Európske mocnosti sa usilujú o účasť na rokovaniach o mierovej dohode s Ukrajinou
Európske krajiny 12. februára naliehali na zapojenie sa do diskusií o budúcnosti Ukrajiny po tom, ako americký prezident Donald Trump oznámil, že sa s ruským prezidentom Vladimirom Putinom plánujú stretnúť, aby prediskutovali ukončenie rusko-ukrajinskej vojny.
Veľká Británia, Nemecko, Francúzsko, Poľsko, Taliansko, Španielsko a Európska komisia (EK) uviedli, že len spravodlivá dohoda s bezpečnostnými zárukami zabezpečí trvalý mier a prijateľné riešenie konfliktu.
Ministri šiestich krajín a EK sa 12. februára stretli v Paríži s kyjevským ministrom zahraničných vecí, po čom vydali spoločné vyhlásenie, v ktorom sa uvádza: „Naším spoločným cieľom by malo byť postaviť Ukrajinu do silnej pozície. Ukrajina a Európa musia byť súčasťou akýchkoľvek rokovaní… Ukrajine by sa mali poskytnúť silné bezpečnostné záruky. Spravodlivý a trvalý mier na Ukrajine je nevyhnutnou podmienkou silnej transatlantickej bezpečnosti.“ Vo vyhlásení sa dodáva, že Európania sa tešia na diskusiu o tom, ako postupovať so svojimi spojencami v Spojených štátoch.
Stretnutie bolo naplánované pred niekoľkými týždňami s cieľom vypracovať kolektívnu stratégiu, diskutovať o tom, ako posilniť svojich spojencov v Kyjeve, o plánoch budúcich mierových rokovaní a o ich spoločnom postupe pri rozhovoroch s Trumpovou administratívou pred bezpečnostnou konferenciou v Mníchove, ktorá sa začne 14. februára.
Plány sa však narušili po tom, ako americký minister obrany Pete Hegseth vyhlásil, že návrat k hraniciam Ukrajiny spred roka 2014 je nereálny a že Američania nepovažujú členstvo Ukrajiny v NATO za súčasť riešenia vojny. Po týchto vyjadreniach nasledoval telefonát medzi Trumpom a Putinom, po ktorom americký prezident prezradil, že Washington a Moskva sa dohodli na okamžitom začatí rozhovorov, o čom nikto z ich európskych spojencov vopred nevedel.
Na otázku, či sa do mierových rozhovorov zapojí aj niektorá z európskych krajín, tlačová tajomníčka Bieleho domu Karoline Leavittová odpovedala: „Nemám k dispozícii na prečítanie žiadne európske krajiny, ktoré by sa na nich v súčasnosti podieľali.“
Samit NATO
Ďalšie komentáre európskych ministrov obrany zazneli 13. februára, keď sa stretli na samite NATO v sídle organizácie v Bruseli. „O Ukrajine nemožno rokovať bez Ukrajiny. A hlas Ukrajiny musí byť v centre akýchkoľvek rokovaní,“ povedal britský minister obrany John Healey.
Jeho nemecký náprotivok Boris Pistorius dodal: „Pre mňa je jasné… že Európa musí byť zapojená do rokovaní – a myslím, že je to veľmi ľahko pochopiteľné, najmä ak má Európa zohrávať ústrednú alebo hlavnú úlohu v mierovom usporiadaní.“ Pistorius dodal, že kontinent „bude musieť priamo žiť“ s dôsledkami mieru, a preto je „samozrejmé“, že Európa musí byť súčasťou rokovaní.
Francúzsky minister obrany Sébastien Lecornu povedal: „Tvrdenie, že ide o najväčšiu a najpevnejšiu alianciu v histórii, je z historického hľadiska pravdivé. Skutočnou otázkou však je, či to tak bude aj o 10 alebo 15 rokov.“
Generálny tajomník NATO Mark Rutte, ktorý predsedal stretnutiu 13. februára, uviedol, že bez ohľadu na to, aká dohoda sa medzi Kyjevom a Moskvou dosiahne, je nevyhnutné, aby „mierová dohoda bola trvalá, aby Putin vedel, že toto je koniec, že sa už nikdy nebude môcť pokúsiť získať kus Ukrajiny“.
Hegseth odmietol, že by Spojené štáty týmto začatím rokovaní podkopali Európu a Ukrajinu, a povedal: „Nie je to žiadna zrada. Je tu uznanie, že celý svet a Spojené štáty investujú a majú záujem o mier. Mier, o ktorom sa rokuje.“
Maďarský premiér Viktor Orbán, ktorý stál výrazne mimo svojich kolegov z EÚ a NATO, kritizoval požiadavku Európy zúčastniť sa na rokovaniach a označil ju za „smutné svedectvo zlého bruselského vedenia“. „Nemôžete žiadať o miesto za rokovacím stolom. Musíte si ho zaslúžiť! Silou, dobrým vedením a inteligentnou diplomaciou,“ napísal Orbán na sociálnej sieti X, kde dodal: „Postoj Bruselu – podporovať zabíjanie tak dlho, ako to bude potrebné – je morálne a politicky neprijateľný.“
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj medzitým vyhlásil, že odmieta akékoľvek rokovania, ktoré nezahŕňajú jeho krajinu.
V príhovore, ktorý predniesol počas návštevy jadrovej elektrárne na západnej Ukrajine po prvý raz od telefonátu Trumpa s Putinom, Zelenskyj povedal, že hlavným bodom je „nedovoliť, aby všetko išlo podľa Putinovho plánu“. „Nemôžeme ako nezávislá krajina akceptovať žiadne dohody bez nás,“ povedal. „Veľmi jasne to formulujem našim partnerom – akékoľvek bilaterálne rokovania o Ukrajine, nie o iných témach, ale akékoľvek bilaterálne rokovania o Ukrajine bez nás – nebudeme akceptovať.“
Zelenskyj dodal, že Trump mu nepovedal, že bude najprv hovoriť s Putinom, ale pokračoval, že je dôležité, aby si „Ukrajina zachovala podporu Spojených štátov“. Trump v zápätí telefonoval aj so Zelenským.
Pôvodný článok
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
