Európania opätovne potvrdili podporu Ukrajine počas začínajúcich rokovaní medzi USA a Ruskom
Lídri mnohých najväčších hráčov na kontinente sa v pondelok (17. 2.) stretli na narýchlo zorganizovanom samite v Elyzejskom paláci v Paríži.
Európski lídri uviedli, že sú naďalej odhodlaní podporovať Ukrajinu pred rokovaniami medzi USA a Ruskom, ktoré sa začínajú v Saudskej Arábii.
Niekoľko najväčších hráčov na kontinente vrátane Francúzska, Nemecka a Spojeného kráľovstva sa včera zišlo v Elyzejskom paláci v Paríži po tom, ako francúzsky prezident Emmanuel Macron narýchlo zorganizoval improvizovaný samit, aby prediskutovali, ako by mali reagovať na začínajúce sa rokovania amerického prezidenta Donalda Trumpa s ruským prezidentom Vladimirom Putinom.
Macron uviedol, že po stretnutí telefonoval s Trumpom a následne s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským. „Usilujeme sa o pevný a trvalý mier na Ukrajine,“ uviedol Macron na sociálnej sieti X. „Aby sme to dosiahli, Rusko musí ukončiť svoju agresiu, čo musia sprevádzať silné a dôveryhodné bezpečnostné záruky pre Ukrajincov… Budeme na tom pracovať spoločne so všetkými Európanmi, Američanmi a Ukrajincami.“
Na výzvu na reagoval aj Zelenskyj, ktorý povedal: „Máme spoločnú víziu: bezpečnostné záruky musia byť pevné a spoľahlivé… Akékoľvek iné rozhodnutie bez takýchto záruk – napríklad krehké prímerie – by slúžilo len ako ďalší podvod zo strany Ruska a predohra k novej ruskej vojne proti Ukrajine alebo iným európskym štátom. “
V utorok (18. 2.) sa predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová stretla v Bruseli s generálporučíkom Keithom Kelloggom, osobitným vyslancom USA pre Ukrajinu a Rusko. Po stretnutí jej kancelária vydala vyhlásenie, v ktorom sa uvádza:
„Vláda sa rozhodla, že bude pokračovať v rokovaní: von der Leyenová zopakovala, že akákoľvek rezolúcia musí rešpektovať nezávislosť, zvrchovanosť a územnú celistvosť Ukrajiny a musí sa opierať o silné bezpečnostné záruky. Vyjadrila tiež ochotu EÚ spolupracovať s USA na ukončení krviprelievania a pomôcť zabezpečiť spravodlivý a trvalý mier, ktorý si Ukrajina a jej ľud právom zaslúžia.“
Nezhody v otázke mierových síl
Parížske stretnutie však zjavne neviedlo k žiadnym konkrétnym dohodám, pričom holandský premiér Dick Schoof uviedol, že Európa musí „dospieť k spoločnému záveru“ o tom, čím môže prispieť. „A tak nakoniec získame miesto za stolom,“ povedal Schoof a dodal, že ‚len sedieť za stolom bez toho, aby sme prispeli, nemá zmysel‘.
Najsmelší spomedzi zhromaždených lídrov bol britský premiér Sir Keir Starmer, ktorý pred parížskou konferenciou povedal, že by bol pripravený nasadiť britské jednotky na Ukrajine, ak by to bolo potrebné. Zároveň uviedol, že americká podpora je pre tento projekt naďalej nevyhnutná. Starmer uviedol, že na budúci týždeň odcestuje do Washingtonu, aby s Trumpom prediskutoval, „čo považujeme za kľúčové prvky trvalého mieru“.
Dánska premiérka Mette Frederiksenová uviedla, že je otvorená diskusii o nasadení vojsk a že Európa musí zvýšiť svoju podporu Ukrajine a zároveň zvýšiť výdavky na obranu. „Rusko teraz, žiaľ, ohrozuje celú Európu,“ povedala novinárom.
Naopak, nemecký kancelár Olaf Scholz a poľský premiér Donald Tusk sa zdali byť zdržanliví voči nasadeniu akýchkoľvek síl svojich krajín na Ukrajine. Scholz vyhlásil, že mierová dohoda nemôže byť uzavretá bez súhlasu Ukrajiny, ale dodal, že reči o nemeckej mierovej misii na Ukrajine sú „veľmi nevhodné“ bez uzavretia mierovej dohody.
Sahra Wagenknechtová, líderka Aliancie Sahry Wagenknechtovej, sa ostro vyjadrila proti účasti nemeckých vojakov. Varovala, že mierové sily NATO by mohli zapojiť Nemecko do priamej konfrontácie s Ruskom. Namiesto toho sú podľa nej krajiny ako Čína, Brazília a Južná Afrika zodpovedné za zabezpečenie mierového riešenia.
Bývalý nemecký minister zahraničných vecí Sigmar Gabriel zaujal odlišný postoj. Podľa neho je nemecká účasť v prípadných medzinárodných mierových silách nevyhnutná. „Je nad slnko jasné, že sa musíme zapojiť,“ povedal Gabriel pre noviny Tagesspiegel.
Tusk uviedol, že Poľsko v súčasnosti neplánuje vyslať svoje jednotky na Ukrajinu v rámci akejkoľvek mierovej dohody. Obaja sa však vyslovili za uvoľnenie prísnych fiškálnych pravidiel EÚ, ktoré by umožnili väčšie výdavky na obranu bez toho, aby krajiny porušili pravidlá EÚ týkajúce sa deficitu.
Generálny tajomník NATO Mark Rutte, ktorý sa tiež zúčastnil na stretnutí, na X napísal: „Európa je pripravená a ochotná posilniť svoje postavenie a viesť pri poskytovaní bezpečnostných záruk pre Ukrajinu. Je pripravená a ochotná investovať oveľa viac do našej bezpečnosti.“
Taliansko vyjadrilo silné výhrady voči nasadeniu európskych jednotiek. Šéfka vlády Giorgia Meloniová upozornila, že by išlo o „najzložitejšie a najmenej účinné“ mierové opatrenie. Zároveň upozornila, že akékoľvek rozhodnutie by sa muselo prijať po úzkej konzultácii s USA.
Podľa štátnej tlačovej agentúry TASS je Rusko proti myšlienke nasadenia európskych mierových jednotiek na Ukrajine. Bol by to krok smerom k eskalácii, uviedol námestník ministra zahraničných vecí Alexander Gruško v odpovedi na otázku agentúry TASS. „Naša reakcia je negatívna a povedali sme to už mnohokrát. Nech sa tam objavia pod akoukoľvek zámienkou, je to krok smerom k eskalácii,“ pokračoval Gruško.
Predstavitelia USA a Ruska sa v utorok (18. 2.) stretli v Saudskej Arábii na najvyššej úrovni osobných rokovaní medzi týmito krajinami za posledné roky.
Korunný princ arabského štátu Mohammed bin Salman sa v pondelok (17. 2.) v Rijáde stretol s americkým ministrom zahraničných vecí Marcom Rubiom, ako aj s americkým poradcom pre národnú bezpečnosť Mikeom Waltzom a vyslancom pre Blízky východ Stevom Witkoffom, ktorí sú súčasťou amerického vyjednávacieho tímu.
Pôvodný článok
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
