Európa chce sama ťažiť kritické suroviny – a rýchlo narazí na svoje limity
Európa chce byť svetovým priekopníkom v oblasti ochrany klímy a vojenského vybavenia. Jej závislosť od kritických surovín však tento cieľ ohrozuje. Okrem toho vysoké environmentálne normy, geopolitické napätie a závislosť na iných štátoch spôsobujú, že dodávky surovín sú pre Európu Achillovou pätou.
Priemyselná revolúcia v 18. a 19. storočí urobila z Európy svetovú veľmoc. Jej dominancia trvala až do konca druhej svetovej vojny. Európa sa mohla spoliehať na globálny prístup k surovinám – v prípade potreby vynútený vojenskou silou. Okrem toho sa uhlie a železo vo veľkom ťažilo aj v krajinách starého kontinentu.
V súčasnosti chce byť EÚ celosvetovým priekopníkom v oblasti ochrany klímy. Zároveň sa cíti ohrozená Ruskom, ktoré má menej než tretinu obyvateľstva EÚ, a tak pristupuje k masívnemu zbrojeniu.
Kritické suroviny: EÚ je takmer na 100 % závislá na dovoze
Suroviny a vzácne zeminy sú potrebné tak pre „zelenú transformáciu“, ako aj pre program zbrojenia. EÚ je v súčasnosti na 100 % závislá od dovozu tzv. ťažkých vzácnych zemín. Tie sú okrem iného potrebné na výrobu laserových zbraní, komunikačných satelitov a elektromotorov.
Ich hlavným dodávateľom je v súčasnosti Čína. EÚ dnes dúfa v možné dohody s Ukrajinou. Časť krajiny je však pod ruskou kontrolou a pravdepodobne to tak zostane aj v dlhodobom horizonte. V druhej časti krajiny však USA pod vedením prezidenta Donalda Trumpa tiež presadzujú dohodu o surovinách. Trump nie je známy tým, že by bol obzvlášť ohľaduplný k citlivým európskym otázkam.
Európa je tiež stopercentne závislá od dovozu skupiny platinových kovov. Jedným z lídrov svetového trhu v tejto oblasti je Južná Afrika – rovnako ako Rusko. Krajiny ako Zimbabwe a USA sú ďaleko za nimi. Platinové kovy sú potrebné predovšetkým na vývoj vodíkových technológií.
USA zaujímajú strategickú pozíciu
Európa je totiž z 95 % závislá od dovozu lítia, ktoré je potrebné predovšetkým na výrobu batérií do elektromobilov. Čína je v tejto oblasti jedným z lídrov na svetovom trhu, pričom dohoda, ktorú uzavrel komunistický režim s Talibanom po prevzatí moci v Afganistane, túto pozíciu upevnila. Ďalšími významnými hráčmi na svetovom trhu sú Austrália a niekoľko latinskoamerických krajín.
Európa je z 92 % závislá od dovozu kobaltu – dôležitej suroviny najmä pre batérie a letectvo. Aj v tomto prípade sa ložiská nachádzajú najmä mimo Európy – napríklad v Kongu, Číne, Kanade, Rusku a Brazílii.
Nielen na Ukrajine, ale aj v Grónsku si Donald Trump uvedomil, aký dôležitý bude v budúcnosti prístup k prírodným zdrojom pre jeho vlastnú krajinu. Aj to je jeden z dôvodov, prečo tam chce rozšíriť vplyv USA ešte skôr, ako Európa stihne prijať stratégiu rozvoja.
Nielen na Ukrajine, ale aj v Grónsku si americký prezident Trump uvedomil, aký dôležitý bude v budúcnosti prístup k prírodným zdrojom pre jeho vlastnú krajinu. Aj to je jeden z dôvodov, prečo tam chce rozšíriť vplyv USA ešte predtým, než Európa stihne prijať stratégiu rozvoja.
Cieľ: pokryť 10 % vlastných potrieb
Argentínsky prezident Javier Milei krátko po Trumpovom nástupe do funkcie vyjadril záujem o dohodu o voľnom obchode s USA. V prípade potreby by bol pripravený opustiť aj dohodu Mercosuru s EÚ.
Vysoký stupeň závislosti od dovozu vyvolal v súčasnosti v Európe prudkú aktivitu, pokiaľ ide o rozvoj potenciálnych domácich rezerv. V zákone o kritických surovinách (CRMA ) bolo formulovaných niekoľko cieľov. Napríklad do roku 2030 sa má 10 % európskeho dopytu po kritických surovinách pokryť domácou výrobou.
Okrem toho sa má 15 % dopytu pokryť recykláciou. Naviac závislosť od tretej krajiny sa nemá v žiadnom sektore zvýšiť na viac než 65 %. Fínsko, Poľsko, Nórsko a Švédsko patria medzi najsľubnejšie krajiny, pokiaľ ide o domácu ťažbu vzácnych zemín.
Recyklačné ciele sú v súčasnosti ťažko realizovateľné
Európania sa v poslednom čase zameriavajú na nevyužité ložiská ťažkých vzácnych zemín, ako sú neodým a dysprózium, ktoré sú nevyhnutné pre výrobu elektromotorov a laserových technológií. Tie sa majú nachádzať v Škandinávii a v Grónsku. V juhozápadnom Nórsku plánuje spoločnosť Norge Mining ťažiť fosfátové horniny v blízkosti mesta Egersund. Ložisko obsahuje kovy vanád a titán, ktoré sú dôležité pre obranný priemysel. Začiatok ťažby je naplánovaný na koniec roka 2029.
Európska surovinová aliancia (ERMA) tiež plánuje ťažobné projekty, ktoré by mohli do roku 2030 pokryť až 20 % dopytu EÚ po vzácnych zeminách. EÚ tiež poškuľuje po mangánových hľuzach v Atlantiku, ktoré obsahujú kobalt a nikel.
Pokiaľ ide o recykláciu, EÚ v súčasnosti získava zo starých spotrebičov len jedno percento vzácnych zemín. Očakáva sa, že návrat batérií z elektromobilov sa začne v roku 2040, aj keď doteraz vyvinuté recyklačné technológie zatiaľ nie sú ekonomicky realizovateľné.
Vysoké náklady a environmentálne normy robia ťažbu nehospodárnou
Aj keby sa však plány realizovali v plnom rozsahu, Európa by bola schopná pokryť len 20 až 30 % svojho dopytu po kritických surovinách. Či to bude vôbec možné, závisí od ďalších faktorov. Vysoké environmentálne normy a výrobné náklady v EÚ spôsobujú, že dodávateľské reťazce prepojené s Čínou sú ekonomicky výhodnejšie. Okrem toho možno očakávať masívny odpor environmentálnych skupín v súvislosti s ťažobnými projektmi v krajinách EÚ, čo by mohlo prinajmenšom narušiť časový harmonogram.
EÚ bude preto aj naďalej do veľkej miery závislá od dovozu kritických surovín – a to často z krajín, ktoré nie vždy spĺňajú demokratické a ústavné normy, čo Brusel neustále vyžaduje. Napríklad Turecko patrí medzi potenciálnych partnerov, pokiaľ ide o uhlie, meď a železnú rudu, ako aj priemyselné suroviny – chróm, stroncium, antimón, zlato a ortuť. Napomenutia z Bruselu, ako napríklad to nedávne týkajúce sa zatknutia istanbulského starostu Ekrema Imamoğlua, tam nie sú veľmi vítané.
Pôvodný článok
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
