Exkluzívne: Za terorom na Blízkom východe sú desaťročia podvratnej činnosti Číny (Špeciálny report)
Skúste si vyhľadať slovo „Izrael“ na najväčšom čínskom vyhľadávači Baidu – názov tejto krajiny sa na mape už nenachádza. Toto zistenie zaskočilo v Číne mnohých ľudí.
Vláda, ktorá sa prezentuje ako sprostredkovateľ a zástanca mieru, kritizovala Izrael za to, že vo svojom protiútoku na Hamas zašiel príliš ďaleko. Zatiaľ čo na čínskom prísne cenzurovanom internete a v štátnych médiách sa šíri nevraživosť voči Izraelu, teroristická skupina zodpovedná za smrtiaci útok nebola v oficiálnych vyhláseniach Pekingu ani raz spomenutá.
Hovorkyňa čínskeho ministerstva zahraničných vecí, ktorej sa na to dvakrát pýtali na nedávnom tlačovom brífingu, opakovane odmietla „vysloviť slovo ,Hamas'“ a zdôraznila, že čínsky režim sa zasadzuje za spravodlivosť a je proti „všetkým násilným útokom“.
Je to „v podstate len iný spôsob, ako sa postaviť na stranu Hamasu“, povedal pre denník Epoch Times Miles Yu, ktorý počas Trumpovej vlády pôsobil ako poradca pre čínsku politiku na ministerstve zahraničných vecí USA. Pre Yua a ďalších pozorovateľov Číny je zdržanlivosť Pekingu len pretvárkou. Podľa neho má režim ďaleko od toho, aby bol zástancom mieru, za akého sa vydáva. Namiesto toho sa „veselo zaoberá všetkými krízami všade inde vo svete“, ktoré odvádzajú pozornosť od jeho vlastných ambícií.
Hlavný podporovateľ
Od momentu, keď Hamas 7. októbra uskutočnil útok na Izrael, sa veľká pozornosť sústreďuje na Irán kvôli jeho údajnej úlohe podporovateľa, keďžeTeherán údajne poskytoval teroristom Hamasu výcvik a logistickú pomoc.
Irán sa nezdráha demonštrovať svoju podporu tomuto teroristickému hnutiu. Masaker označil za „historické víťazstvo“, zorganizoval zhromaždenia na podporu Palestínčanov a prisľúbil „pokračovať v spolupráci“ pri presadzovaní cieľov Hamasu.
Podľa správy amerického ministerstva zahraničných vecí z roku 2020 poskytuje Irán palestínskym militantným hnutiam, ako sú Hamas, Palestínsky islamský džihád a Generálne veliteľstvo Ľudového frontu za oslobodenie Palestíny približne 100 miliónov dolárov ročne. Vodca Hamasu Ismail Haníja v roku 2022 verejne prehlásil, že hnutie v tom roku obdržalo od Iránu približne 70 miliónov dolárov, ktoré boli použité na výrobu rakiet.
„Pavúkom v sieti je Irán – keby nebolo Iránu, Hamas by neexistoval,“ povedal v rozhovore pre našu partnerskú televíziu NTD podplukovník Jonathan Conricus, hovorca Izraelských obranných síl. Čínski analytici vrátane dlhoročného interného spolupracovníka z elitných radov Čínskej komunistickej strany (ČKS) však tvrdia, že prílišným zveličovaním úlohy Iránu sa ignoruje väčší hráč.
„Čína je hlavným podporovateľom iránskeho režimu, ktorý financuje teroristov,“ hovorí Yu a dodáva: „Za túto krízu je nepriamo zodpovedná Čína.“ Hoci neexistuje priama súvislosť poukazujúca na čínsku úlohu v súčasnom konflikte, Peking nadviazal úzke vzťahy s Iránom, aby tak čelil vplyvu USA na Blízkom východe. Okrem toho, že Čína je už 10 rokov najväčším obchodným partnerom Iránu, pomohla urovnať vzťahy medzi Saudskou Arábiou a Iránom práve v čase, kedy sa aj Izrael snažil o obnovenie vzťahov so Saudskou Arábiou.
