Európu ohrozuje vlna ruských útokov, tvrdí nemecká spravodajská služba
Podľa denníka Financial Times je Rusko na pokraji spustenia vlny sabotážnych akcií na európskom kontinente. Tieto odhalenia prišli krátko po tom, ako Emmanuel Macron zotrval na svojich vyjadreniach o možnosti vyslania pozemných jednotiek na Ukrajinu. Britské noviny uvádzajú, že k útokom už došlo. NATO zo svojej strany už varovalo pred „zlomyseľnými činmi“ zo strany Moskvy.
Varovanie Berlína
Denník Financial Times v nedeľu 5. mája odhalil, že šéf nemeckej spravodajskej služby Thomas Haldenwang varoval Londýn, Paríž a Štokholm, že „riziko sabotáže iniciovanej ruským štátom“ sa „výrazne zvýšilo“.
Podľa Berlína tieto útoky na európskej pôde „hrozia bezprostredne“ a majú „vysoký potenciál ľudských a materiálnych škôd“.
Tieto sabotáže by mohli mať podobu „tajných bombových útokov“, „podpaľačských útokov“, „poškodenia infraštruktúry“ alebo „kybernetických útokov“. Spravodajské služby spresňujú, že tieto útoky by sa uskutočnili bez ohľadu na životy civilistov.
Útoky sa už uskutočnili
V Európe už boli zaznamenané podobné útoky. V Nemecku boli zatknutí dvaja nemecko-ruskí občania podozriví z prípravy útokov na vojenské objekty. V Spojenom kráľovstve vypukol požiar v logistickom centre so zásobami zbraní, ktoré mali byť odoslané do Kyjeva. Rovnaké obavy sa týkajú aj pobaltských štátov. Vo februári údajne ruskí agenti zasiahli auto estónskeho ministra vnútra.
V článku uverejnenom v júni 2023 vo francúzskej edícii Epoch Times sa uvádza, že francúzske nábrežie Quai d’Orsay odhalilo dezinformačnú kampaň, na ktorej sa podieľala Moskva a jej spojenci. Hackeri pracujúci pre Kremeľ vytvorili imitácie francúzskych médií, ako sú Le Monde, Le Figaro a Le Parisien, s cieľom uverejniť proruské články. Vtedajšia francúzska ministerka zahraničných vecí Catherine Colonnaová tiež uviedla, že hackeri sa pokúšali vydávať za francúzske vládne webové stránky.
Ciele Moskvy a varovanie NATO
Kremeľ má za týmito „bezprostrednými“ útokmi niekoľko cieľov. Možno ich interpretovať ako reakciu na vyjadrenia francúzskeho prezidenta o vyslaní pozemných jednotiek na Ukrajinu.
„Absolútne. Ako som povedal, nič nevylučujem, pretože máme pred sebou niekoho, kto nič nevylučuje. Nepochybne sme príliš váhali pri formulovaní hraníc nášho konania voči niekomu, kto už žiadne nemá a kto je agresor,“ odpovedal Emmanuel Macron na otázku, či trvá na svojich vyhláseniach o vyslaní vojakov, ktorí by podali pomocnú ruku Kyjevu.
Moskva sa preto snaží ukázať svoju silu tvárou v tvár Európe, ktorá nie je nevyhnutne nepriateľská voči myšlienke francúzskeho prezidenta. Zatiaľ čo Nemecko, Spojené kráľovstvo a Taliansko nie sú za vyslanie vojsk na Ukrajinu, Poľsko, Fínsko, Holandsko a všetky pobaltské štáty sú za.
Podľa Elsy Vidalovej, šéfredaktorky ruskojazyčného servisu RFI, ktorá bola hosťom relácie C dans l’air 8. mája, je cieľom Moskvy „odkloniť časť našich zdrojov. Zabezpečiť, aby sme mali menej prostriedkov venovaných Ukrajine a aby sme sa viac starali o vlastnú bezpečnosť“. Novinár sa tiež domnieva, že Rusko sa snaží „obmedziť našu chuť angažovať sa v budúcnosti na Ukrajine“.
NATO už 2. mája v tlačovej správe upozornilo, že jeho členské krajiny sú „hlboko znepokojené nedávnymi zlomyseľnými aktivitami na území Aliancie, najmä tými, ktoré viedli k vyšetrovaniu a obvineniu niekoľkých osôb“, a že tieto incidenty sú „súčasťou zintenzívnenia ruských aktivít“. „Činy Ruska nás neodradia od toho, aby sme naďalej podporovali Ukrajinu,“ uvádza sa vo vyhlásení.
Zdá sa, že táto vlna sabotážnych činov, ktorú oznámili nemecké tajné služby, ukazuje, že Európa je viac ako kedykoľvek predtým ohrozená Kremľom, ktorý má v úmysle destabilizovať krajiny podporujúce Ukrajinu. Starý kontinent však musí čeliť aj veľmi reálnej hrozbe čínskej špionáže.
Pôvodný článok
