sme v rovnakej situácii ako v rokoch 1978 a 1982, keď časť obyvateľstva južného Libanonu bola pobúrená aroganciou a vražednou povahou určitého počtu palestínskych bojovníkov z hnutia Fatah a privítala izraelské alebo iné sily, ktoré by ich oslobodili.
Dnes je však juh v podstate šiitský. Kresťanov tam už veľa nezostalo. A nie som presvedčený, že by Libanončania iných vierovyznaní oceňovali skutočnosť, že sú vo vojne. Samozrejme, obviňujú Hizballáh z vojny a ničenia, ako to robili v roku 2006, ale nie do takej miery, aby vítali Izrael s otvorenou náručou. Mnohí Libanončania z rôznych dôvodov nenávidia Hizballáh rovnako ako Izrael.
Francúzsko opätovne potvrdilo svoj „rozhodný nesúhlas s pozemným vpádom Izraela do Libanonu“. Čo si myslíte o postoji Francúzska?
Je logický a tragicky bezmocný. Logický preto, lebo obracia predpoklad, že Francúzsko, tradičný priateľ a ochranca Libanonu, nezasahuje, keď zúri vojna. Bezmocné, pretože sa dôrazne vyjadrujeme v prospech spojenca… bez toho, aby sme mali prostriedky na to, aby sme mu konkrétne a dôrazne pomohli. V tom strácame dôveryhodnosť.
Navyše, brániť Libanon sa dnes rovná tomu, že chceme chrániť mimoriadne slabý štát, v ktorom vládne Hizballáh. A dovoľte mi pripomenúť, že Hizballáh je zodpovedný za smrť 58 francúzskych vojakov. Takže sme uprostred rozporuplného postoja! Obávam sa, že francúzska pozícia je prehra na všetkých frontoch.
Séria výbuchov pagerov a rádií, Nasralláhova smrť… Môžeme hovoriť o tom, že Benjamin Netanjahu sa rok po 7. októbri opäť vracia na výslnie?
Nazval by som to krátkodobým politickým víťazstvom, pretože ľudia mu 7. október neodpustia. Vždy, keď Izrael utrpel veľmi ťažké rany – mám na mysli najmä jomkipurskú vojnu v roku 1973, patovú situáciu v Libanone v roku 1982 a neúspech vojny proti Hizballáhu v roku 2006 za vlády Ehuda Olmerta, bola vytvorená komisia a padli premiéri, dokonca vlády ešte prestížnejšie ako Netanjahuova.
Preto si myslím, že Izraelčania podporujú operácie proti Hizballáhu, ktorý právom považujú za nelojálneho nepriateľa, pretože na Izrael útočí od 8. októbra 2023, teda tesne po tom, ako utrpel pogrom. Na proteheránsku organizáciu sú nahnevaní aj preto, že 70 000 z nich nemôže žiť vo svojich domovoch. Prvýkrát od roku 1948.
Izraelské obyvateľstvo je však vďačnejšie armáde a Mosadu ako politikom, najmä premiérovi. Len návrat všetkých rukojemníkov Hamasu by mohol Netanjahuovi zaručiť úplné politické víťazstvo.
Pôvodný článok
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