Čína medzitým opakovane porušovala pravidlá USA týkajúce sa dodávok vojenského vybavenia do Iránu, čo mu umožnilo vyvíjať bezpilotné lietadlá, rakety a jadrový program. Eyal Pinko, bývalý veliteľ izraelského námorníctva uviedol, že podľa neho je „zrejmé“, že Čína, Irán a Hamas sú súčasťou „jedného gangu“. „Čína je zapojená aj do jadrového programu s Iránom. Ich spolupráca je určite strategická a veľmi úzka,“ povedal pre The Epoch Times.
Christopher Balding, výskumný pracovník zo Spoločnosti Henryho Jacksona (transatlantického think tanku pre zahraničnú politiku a národnú bezpečnosť) s týmto názorom súhlasí. „Nedáva to žiadnu logiku, že by si Čína nebola vedomá faktu, že prinajmenšom potichu alebo nepriamo podporuje Hamas,“ povedal pre Epoch Times.
Zároveň poukázal na prítomnosť čínskych telekomunikačných operátorov Huawei a ZTE na Blízkom východe vrátane Iránu a Libanonu. Tieto nástroje mohli Pekingu poskytovať informácie „vo veľkom rozsahu“. Podľa neho „čínski zberači údajov pravdepodobne vedeli, že sa o plánovaných aktivitách Hamasu hovorilo“ už pred týmto útokom.
Vznikajúca „línia zla“
Dlhotrvajúca vojna na Blízkom východe by bola pre Peking jasným víťazstvom na mnohých frontoch. Vyčerpalo by to západné zdroje a odvrátilo pozornosť od indo-pacifického regiónu, kde čínsky režim agresívne bojuje o moc.
Keďže Spojené štáty sa čoraz viac sústreďujú na Ukrajinu a Izrael, čínsky režim má príležitosť rozšíriť svoj vplyv na iných miestach a upevniť protizápadnú koalíciu, ktorá by mu pomohla naplniť jeho snahu o nový svetový poriadok. Keďže pozícia Ruska sa po rozpútaní vojny s Ukrajinou oslabila, čínsky vodca Si Ťin-pching by sa prirodzene stal „šéfom“, uviedla pre denník The Epoch Times Cchaj Sia (školiteľka vysokých funkcionárov na Ústrednej straníckej škole ČKS). „Len to sledujte. Ten, kto je najväčším dobrodincom, je pravdepodobne aj podnecovateľom v zákulisí. Zmocnia sa akéhokoľvek zdroja na svete, ktorý sa im dostane do rúk, abye slúžil ich cieľom. V ich očiach je všetko len o moci a postavení. Neexistuje žiadna morálna hranica,“ usudzuje školiteľka.
Zhoda Kremľa a Pekingu v otázke vojny medzi Izraelom a Hamasom sa prejavuje v ich spoločnej koordinácii blízkovýchodnej politiky. Približne týždeň po tom, ako Peking 26. októbra rozvinul pre Putina červený koberec, sa v Moskve objavila delegácia Hamasu, aby rokovala o prepustení zadržiavaných ruských rukojemníkov. Hamas následne vydal vyhlásenie, v ktorom ocenil úsilie ruského prezidenta ukončiť to, čo nazval „zločinmi Izraela podporovanými Západom“.
V OSN sa Čína dôsledne snaží o posilnenie záujmov Palestíny. Dňa 25. októbra zablokovala spoločne s Ruskom rezolúciu vedenú Spojenými štátmi, ktorej cieľom bolo odsúdiť útok Hamasu a podporiť právo Izraela na sebaobranu.
Nová „línia zla“ je už „celkom zrejmá“, jedná sa o Čínu, Irán, Rusko a Severnú Kóreu, uviedol pre The Epoch Times Čeng Čin-mo, expert na medzinárodné vzťahy z taiwanskej univerzity Tamkang. Poznamenáva, že pre komunistický režim v Číne je pravidlo jednoduché. „Pokiaľ ste proti Amerike, ste naším priateľom.“
Komunistický konštrukt
História vzťahov medzi Pekingom a Palestínou siaha do polovice 60. rokov 20. storočia, keď Čína ako prvá nearabská krajina uznala novozaloženú Organizáciu pre oslobodenie Palestíny (OOP) ako zástupcu palestínskeho ľudu a poskytla jej úrad v Pekingu.
