Ceny pohonných hmôt sa kvôli špeciálnej dani môžu zvýšiť viac, ako sa očakávalo
Od roku 2027 sa v Európskej únii, a teda aj u nás, začne uplatňovať systém obchodovania s emisiami, resp. jeho druhá fáza, skrátene označovaná ako ETS2. Čo to znamená? Európska komisia chce v rámci Green Dealu a jeho cieľov znižovať produkciu CO2, a preto zaviedla systém emisných povoleniek pre veľkých znečisťovateľov.
Uhoľné elektrárne, teplárne či veľké priemyselné podniky už platia poplatok za každú vypustenú tonu oxidu uhličitého. Toto je prvá fáza s názvom ETS. Európske orgány sa síce vyhýbajú termínu „daň“, ale v podstate nejde o nič iné ako o akúsi formu ekologickej dane.
V druhej pripravovanej fáze príde na rad oblasť bývania a dopravy, ktorá sa už dotkne viac náz všetkých, pretože povedie k zvýšeniu cien fosílnych palív, či už ide o benzín, naftu, plyn alebo uhlie. ETS2 vznikol v roku 2023 a týka sa menších znečisťovateľov, ktorí si tiež budú musieť kupovať emisné povolenky.
Emisné povolenky nebudú musieť kupovať priamo domácnosti a koneční spotrebitelia, avšak aj ich sa to dotkne, keďže dodávatelia palív na trh majú právo premietnuť zvýšené náklady do ceny pre konečného zákazníka.
Plán Európskej komisie na rok 2023 pôvodne rátal s cenou nižšou ako 45 eur za tonu CO2, čo by pre našich občanov znamenalo nárast približne o 10 centov na liter nafty alebo benzínu. Teraz však kľúčoví zákonodarcovia pre server Euractiv uviedli, že zavedenie ETS2 by mohlo viesť k vyššiemu nárastu cien, než sa pôvodne predpokladalo.
O koľko sa môžu zvýšiť ceny?
Peter Liese (CDU/EĽS), hlavný vyjednávač Európskeho parlamentu v tejto otázke, pre Euractiv povedal, že je „teraz trochu pesimistickejší“, pokiaľ ide o zachovanie limitu 45 eur. Ako dôvod uviedol, že Únii sa nepodarilo dostatočne rýchlo znižovať skleníkové plyny.
Systém obchodovania s emisnými povolenkami funguje tak, že Európska komisia každý rok stanovuje limit množstva vypúšťaného oxidu uhličitého a iných škodlivých plynov. Ak výrobca tento limit prekročí, musí si kúpiť emisné povolenky na voľnom trhu. Komisia postupne znižuje limit, aby prinútila (alebo slovami Komisie „motivovala“) znečisťovateľov obmedzovať emisie.
S emisnými povolenkami sa obchoduje na voľnom trhu a čím menej ich je v obehu, tým sú drahšie. Limit ETS2 bude stanovený tak, aby sa do roku 2030 znížili emisie skleníkových plynov o 42 % v porovnaní s rokom 2005.
Ak sa podľa Lieseho Európa nedokáže dostatočne rýchlo zbaviť fosílnych palív, dopyt po emisných kvótach porastie a tým aj ich cena. Presne to sa deje v súčasnosti, keďže emisie z dopravy a budov v súčasnosti klesajú pomalšie, ako predpokladá Európska komisia, uvádza Euractiv.
„Tento vývoj by mohol viesť k vyššiemu dopytu po emisných povolenkách v roku 2027, a tým aj k vyššej cene uhlíka,“ uvádza portál.
Akej cene? To nikto nevie. Nemecký poslanec Európskeho parlamentu Tiemo Wölken uviedol, že podľa súčasných štúdií by cena mohla vystreliť „až na 200 eur za tonu“, povedal pre Euroactiv s odvolaním sa na výskum nemeckého think-tanku Agora Energiewende.
