Europoslanci schválili konečnú podobu migračného balíčka. Slovensko stratilo v tejto oblasti právo veta v roku 2008
Európsky parlament (EP) v stredu (10.4.) schválil desať legislatívnych textov k reforme európskej migračnej a azylovej politiky dohodnutej s členskými štátmi Európskej únie (EÚ) vlani v decembri. Hlasovanie bolo do poslednej chvíle dramatické a nebolo isté, či sa nájde dostatok hlasov, aby prešlo všetkých 10 textov. Na moment bolo zasadanie EP dokonca prerušené demonštrantmi nachádzajúcimi sa v sále pre verejnosť. Ďalšia demonštrácia sa konala aj pred budovou EP.
Jedno zo schválených nariadení stanovuje, že krajinám EÚ, ktoré sú vystavené migračnému tlaku, pomôžu ostatné členské štáty buď premiestnením žiadateľov o azyl na svoje územie, finančnými príspevkami alebo prevádzkovou a technickou podporou. Reforma počíta aj s rýchlejším návratom neúspešných žiadateľov o azyl do krajín ich pôvodu. Nové pravidlá by mali vstúpiť do platnosti od mája 2026.
Predsedkyňa EP Roberta Metsolová (Malta) označila tento deň za „historický“. Europoslanci podľa nej schválili „pevný legislatívny rámec pre to, ako sa vysporiadať s migráciou a azylom v EÚ“. „Trvalo to viac než desať rokov, ale dodržali sme slovo,“ napísala na sociálnej sieti X.
J. Blanár: SR jednoznačne odmieta novú európsku migračnú a azylovú politiku
Slovenská republika jednoznačne odmieta novú európsku migračnú a azylovú politiku, tzv. Migračný pakt EÚ. Nesúhlasí ani s povinným prerozdeľovaním nelegálnych migrantov. Vyhlásil to šéf slovenskej diplomacie Juraj Blanár (Smer-SD) v reakcii na stredajšie (10. 4.) schválenie balíka europoslancami. Informoval o tom komunikačný odbor Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí (MZVEZ) SR.
Štáty by mali podľa neho sami rozhodnúť, akú formu pomoci zvolia, a to bez príkazu povinného finančného či materiálneho príspevku. „Prijatie tejto reformy je reálnou ukážkou, aké dôležité je ponechanie práva veta v kľúčových oblastiach presadzovania národnoštátnych záujmov,“ skonštatoval Blanár s tým, že pri tomto hlasovaní nebolo možné uplatniť právo veta. Aj preto bol návrh, napriek nesúhlasu SR i ďalších štátov, schválený.
Nový pakt nie je podľa neho dlhodobo udržateľným riešením. Nelegálnu migráciu vníma ako obrovskú výzvu, ktorej EÚ čelí, podľa Blanára je však povinnosťou riešiť ju predovšetkým v súlade so suverénnymi záujmami krajiny. Treba si podľa neho priznať, že ochrana schengenského priestoru proti nelegálnej migrácii nie je dostatočná a nový migračný pakt tento problém nevyrieši. „Opakujeme, že je potrebné sa sústrediť na posilnenie ochrany vonkajšej hranice EÚ a rovnako na intervencie a opatrenia v krajinách, odkiaľ nelegálna migrácia prichádza,“ zdôraznil Blanár.
Slovensko stratilo právo veta ohľadom migrácie v roku 2008
K strate práva veta Slovenska v oblasti migrácie a azylu došlo schválením Lisabonskej zmluvy v Národnej rade (NR) SR v roku 2008. Prvá Ficova vláda v zložení Smer, HZDS a SNS Lisabonskú zmluvu schválila a začiatkom roka ju predložila do parlamentu. Za zmluvu hlasovalo 103 z prítomných 109 poslancov. Za hlasovali také mená ako Peter Pellegrini, Béla Bugár, Vladimír Mečiar, Anna Belousovová, Ján Slota a ďalší.
Potrebnú podporu zabezpečila Strana maďarskej koalície, ktorá sa oddelila od jednotného bloku opozície, keďže na schválenie bola potrebná trojpätinová ústavná väčšina. Slovensko odhlasovalo v parlamente zmluvu ako v poradí deviata krajina EÚ. Proti bolo 5 poslancov parlamentu – Rudolf Bauer, Peter Gabura, Pavol Minárik, Vladimír Palko a František Mikloško.
„Potom predseda vlády Robert Fico poďakoval poslancom, ktorí hlasovali za zmluvu, a tých, čo Lisabonskú zmluvu nepodporili, označil aj za protislovenských, aj za protieurópskych,” spomína na schvaľovanie Lisabonskej zmluvy V. Palko.
„Ak by Lisabonská zmluva neprešla, okamžite by som podal demisiu,” povedal tesne po hlasovaní R. Fico. Opozičné strany SDKÚ a KDH, ktoré sa hlasovania nezúčastnili, označil za „protinárodne” a „protieurópske”.
Ku kritike opozície, ktorá nepodporila Lisabonskú zmluvu, sa pridal aj vtedajší Ficov koaličný partner – predseda SNS Ján Slota. „Musím len vyjadriť hlboké sklamanie nad správaním SDKÚ-DS, ktorá sa stavia k Lisabonskej zmluve takýmto spôsobom, čiže napľuli, napľuli doslovne a do písmena na Európsku úniu,” povedal.
Migrácia bola jednou z top tém aj pred predčasnými parlamentnými voľbami 2023 a protimigračné názory skloňoval počas svojej prezidentskej kampane aj Štefan Harabin. Ten bol počas procesu ratifikácie Lisabonskej zmluvy, ministrom spravodlivosti vo vláde Roberta Fica a zmluvu v tichosti podporil.
„Potom po rokoch začal nahlas bojovať proti migrácii, čo nám je už figu platné,” zhodnotil V. Palko zmenu postoja Š. Harabina.
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
