Piatok 22. novembra, 2024
Švédsky námorník sleduje z delovej veže svojho útočného člna CB-90 neďaleko nórskeho Torviku pred cvičením Nordic Response 24, ako sa k nemu blíži americká vojenská loď USS Gunston Hall (nato.int)
»

Európske krajiny razantne zvyšujú investície do obrany

V súvislosti s ruskou inváziou na Ukrajinu sa výrazne zvýšil počet členských štátov NATO, ktoré si plnia svoje záväzky v oblasti obrany.

Obranná vojenská aliancia prijala v roku 2014 po ruskej invázii a obsadení ukrajinského Krymu smernicu, podľa ktorej by všetky členské krajiny mali vynakladať na obranu aspoň 2 % svojho hrubého domáceho produktu (HDP).

V tej dobe tento výdavkový záväzok plnili len tri členské štáty a o viac ako pol desaťročia neskôr ho plnilo menej ako desať členov. Od ruskej invázie na Ukrajinuv roku 2022 sa však tento počet dramaticky zvýšil a podľa Celeste Wallanderovej, námestníčky ministra obrany pre medzinárodné bezpečnostné záležitosti, teraz 18 krajín NATO vynakladá na obranu aspoň 2 % svojho HDP.

„Nie sme v tom sami. Môžem oznámiť, že naši spojenci v Európe zdieľajú zodpovednosť za kolektívnu obranu,“ povedala Wallanderová počas vypočutia vo Výbore pre ozbrojené služby Snemovne reprezentantov 10. apríla. „Dnes spĺňa požiadavku dvoch percent 18 spojencov, zatiaľ čo v roku 2020 ich bolo len deväť. Do júlového samitu [NATO] vo Washingtone splní tento záväzok niekoľko ďalších.“

Wallanderová uviedla, že Aliancia by mala odteraz do konca roka 2024 vynaložiť na spoločnú obranu 470 miliárd dolárov, čo by znamenalo prekročenie hranice 2 % jej spoločného HDP.

Tieto zálohy sú podľa nej zásadné pre zabezpečenie toho, aby odstrašujúce úsilie aliancie zostalo silné a aby Ukrajina bola dostatočne posilnená a zabránila ruským jednotkám dosiahnuť hranice štyroch krajín NATO susediacich s touto bojujúcou krajinou.

„Spojenci NATO spoločne odpovedajú na výzvu čeliť tejto historickej hrozbe,“ uviedla. Wallanderová varovala, že konečným cieľom Moskvy je fakticky ukončiť ukrajinskú suverenitu a ďalej podkopať globálnu dôveru v NATO. „Putinovým cieľom je podrobiť si Ukrajinu, zbaviť ju suverenity a nezávislosti,“ povedala. „[Naším] cieľom je strategické zlyhanie Ruska.“

Útočný čln CB-90 švédskeho námorníctva sa pripravuje na nalodenie fínskych námorníkov počas nočnej misie blízko nórskeho mesta Tovik pred cvičením Nordic Response 24. (nato.int)

Od začiatku invázie Putin vyhlasuje, že cieľom kampane je trvalá demilitarizácia Ukrajiny a zaistenie jej neutrality v medzinárodných vzťahoch, čo zopakoval ešte v decembri 2023.

Wallanderová uviedla, že NATO nesmie dovoliť, aby sa táto budúcnosť naplnila. „Na Ukrajine je naším strategickým cieľom, aby po zlyhaní Ruska vznikla suverénna, nezávislá, ekonomicky životaschopná a demokratická Ukrajina. Ukrajinu, ktorá bude mať prostriedky na odstrašenie a obranu proti ďalšej agresii,“ povedala.

Generál Christopher Cavoli, veliteľ európskeho velenia USA, podobne prehlásil, že konkrétne zvýšenie investícií NATO pomôže v nadchádzajúcich rokoch odvrátiť „trvalú hrozbu“ ruskej agresie, teda boj, na ktorý sa Aliancia čoraz viac pripravuje.

„Brutálna, nevyprovokovaná ruská vojna pustoší Ukrajinu už viac ako dva roky,“ povedal generál Cavoli. „Ich sily demolujú mestá. Ničia životy nevinných ľudí v takom rozsahu, aký sme nevideli od druhej svetovej vojny. V uplynulom roku došlo v NATO k zásadným zmenám. Prvýkrát po 35 rokoch máme nové vojnové plány. Máme nový model síl a nový model pripravenosti. Vďaka nemu má vrchný spojenecký veliteľ, teda ja, k dispozícii o 700 percent viac európskych jednotiek ako pred niekoľkými rokmi.“

Dlhodobej podpore Ukrajiny zo strany Aliancie však stále stoja v ceste prekážky. Patrí k nim pretrvávajúca závislosť Ukrajiny od amerických delostreleckých granátov a stíhacích lietadiel, s ktorými sa Spojené štáty čoraz opatrnejšie lúčia.

„Hoci spojenci rýchlo zvyšujú výrobu vojenských prostriedkov v Európe, vedúce postavenie USA pri predaji týchto zbraní zostáva rozhodujúce,“ povedal generál Cavoli. Ak by táto podpora ochabla, Ukrajina by mohla padnúť a Rusko by sa ocitlo na prahu širšieho pásma NATO ako počas studenej vojny.


Pôvodný článok

Prečítajte si aj