Štátne médiá opisujú Jásira Arafata (predsedal OOP od roku 1969 až do svojej smrti v roku 2004) ako verného fanúšika Mao Ce-tunga, zakladateľa Čínskej komunistickej strany. Podľa článku z roku 2021 zverejneného na webovej stránke čínskeho veľvyslanectva a konzulátu dosiahla táto stratégia partizánskej vojny „skvelý účinok“ v boji OOP s Izraelčanmi.
„Hlboké priateľstvo“ bolo pravdepodobne dôvodom, prečo Arafat cestoval do Číny „vždy, keď sa palestínska otázka dostala do zlomového bodu“, uvádza sa v tom istom článku a poznamenáva sa v ňom, že Arafat „mal vo zvyku raz ročne diskutovať s čínskymi lídrami“.
Stranícke čínske médiá sú hrdé na vplyv režimu v palestínskych oblastiach. Správa v čínskom štátnom médiu People’s Daily z roku 1969 citovala palestínskych bojovníkov tvrdiacich, že citáty a spisy Mao Ce-tunga boli pre nich „duchovnou potravou“ a „najmocnejšou zbraňou“.
Palestínčania si tak veľmi vážili Maa, že jeho portrét vystavovali v palestínskych utečeneckých táboroch v Jordánsku a jeho spisy považovali za dôležitejšie ako jedlo a vodu.
Mustafa Safarini, palestínsky veľvyslanec v Číne v rokoch 1992 až 2002, absolvoval vo svojich 19 rokoch politický a vojenský výcvik v Číne pred jeho odchodom do boja proti Izraelu. So svojou manželkou sa zoznámil počas štúdia medzinárodnej politiky na Pekinskej univerzite a Čínu považuje za svoju „druhú domovinu“, ako sa uvádza v knihe vydanej pod jeho menom v roku 2016.
„Tieto teroristické organizácie vždy čerpali z maoizmu,“ vysvetľuje Trevor Loudon, odborník na komunistickú infiltráciu. To, že socialistické skupiny začali po celom svete húfne vyjadrovať podporu Hamasu, mu nepripadá ako náhoda. „To, čo nazývame islamským terorizmom, je komunistický koncept,“ a bez ohľadu na to, či si to rádoví „partizáni“ uvedomujú alebo nie, ich vodcovia „sledujú komunistické ciele“.
Režim naďalej podporuje Palestínčanov. Po podpísaní paktu o iniciatíve Nová hodvábna cesta v decembri 2022 obe strany vytvorili strategické partnerstvo počas piatej návštevy palestínskeho prezidenta v Číne. V tom istom čase čínske mesto Wuhan ohlásilo dohodu o priateľstve s palestínskym Ramalláhom, ktorá predstavuje prvú dohodu svojho druhu medzi Čínou a Palestínou.
Vojenská pomoc Hamasu
Už pred viac ako 10 rokmi bola Čína priamo zapojená do pomoci Hamasu. Obete bombových a raketových útokov v Izraeli podali totiž miliardovú žalobu na Bank of China a obvinili centrálnu banku, že vedome uľahčovala platby Hamasu. Aj keď Izraelská vláda spočiatku žalobu podporila, koncom roka 2013 ustúpila a zakázala bývalému protiteroristickému agentovi, aby v tomto prípade vypovedal, údajne kvôli čínskemu tlaku.
„Peniaze sú palivom pre terorizmus,“ hovorí izraelská právnička Nitsana Darshan-Leitnerová, ktorá sa v tomto prípade angažovala. Podľa jej slov je Bank of China kontrolovaná Pekingom, takže akýkoľvek krok banky je odrazom politiky čínskej vlády. „V tej dobe bolo veľmi znepokojujúce, že Čína v podstate podporuje Hamas,“ povedala.
Medzičasom dal Peking jasne najavo, že má v úmysle rokovať s Palestínčanmi za jeho vlastných podmienok. Čínske úrady ignorovali odmietavý postoj USA aj Izraela a v roku 2006 privítali v čínskom hlavnom meste vysokého predstaviteľa Hamasu, Mahmúda al-Zahara.
