Európsky parlament vyjadruje znepokojenie nad prítomnosťou čínskych policajtov v Maďarsku
V marci sa v Maďarsku rozšírila správa, podľa ktorej by onedlho mohli v maďarských mestách hliadkovať spolu s domácimi policajtmi aj ich čínski kolegovia. Počas svojej februárovej návštevy Budapešti ponúkol čínsky minister verejnej bezpečnosti Wang Xiaohong maďarskej vláde podporu v oblasti investičnej spolupráce a verejnej bezpečnosti. Po zverejnení informácie bola maďarská verejnosť pobúrená a obvinila médiá zo zámerného zamlčiavania tak zásadnej otázky.
Európsky parlament považuje prítomnosť čínskej polície u nášho južného suseda za znepokojujúcu. Belgický vicepremiér Mathieu Michel uviedol, že čínsky vplyv a nátlak v nasadzovaní policajných síl je citeľný a treba ho zakázať. Podľa jeho slov ide o hrozbu, ktorú nemožno tolerovať.
Miestni politici v Debrecíne, hlavnom cieli maďarsko–čínskej bezpečnostnej spolupráce, začali proti čínskym hliadkam protestovať. Obávajú sa, aké nástroje by totalitný režim Číny mohol použiť na území Maďarska v mene „udržania poriadku“ a svojich záujmov. Naviac v roku 2022 boli v Budapešti odhalené nelegálne čínske policajné stanice.
Podľa prieskumu Safeguard Defenders prevádzkuje Čína približne 120 nelegálnych policajných staníc v 53 krajinách sveta, z čoho sa približne 50 z nich nachádza na území Európskej únie (EÚ) vo viac ako 10 členských štátoch. Pre Európsku komisiu je neprijateľné, že „prevádzkou čínskych policajných staníc Peking rozširuje svoje aktivity na územie členských štátov,“ vyhlásil komisár EÚ pre podporu európskeho spôsob života Margaritis Schinas.
Vyšetrovania preukázali, že v krajinách s podobným typom spolupráce čínski policajti prenasledovali Číňanov so zámerom prinútiť ich k návratu do Číny. Väčšina Číňanov opustila krajinu kvôli represívnym čínskym zákonom.
Podľa sčítania ľudu žilo v Maďarsku v roku 2022 vyše 18 154 čínskych občanov. Mnohí z nich utiekli pred čínskym komunistickým režimom potláčajúcim náboženskú slobodu. Praktizujúci Falun Gongu čelia prenasledovaniu, mučeniu a nútenému odoberaniu orgánov, vyše 1,5 milióna Ujgurov je zadržiavaných v prevýchovných táboroch, kde čelia genocíde. Kresťania nemôžu praktizovať svoju vieru, pretože čínsky komunistický režim zakázal všetky cirkvi okrem „Vlasteneckého hnutia troch samospráv“ kontrolovaného Čínskou komunistickou stranou (ČKS). Kresťania sa stretávajú v podzemí, sú terčom prenasledovania a vyhrážok.
Podľa portálu Economx existujú náznaky, že Čína by sa týmto krokom mohla snažiť rozšíriť dohľad nad svojimi vlastnými občanmi v Maďarsku, pričom podľa oficiálneho odôvodnenia je jej cieľom zlepšiť bezpečnosť najnavštevovanejších turistických miest. Poslanec Gergely Gulyás z vládneho Fideszu bráni myšlienku čínskych hliadok a uvádza, že čínski policajti nebudú konať na vlastnú päsť, môžu iba hliadkovať spoločne s maďarskými policajtmi. Prirovnáva spoluprácu k tej so Slovákmi, Rakúšanmi a Slovincami.
Apeninský polostrov je ďalším príkladom spoločných čínsko-talianskych policajných hliadok, ktoré domáca vláda po prepuknutí škandálu zastavila. Podobné spoločné hliadkovanie na území EÚ sa uskutočňuje napríklad v Chorvátsku počas letnej sezóny.
Chorvátsky sociálnodemokratický poslanec Tonino Picula uviedol, že „prítomnosť čínskej polície svedčí o agresívnej zahraničnej politike a o tom, že Čína sa stáva čoraz represívnejšou aj voči vlastným občanom“. Upozornil členské štáty, aby sa pri obchodovaní s Čínou nevzdávali základných európskych hodnôt.
Podľa maďarskej poslankyne Európskeho parlamentu Katalin Cseh je ironické, že Orbánova vláda, ktorá neustále rozpráva o suverenite a sľubuje, že ju bude brániť pred Bruselom, „pozýva do krajiny políciu totalitnej diktatúry“.
