EÚ zakazuje greenwashing, vyhlasuje vojnu „šíreniu certifikátov”
Rada EÚ a Európsky parlament schválili návrh smernice Európskej komisie proti tzv. greenwashingu*. Odteraz budú musieť byť spoločnosti obzvlášť opatrné pri reklamných tvrdeniach týkajúcich sa životného prostredia.
20. septembra 2023 sa Európsky parlament a Rada Európskej únie uzniesli na smernici proti tzv. greenwashingu, ktorá bola ohlásená už pred niekoľkými mesiacmi. Očakáva sa, že Európsky parlament smernicu schváli v novembri, a potom budú mať členské štáty dva roky na jej implementáciu do vnútroštátneho práva.
Cieľom smernice je poskytnúť usmernenie spotrebiteľom, ktorí podporujú udržateľné nakupovanie, a zabrániť reklame so zavádzajúcimi environmentálnymi tvrdeniami. Má tiež napomôcť takzvanému obehovému hospodárstvu a týmto spôsobom podporiť Zelenú dohodu. To predpokladá „klimatickú neutralitu“ hospodárstva EÚ do roku 2050.
Minimálne polovica všetkých tvrdení o ekologickosti môže byť greenwashingom
Dôvodom opatrení proti greenwashingu bolo podľa iniciátorov rozšírenie nepodložených environmentálnych tvrdení v informáciách o výrobkoch. Spoločnosti napríklad propagovali svoje výrobky ako „šetrné k životnému prostrediu”, „klimaticky neutrálne” alebo „biologicky rozložiteľné” bez toho, aby tieto tvrdenia zdôvodnili.
Okrem toho sa v súčasnosti „šíri” viac ako 230 environmentálnych značiek, pečatí alebo certifikátov, ktorými spoločnosti označujú svoje výrobky. Vo väčšine prípadov spotrebitelia nevedia, aké konkrétne vlastnosti sa pod týmito značkami skrývajú.
V štúdii Komisie EÚ z roku 2020 sa dospelo k záveru, že 53,3 % skúmaných environmentálnych tvrdení bolo „vágnych, zavádzajúcich alebo nepodložených”. Pri štyroch z desiatich neboli k dispozícii žiadne dôkazy. Cieľom súčasnej smernice proti greenwashingu je vytvoriť jednotné a spoločné normy pre environmentálne tvrdenia.
Certifikačné procesy budú podliehať požiadavkám platným v celej EÚ
V budúcnosti budú musieť spoločnosti propagujúce svoje výrobky ako „šetrné ku klíme” alebo „prírodné” preukázať tieto vlastnosti na základe stanovených noriem. Používanie značiek udržateľnosti bude povolené len vtedy, ak budú pochádzať od verejných orgánov alebo uznávaných certifikačných orgánov.
Verejné systémy označovania a certifikáty by sa mali používať najmä vtedy, ak boli vypracované na úrovni Európskej únie. Vlastné súkromné skúšobné značky by mali byť povolené len vtedy, ak preukážu svoju pridanú hodnotu. Tento dôkaz by musela poskytnúť akreditovaná organizácia alebo skúšobný orgán. Plošné hodnotenia celkového vplyvu výrobku na životné prostredie by mali byť povolené len vtedy, ak to právne predpisy EÚ výslovne stanovujú.
Podľa Obchodnej a priemyselnej komory v Regensburgu budú mať nárok na úľavu len mikropodniky s menej ako desiatimi zamestnancami a obratom alebo bilančnou sumou nižšou ako 2 milióny eur.
Do akej miery bude ekologizácia skutočne hmatateľná?
Hoci klamlivú reklamu zakazuje už súčasný zákon o hospodárskej súťaži, riziko preukázania zavádzania nesie žalobca. Podľa opatrení EÚ proti greenwashingu má každý členský štát zriadiť vlastný kontrolný orgán v súvislosti s tvrdeniami o ekologickej značke. Sankcie za porušenie predpisov zahŕňajú pokuty, vylúčenie z verejného obstarávania či konfiškáciu zisku.
Napríklad skupina Danone bola obvinená z greenwashingu v súvislosti s obalmi jogurtov Activia. Nemecká asociácia na podporu ochrany životného prostredia vydala spoločnosti varovanie, pretože propagovala obaly vyrobené z „bioplastu kyseliny polymliečnej (PLA)” ako obzvlášť šetrné k životnému prostrediu. Dôvod: zatiaľ je to pravda len teoreticky, pretože pre tento plast ešte neexistuje triediaca skupina. Z tohto dôvodu sa obal v súčasnosti nerecykluje, ale spaľuje.
Niektoré spoločnosti, ktoré sú vo všeobecnosti známe neudržateľnými obchodnými praktikami, sa cielene zameriavajú na konkrétne aspekty, aby o sebe zvýšili ekologické povedomie. Uvidí sa, do akej miery bude smernica schopná zachytiť tieto maskovacie praktiky.
Trvanlivosť a záruka ako ďalší bod smernice
Okrem platnosti environmentálnych tvrdení sa súčasná smernica zaoberá aj zárukou výrobkov. V budúcnosti budú musieť spoločnosti informovať spotrebiteľov o trvanlivosti výrobku a o tom, či sa dá opraviť. Anna Cavazzini, poslankyňa Európskeho parlamentu za stranu Zelených, vysvetľuje:
„Nové nariadenia o plánovanom opotrebovaní sťažia v budúcnosti produkciu výrobkov, ktoré sa kazia rýchlejšie, ako je potrebné. Je to po prvýkrát, čo bude prax plánovaného opotrebovania zaradená medzi nekalé obchodné praktiky.“
V budúcnosti už nebudete musieť vymieňať materiály, ako sú napríklad náplne do tlačiarní, skôr, ako je to nevyhnutne potrebné. Okrem toho budú musieť predajcovia uvádzať, ako dlho budú náhrady k dispozícii a za akú cenu.
Na každom výrobku má byť tiež uvedené upozornenie na dĺžku záruky. „60 % európskych spotrebiteľov ani nevie, že na každý výrobok existuje zákonná záruka,“ vysvetlila podpredsedníčka Skupiny progresívnej aliancie socialistov a demokratov Biljana Borzan. Ak záruka presahuje zákonnú dobu dvoch rokov, malo by byť povinné dodatočné označenie.
* greenwashing: Forma marketingu používaná na presvedčenie verejnosti, že výrobky, ciele a zásady organizácie sú šetrné k životnému prostrediu. Spoločnosti, ktoré zámerne používajú komunikačné stratégie greenwashingu, tak často konajú s cieľom dištancovať sa od ekologických prešľapov svojich dodávateľov a vylepšiť svoj obraz na verejnosti. Zdroj: PIZZETTI, Marta; GATTI, Lucia; SEELE, Peter. Firms Talk, Suppliers Walk: Analyzing the Locus of Greenwashing in the Blame Game and Introducing „Vicarious Greenwashing“. Journal of Business Ethics. 2021-04-01, roč. 170, čís. 1, s. 21–38.
Pôvodný článok
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