Europoslanec za nemeckých Zelených Michael Bloss tiež uviedol, že „je čoraz pravdepodobnejšie, že náklady by mohli narásť nad 45 EUR kvôli blokáde iných právnych predpisov zo strany CDU“. Zvýšenie ceny by podľa neho ohrozilo úspech ETS2, „pretože v EÚ je jasné, že veľmi vysoká cena nie je v južnej Európe politicky realizovateľná“.
Európske orgány však majú možnosť zasiahnuť do trhu s emisnými povolenkami. Ak cena prekročí 45 eur na dlhšie obdobie, do obehu sa uvoľní viac povoleniek s cieľom opäť ju znížiť. Naviac sa v samotnej smernici uvádza, že „v prípade mimoriadne vysokých cien plynu alebo ropy v roku 2026 sa spustenie ETS2 môže odložiť na rok 2028, aby sa zabezpečila hladká implementácia“.
Podľa plánu Európskej komisie by mal byť systém reálne fungovať od roku 2027, pričom povinnosť všetkých dotknutých subjektov viesť evidenciu svojich emisií by mala začať platiť od roku 2025.
Neúspechy pri plnení klimatických cieľov
Zvýšenie ceny však nebude populárne nikde, ani u nás, ani v jeho rodnom Nemecku. Odpor verejnosti spôsobuje, že európske a vnútroštátne právne predpisy zmierňujú niektoré pravidlá. Videli sme to napríklad pri odklade ukončenia spaľovacích motorov vďaka zmierneniu normy Euro 7 alebo v umožnení dotácií na plynové kotly po roku 2025, ak budú inštalované v kombinácii s tepelnými čerpadlami alebo fotovoltaikou.
Aj v Nemecku sa minulý rok urobili ústupky pri prijímaní zákona o vykurovaní, podľa ktorého zákaz plynových kotlov a kotlov na vykurovací olej nadobudne účinnosť až v roku 2028 namiesto tohto roku. Reakcia domácností však bola trochu nečakaná, keďže rok 2023 predstavuje rekordný predaj nových plynových kotlov. Bolo ich nainštalovaných 790 000, čo je viac ako v ktoromkoľvek roku za posledných 20 rokov.
Europoslanec Liese je znepokojený aj poklesom predaja elektromobilov v Nemecku a obviňuje tamojšieho ministra dopravy. Odsunutie klimatických cieľov v oblasti dopravy a bývania podľa neho povedie k väčšiemu tlaku na ceny povoleniek. Na rozdiel od niektorých svojich kolegov v parlamente považuje debakel zákona o vykurovaní za poučenie, že „regulačné zákony nevedú k lepšiemu výsledku ako trhová ekonomika“.
Bohatým brať, chudobným dávať
Súčasťou ETS2 je aj kompenzácia pre chudobných. Časť peňazí vyzbieraných v emisných kvótach má ísť na podporu nízkopríjmových skupín, aby si mohli kúpiť bezemisné dopravné prostriedky a zdroje vykurovania.
V Česku už vzniká program, ktorý má týmto ľuďom uľahčiť prechod na ekologickú dopravu. Ako informoval denník iDnes, na ministerstve životného prostredia bola zriadená pracovná skupina, ktorá má identifikovať potenciálne zraniteľné skupiny a vypracovať návrhy opatrení na ich pomoc. Výstupy sa majú poskytnúť Európskej komisii v júni 2025.
Kompenzácie sa môžu využiť na financovanie verejnej dopravy, ako aj na nákup nízkoemisných automobilov alebo na sektory mikromobility (elektrické kolobežky) a zdieľania automobilov (carsharing) uviedlo ministerstvo a dodalo, že konkrétnejšie informácie budú k dispozícii „v druhej polovici tohto roka“.
Peniaze pre chudobných budú pochádzať nielen z peňazí získaných z emisných povoleniek, ale aj z Európskeho klimatického fondu.
Pôvodný článok
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK