Európska únia zavedie 38% clá na čínske elektromobily
Čínske elektrické vozidlá využívajú nespravodlivé dotácie, ktoré spôsobujú hrozbu hospodárskej ujmy výrobcom elektrických vozidiel v Európskej únii.
Európska únia minulý týždeň predstavila dodatočné clá vo výške 38,1 % na elektrické vozidlá dovážané z Číny kvôli nespravodlivej hospodárskej súťaži zo strany komunistického režimu.
Nové clá budú platiť od júla a líšia sa v závislosti značky. Brusel uvalí 17,4 % na automobilku BYD, 20 % na Geely a 38,1 % na štátnu automobilku SAIC, uvádza sa v tlačovej správe.
Opatrenia sa dotknú aj západných spoločností, ktoré v Číne vyrábajú svoje elektromobily, ako je Tesla, ktorá má v Šanghaji svoju gigatováreň. EÚ uviedla, že americká obria automobilka „môže nakoniec dostať individuálne vypočítanú colnú sadzbu“.
Európska komisia oficiálne začala antidumpingové prešetrovanie u elektrických vozidiel dodávaných z Číny už v októbri 2023.
Po ôsmich mesiacoch vyšetrovania došla EÚ predbežne k záveru, že čínske elektromobily využívajú „nespravodlivé dotácie“, ktoré spôsobujú „hrozbu hospodárskej ujmy výrobcom elektrických vozidiel v Európskej únii“, povedal novinárom na brífingu podpredseda Európskej komisie Margaritis Schinas.
Brusel zašle svoj predbežný plán čínskym orgánom a všetkým súvisiacim stranám. Ak rokovania s Pekingom nepovedú k účinnému riešeniu, od 4. júla sa zavedú dočasné clá.
Čínska komunistická strana už pred desiatimi rokmi označila elektromobily za jedno zo svojich prioritných odvetví. V marci najvyšší predstavitelia režimu zdôraznili, že sa naďalej zameriavajú na elektromobily, a zaradili ich medzi kľúčové súčasti svojich „nových výrobných síl“. Vzhľadom na to, že ekonomika štátu slabne a domáci dopyt klesá, zvýšená štátna podpora odvetví zelenej energie – ako sú elektromobily, batérie a solárne panely – vystupňovala napätie s jej obchodnými partnermi.
Rozhodnutie Bruselu prišlo necelý mesiac po tom, ako Spojené štáty zaviedli 100 % clo na elektromobily dodávané z Číny, čo predstavuje štvornásobné zvýšenie oproti predchádzajúcemu 25 %-nému clu.
Reakcia
Čínsky režim uviedol, že je „hlboko znepokojený“ a „silne nespokojný“ so zvýšením cla zo strany Európskej únie.
V online vyhlásení na svojej webovej stránke pekinské ministerstvo obchodu obvinilo rozhodnutie únie z toho, že nastavená politika nemá vecný a právny základ. Čína bude pozorne sledovať vývoj a „prijme všetky potrebné opatrenia“ na „rozhodnú“ obranu svojich práv a záujmov, uviedol hovorca ministerstva.
Reakcie členských štátov EÚ na clá sú zmiešané. Nemecký minister pre digitálne technológie a dopravu Volker Wissing uviedol, že clá Európskej komisie zasahujú podniky a výrobky týchto krajín. „Vozidlá musia zlacnieť vďaka väčšej konkurencii, otvoreným trhom a výrazne lepším podmienkam pre umiestnenie v Európskej únii, nie vďaka obchodným vojnám a izolácii trhu,“ uviedol Wissing vo vyhlásení na sociálnej sieti X.
Taliansky minister priemyslu Adolfo Urso ocenil predbežný plán Bruselu týkajúci sa ciel a uviedol, že toto oznámenie vítajú.
Španielska ministerka energetiky Teresa Ribera sa zdala byť opatrnejšie a uviedla, že musí podporiť návrh Komisie, pokiaľ dôjde ku porušeniu pravidiel medzinárodného obchodu.
