Európsky parlament prijal uznesenie odsudzujúce falšovanie histórie zo strany Ruska. Ako hlasovali slovenskí europoslanci?
Európsky parlament (EP) 23. januára 2025 prijal uznesenie č. 2024/2988(RSP) o dezinformáciách a falšovaní histórie zo strany Ruska na ospravedlnenie jeho útočnej vojny proti Ukrajine.
EP v texte odmieta rôzne tvrdenia ruského režimu a považuje ich za pokusy o ospravedlnenie protiprávnej útočnej vojny a pokusy podkopávať dejiny a národnú identitu Ukrajiny. Poslanci zároveň odsudzujú neschopnosť Ruska vyvodiť zodpovednosť za sovietske zločiny a za potláčanie snáh o historický výskum a organizovanie verejných diskusií o týchto témach.
„Dezinformácie sú základnou súčasťou vojenskej činnosti Ruska. Front tejto hybridnej vojny sa tiahne skrz naše demokracie, univerzity, parlamenty, médiá a ďalšie inštitúcie. Cieľom je zasiať nedôveru a prehĺbiť vnútorné rozpory,“ zdôraznila vysoká predstaviteľka Európskej únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, bývalá premiérka Estónska Kaja Kallasová.
EP v dokumente vyzýva členské štáty EÚ, aby zintenzívnili a lepšie koordinovali svoje úsilie o rýchly a dôsledný boj proti ruským dezinformáciám, zahraničnej informačnej manipulácii a zasahovaniu. Europoslanci poukazujú na potrebu aktívne presadzovať mediálnu gramotnosť a profesionálnu žurnalistiku, ako aj výskum v oblasti nových hybridných technológií ovplyvňovania.
„…ruský režim vo veľkej miere využíva dezinformácie, okrem iného aj také, ktoré vychádzajú z prekrútených historických argumentov, ako aj manipuláciu s informáciami a zasahovanie zo zahraničia v snahe ospravedlniť svoje trestné činy agresie, podnecovať ruské obyvateľstvo k tomu, aby podporovalo nezákonný režim a protiprávnu útočnú vojnu Ruska proti susednej Ukrajine, zasahovať do demokratických procesov v iných krajinách a obmedziť podporu, ktorú jeho vlastné obyvateľstvo prejavuje pokračujúcej medzinárodnej pomoci a podpore Ukrajine v ruskej útočnej vojne; keďže ruský režim popiera samostatnú národnú identitu Ukrajiny a nepravdivo tvrdí, že je súčasť „ruského sveta“ („russkij mir“), čo je naratív zakorenený v imperialistickej ideológii; keďže Rusko na okupovaných územiach Ukrajiny ničí pamätníky Holodomoru a obnovuje odstránené pamätníky Lenina;“ uvádza prijatá rezolúcia.
Europoslanci tiež vyzývajú členské štáty EÚ, aby rozšírili sankcie proti ruským médiám, ktoré vedú dezinformačné kampane podporujúce ruskú agresiu proti Ukrajine, a aby EÚ zintenzívnila podporu exilových nezávislých ruských platforiem.
Prijatiu uznesenia predchádzali rozpravy v štrasburskom parlamente koncom minulého roka. Europoslanci hovorili o ruskej propagande, ktorá sa snaží prepísať dejiny nielen Ukrajiny, ale aj ďalších európskych krajín.
„Putin používa históriu ako vojenské jednotky,“ poznamenal v pléne 17. decembra poľský europoslanec Andrzej Halicki.
Podľa českej europoslankyne Veroniky Vrecionovej je s ruskou agresiou voči Ukrajine spojený celý rad historických dezinformácií. Skonštatovala, že Česká republika dlhodobo čelí „neuveriteľným“ falošným správam.
„Proruskí propagandisti hovoria, že by sme mali byť Rusku vďační a chápať jeho kroky na Ukrajine, pretože to bolo Rusko, kto nás oslobodil od nacistickej okupácie v roku 1945. To je ich logika. A v ‘68-om – tvrdia, že ruské tanky, ktoré potlačili pražskú jar, boli plné Ukrajincov. Nezávislá Ukrajina vtedy ani neexistovala, ale to im nevadí, a hovoria, že to bola sovietska armáda plná Ukrajincov. Sovietska vláda a armáda boli úplne preplnené Ukrajincami. Je to absurdné a mali by sme sa vysporiadať s týmto prekrúcaním histórie,“ uviedla Vrecionová.
Slovenskí europoslanci sa do diskusie nezapojili.
Prijatá rezolúcia v texte vyjadruje želanie, aby členské štáty EÚ podporovali lepšie poznanie a pochopenie ľudského utrpenia, ktoré spôsobil sovietsky režim v 20. storočí. Vyzýva na spomienku a úctu k obetiam sovietskych zločinov, ako sú masové deportácie vrátane deportácií krymských Tatárov a obyvateľstva z pobaltských krajín, systém gulagov, ukrajinský hladomor a masakre, akým boli napríklad Katynský masaker a hornosliezska tragédia.
„…súčasný ruský režim premenil Deň víťazstva, ktorý sa každoročne oslavuje 9. mája, na nástroj vojnovej propagandy v Rusku prostredníctvom naratívu „oslobodenia Európy od nacizmu“, čím ignoruje následnú sovietsku okupáciu pobaltských štátov a podmanenie si strednej Európy; keďže tento naratív „oslobodenia od nacizmu“ sa dnes používa v útočnej vojne Ruska proti Ukrajine;“ uvádza dokument.
Uznesenie bolo prijaté 480 hlasmi. 58 europoslancov hlasovalo proti a 48 poslancov sa zdržalo hlasovania.
Hlasovanie slovenských europoslancov:
ZA: Veronika Cifrová Ostrihoňová, Ľubica Karvašová, Martin Hojsík, Ľudovít Ódor, Michal Wiezik, Lucia Yar (všetci PS – frakcia Renew Europe), Miriam Lexmann (KDH – frakcia Európska ľudová strana)
PROTI: Ľuboš Blaha, Erik Kaliňák, Judita Laššáková, Katarína Roth Neveďalová (všetci Smer-SD – nezaradení), Milan Mazurek, Milan Uhrík (obaja Republika – frakcia Európa suverénnych národov)
NEHLASOVALI: Branislav Ondruš (Hlas-SD – nezaradení), Monika Beňová (Smer-SD – nezaradení)
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