Takéto gesto legitimizuje Hamas a „upevňuje pozíciu Hamasu ako hlasu Palestíny a palestínskeho ľudu,“ povedal pre The Epoch Times Matthew Johnson, hosťujúci pracovník Hooverovho inštitútu.
Z vojenského hľadiska sa čínske dodávky zbraní pre Organizáciu za oslobodenie Palestíny začali už v roku 1964, kedy vznikla, a pokračovali až do začiatku 80. rokov. Podľa Marka Morrisona bolo v septembri 1981 v priebehu jedného týždňa dodané asi dvojnásobné „množstvo ťažkých zbraní“. Uviedol to vo svojej diplomovej práci z roku 1984 pre Námornú postgraduálnu školu.
V roku 1977 historička Lillian Craig Harrisová charakterizovala Peking ako „najdôslednejšieho veľmocenského podporovateľa palestínskych partizánskych organizácií, ktorý ich vyzbrojuje, kritizuje, snaží sa ich zjednotiť a aj napriek kolísavým vzťahom im poskytuje morálnu a materiálnu podporu“.
Bez čínskej vojenskej pomoci „by OOP pravdepodobne nebola takou politicky vplyvnou organizáciou, akou je dnes,“ napísala v akademickom časopise Journal of Palestine Studies. V súčasnej vojne, rovnako ako v minulosti, prenikli do pásma Gazy zbrane vyrobené pomocou čínskej technológie a dostali sa do rúk Hamasu.
Pinko spomína, že ešte počas jeho služby v námorníctve v libanonskej vojne (2006) zasiahli izraelskú vlajkovú loď Hanit iránske rakety, ktoré vyzerali ako čínske repliky. Izraelské úrady v roku 2014 identifikovali pašované sýrske rakety založené na systémoch dlhého doletu, ktoré boli vyvinuté čínskou štátnou spoločnosťou Sichuan Aerospace Industry Corp.
Fotografie z bojového poľa z roku 2009 zachytávajú rúry od čínskeho výrobcu ocele použité v raketách, ktoré boli vystrelené jednotkami Hamasu z pásma Gazy. Následné reakcie prinútili spoločnosť so sídlom v provincii Šan-tung, aby objasnila pôvod rúr, údajne určených pre plynárenskú spoločnosť na Blízkom východe. „Svedčí to len o tom, že výrobky našej továrne sú špičkovej kvality a za rozumnú cenu,“ uviedla spoločnosť a dodala, že nemôže prezradiť, „ktorá krajina bola klientom“, ale „rozhodne to nebol Libanon“.
Na vojenskej prehliadke v roku 2014 Hamas tiež predviedol čínsky obrnený transportér, známy ako typ 63, ktorý bol podľa čínskej štátnej mediálnej platformy ifeng veľmi populárny na Blízkom východe. „Čo sa týka Číňanov, u nich nie je nič náhodné,“ myslí si Pinko.
Podľa Loudona sa rôzne politické skupiny v palestínskych oblastiach nijako nelíšia od „rôznych mafiánskych frakcií“. „Možno medzi sebou občas bojujú o územie, ale všetky sú jednotné v podporovaní komunizmu, nenávidia Západ a chcú zničiť Izrael,“ sumarizuje analytik.
Hoci sú Izrael a Čína dlhoročnými obchodnými partnermi, vojna by mohla prinútiť Tel Aviv prehodnotiť svoje vzťahy s čínskym režimom. Veľvyslankyňa Izraela na Taiwane Maya Yaronová označila Taiwan za „skutočne dobrého priateľa“ kvôli jeho hlasnej podpore Izraela, pričom reakciu Číny označila za „veľmi znepokojujúcu“.
„Čoraz viac sa blížime k scenáru tretej svetovej vojny,“ hovorí Loudon a dodáva: „Preklopí sa to? Dúfam, že nie, ale predsa by sme túto možnosť mali vziať do úvahy.“ Medzitým poznamenáva, že „tieto krajiny využívajú svoje príležitosti, kým ešte môžu“.
Tento článok bol pôvodne uverejnený na webovej stránke amerického denníka Epoch Times.
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