Priemyselné skupiny však vyjadrili proti novým opatreniam námietky. „Ako vyvážajúce krajiny nepotrebujeme zvyšovanie obchodných bariér,“ uviedol vo vyhlásení Sten Ola Kallenius, generálny riaditeľ spoločnosti Mercedes-Benz. „Mali by sme sa usilovať o odstránenie obchodných bariér v duchu Svetovej obchodnej organizácie.“
Sigrid de Vries, riaditeľka Európskeho združenia výrobcov automobilov, priemyselnej skupiny zastupujúcej najväčších výrobcov automobilov v EÚ, uviedla: „Európsky automobilový sektor potrebuje predovšetkým silnú priemyselnú stratégiu pre elektromobilitu, aby bol globálne konkurencieschopný.“
Obchodná vojna medzi EÚ a Čínou?
Podľa analýzy, ktorú v máji zverejnila skupina pre čistú energiu Transport & Environment (T&E), sa takmer každý piaty elektromobil predaný v Európe v roku 2023 vyrobil v Číne. Viac ako polovicu z nich tvorili elektrické vozidlá vyrobené v Číne západnými spoločnosťami, ako sú Tesla a BMW. To však ilustruje pozoruhodný nárast podielu domácich čínskych značiek na európskom predaji v roku 2023: 7,9 % v porovnaní s 0,4 % v roku 2019.
Európske automobilky by mohli do roku 2030 prísť o 7 miliárd eur čistého zisku ročne, ak ich čínski konkurenti budú naďalej zvyšovať svoj podiel na európskom trhu, uviedli ekonomickí poradcovia nemeckej spoločnosti Allianz v správe z roku 2023.
Výskumníci zo spoločnosti Rhodium Group v aprílovej správe varovali, že aj pri zvýšení ciel o 15 – 30 % by si čínske automobilky mohli pri vývoze svojich vozidiel na európsky trh udržať „pohodlné ziskové marže“ vďaka „významným nákladovým výhodám, ktorým sa tešia“. Newyorská výskumná spoločnosť Rhodium uviedla, že na to, aby sa tomu zabránilo, by bolo nutné zaviesť clá vo výške 40 až 50 %.
Akékoľvek zvýšenie ciel EÚ, bez ohľadu na to, aké vysoké bude, „nevyhnutne zhorší situáciu, ktorej čelí čínska ekonomika potýkajúca sa s veľkými problémami“, povedal pre Epoch Times Sun Kuo-hsiang, expert na medzinárodnú politickú ekonómiu z taiwanskej univerzity Nanhua.
Je to preto, že táto druhá najväčšia svetová ekonomika, najmä jej exportný sektor, je závislá od elektromobilov, fotovoltaických panelov a iných ekologických technológií, ktoré podporujú jej rast, povedal Sun.
Podľa Wang Shiow-wenovej, výskumníčky zaoberajúcej sa americko-čínskou obchodnou vojnou a bezpečnosťou dodávateľského reťazca v Inštitúte pre výskum národnej obrany a bezpečnosti v Taipei, jedinou nádejou pre čínskych výrobcov automobilov v podmienkach silnej konkurencie na domácom trhu je zvýšiť svoj podiel na zahraničnom trhu s elektrickými vozidlami a zvýšenie ciel zo strany EÚ by mohlo niektorých z nich priviesť až k bankrotu.
„Peking nebude len tak sedieť a prizerať sa. Je veľmi pravdepodobné, že prijme tvrdé odvetné opatrenia,“ povedala Wang pre Epoch Times a varovala, že by to mohlo vyvolať plnohodnotnú obchodnú vojnu medzi EÚ a Čínou. Čínsky režim už ohlásil vlastné antidumpingové previerky značiek dovážaných z Európskej únie, čo je zjavná reakcia na bruselskú kontrolu elektromobilov vyrobených v Číne.
Hospodárska odveta Pekingu bude pravdepodobne „krátkodobá“, povedala Wang a dodala, že režim k obnoveniu dovozu z Európy a náprave bilaterálnych vzťahov povedie mimo iné potreba prístupu k európskym technológiám.
„EÚ však bude presadzovať svoju stratégiu odstraňovania rizík. Ide o otázku súvisiacu s ekonomickou bezpečnosťou.“
Okrem elektromobilov Brusel v posledných mesiacoch začal niekoľko vyšetrovaní výrobkov dovážaných z Číny, ktoré sa týkajú najrôznejšieho tovaru, napríklad bionafty, zdravotníckych prístrojov a výrobcov solárnych panelov.
Pôvodný článok
