Exkluzívne: Slintačka a krívačka bola do Európy zavlečená z Turecka, tvrdí zasvätený človek
Zatiaľ čo pôvod slintačky a krívačky na Slovensku a v Maďarsku zostáva oficiálne neznámy, český farmár na základe zákulisných informácií tvrdí, že nákazlivá choroba bola do Európy zavlečená z Turecka. Ako sa to malo stať?
„Slintačka a krívačka (FMD) je vysoko nákazlivé vírusové ochorenie párnokopytníkov (hovädzieho dobytka, oviec, kôz, ošípaných, byvolov, voľne žijúcich zvierat). Prenos ochorenia môže byť priamy medzi zvieratami (inhalačná cesta, orálna cesta) a nepriamy – mechanický prenos (obuv, oblečenie, dopravné prostriedky), vietor, živočíšne produkty (mäso, mlieko, koža, vlna), krmivo,“ píše česká Štátna veterinárna správa (ŠVS) na svojej webovej stránke.
Veterný variant spomenuli aj vyšetrovatelia Európskej komisie v súvislosti s prenosom ochorenia z Maďarska na Slovensko. „Pravdepodobne sa rozšírila vetrom. Podľa meteorologických správ fúkal silný vietor z juhovýchodnej časti Maďarska smerom na severozápad pozdĺž Dunaja, čo uľahčilo šírenie vírusu (smerom na Slovensko),“ citoval podľa správy TASR slovenský denník Pravda jedného z expertov.
Túto verziu však spochybňuje Jiří Michalisko, podpredseda Českomoravského zväzu poľnohospodárskych podnikateľov (ČMSZP). Ak by to tak bolo, vírus by sa podľa neho preniesol na voľne žijúce zvieratá, ale nič také sa nepreukázalo u zámerne ulovených a testovaných zvierat v postihnutej oblasti, upozornil Michalisko s odvolaním sa na vyjadrenie veterinárneho lekára Dr. Jaroslava Karahutu, bývalého poslanca NR SR a predsedu poľnohospodárskeho výboru Národnej rady SR.
Ďalším dôvodom bolo podľa neho priaznivé počasie, ktoré bolo bez dažďa, vlhkosti a pomerne silného slnečného žiarenia. UV žiarenie má podľa poľnohospodára fytosanitárne účinky a oslabuje účinnosť vírusu. Šírenie choroby preto pripisuje ľuďom.
Poukázal na to, že aj na Slovensku sledovanie ukázalo, že príčinou ochorenia je ľudský faktor spojený s pohybom obsluhy a strojov. „Vždy ide vo veľkej miere o ľudský faktor a porušenie pravidiel biologickej bezpečnosti,“ poznamenal.
Podľa jeho slov slintačku a krívačku z Maďarska preniesli na Slovensko podniky zaoberajúce sa ošetrovaním kopýt, ktoré používali nedezinfikované zariadenia. A Michalisko uviedol, že choroba sa do Maďarska dostala z Turecka.
„Podľa všetkých informácií, ktoré mám od Štátnej veterinárnej a potravinovej správy SR, k prvému prenosu do Maďarska došlo práve transportom býkov dojníc z maďarskej farmy do Turecka, keď maďarský prepravca prepravoval dobytok, ale vozidlo po návrate neprešlo dostatočnou sanitáciou. Prepravca následne prepravoval ďalšie zvieratá, vysokoteľné jalovice, do pôrodníc. Tento bezprecedentný kontakt podľa vyšetrení slovenských veterinárov spôsobil prenos v Maďarsku,“ uviedol pre Epoch Times viceprezident ČMSZP.
Oficiálne správy zatiaľ nič také nepotvrdili. Hovorkyňa slovenského ministerstva pôdohospodárstva v utorok (15. 4.) pre Epoch Times uviedla, že o žiadnych takýchto informáciách nevie a ak výsledky vyšetrovania veterinárov hovoria o pôvode SLAK, zatiaľ neboli zverejnené.
Požiadali sme Štátnu veterinárnu a potravinovú správu SR (ŠVPS), aby toto tvrdenie potvrdila alebo vyvrátila. Michaela Matušková z Kancelárie ústredného riaditeľa ŠVPS nám odpovedala, že „v súčasnosti nie je možné povedať, ako došlo k zavlečeniu nákazy do strednej Európy“. So žiadosťou o vyjadrenie sme sa obrátili aj na turecké veľvyslanectvo na Slovensku, ale odpoveď sme do času uverejnenia článku nedostali.
Paradoxne, Turecko je pre európskych chovateľov dobytka kľúčovým trhom, o ktorý teraz Maďarsko a Slovensko na istý čas prídu. Michalisko vysvetľuje, že SLAK sa v Turecku vyskytuje často, ale lieči sa očkovaním. To však ovplyvňuje reprodukčný potenciál stád, ktoré neprodukujú dostatok mláďat, a preto ich musia vo veľkom nakupovať z Európy, ktorá má štatút regiónu „bez SLAK“.
Jelenie hlavy vo vreci alebo ako (ne)dodržiavať pravidlá
Podľa Michaliska je kľúčové nielen to, aby boli karanténne opatrenia dostatočné, ale aj to, aby ich ľudia vedome dodržiavali. Najúčinnejšou prevenciou je preto podľa neho rozsiahla osveta medzi poľnohospodármi, médiami a verejnosťou, ktorá vysvetľuje, ktoré cesty prenosu nákazy sú najrizikovejšie a na čo si treba dávať pozor.
Ako príklad tohto nezodpovedného prístupu uvádza príbeh, ktorý počul nedávno. Českí poľovníci mali ísť do Maďarska loviť srnčiu zver niekoľko dní po otvorení poľovníckej sezóny 1. apríla, keď už boli vyhlásené mimoriadne veterinárne opatrenia. Priniesli štyri odrezané srnčie hlavy v igelitovom vrecku, s odstránenou kožou a tkanivom, na preparáciu. V prípade oficiálneho lovu by takáto trofej podliehala pravidlám CITES a bola by vysledovateľná.
„Ale ak sa na ňu vyberiete na lov k maďarskému priateľovi, neoficiálne, stopu nikde nenájdete. V dobe všetkých veterinárnych opatrení, uzavretých hraníc, dezinfekcie podvozkov, postrekov karosérií, dezinfekcie áut a všetkého možného si viete predstaviť, že ľudský faktor urobí túto chybu,“ pozastavuje sa nad neopatrnosťou poľovníkov s tým, že tí istí ľudia potom chodia loviť k nám v tom istom oblečení, ktoré mali na sebe.
Ak ľudia ignorujú preventívne opatrenia, potom nezostáva nič iné, len ich dôslednejšie kontrolovať, ale to obmedzí všetkých ostatných, myslí si a dodáva: „Ak budeme dodržiavať opatrenia, do dvoch mesiacov by sme to mohli zažehnať, aby sa o celej veci nemuselo hovoriť.“
Pôvodný článok
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
