EÚ zakázala vysielanie 4 ruským spravodajským portálom
Európska únia 17. mája oznámila, že pozastavuje distribúciu štyroch médií napojených na Rusko v EÚ napriek tomu, že Moskva tento týždeň varovala, že každý takýto krok bude mať za následok rýchlu odvetu.
Rada EÚ zakázala štyri spravodajské médiá napojené na Rusko: Hlas Európy, RIA Novosti, Izvestija a Rossijskaja Gazeta, za to, čo nazýva šírením propagandy o invázii na Ukrajinu a dezinformácií o parlamentných voľbách v EÚ, ktoré sa uskutočnia o tri týždne.
„Tieto médiá sú pod stálou priamou alebo nepriamou kontrolou vedenia Ruskej federácie a majú zásadný význam a pomáhajú pri presadzovaní a podpore ruskej agresívnej vojny proti Ukrajine a pri destabilizácii susedných krajín,“ uviedla rada vo vyhlásení.
Propaganda, manipulácia s informáciami a zasahovanie boli zamerané nielen na ukrajinský štát a jeho orgány, ale aj na európske politické strany, najmä počas volebných období, „občiansku spoločnosť, žiadateľov o azyl, ruské etnické menšiny, rodové menšiny a fungovanie demokratických inštitúcií v EÚ a jej členských štátoch,“ vysvetľuje sa vo vyhlásení.
Sankcie však podľa vyhlásenia zakazovali len vysielanie v EÚ. Rada uviedla, že médiá, na ktoré sa sankcie vzťahujú, ako aj ich zamestnanci, môžu naďalej vykonávať iné činnosti, ako napríklad výskum a rozhovory.
V ten istý deň Európska komisia vo svojom vyhlásení sankcie schválila.
Sloboda prejavu
Komisia vo svojom vyhlásení uviedla, že „sankcie nie sú zamerané na slobodu názoru“, pretože „obsahujú osobitné záruky pre slobodu prejavu a novinárske činnosti“ a sankcionujú len vysielanie, pričom sankcionovaným médiám umožňujú vykonávať iné novinárske činnosti.
V nariadení prijatom Radou sa uvádza, že sankcie sú „v súlade so základnými právami a slobodami uznanými v Charte základných práv, najmä slobodou prejavu a informácií, ako sa uvádza v jej článku 11.“
V článku 11 sa uvádza, že „každý má právo na slobodu prejavu“ a „rešpektuje sa sloboda a pluralita médií“.
Stanovuje tiež, že právo na slobodu prejavu „zahŕňa slobodu zastávať názory a prijímať a rozširovať informácie a myšlienky bez zasahovania verejnej moci a bez ohľadu na hranice“.
Sankcie „by sa mali zachovať, kým sa neukončí ruská agresia proti Ukrajine a kým Ruská federácia a s ňou spojené médiá neprestanú viesť propagandistické akcie proti Únii a jej členským štátom,“ uvádza sa v nariadení.
Toto opatrenie je súčasťou plánovaného 14. balíka sankcií proti Rusku v súvislosti s jeho plnohodnotnou inváziou na Ukrajinu v roku 2022. Blok už predtým uvalil sankcie na ruské štátne médiá Russia Today a Sputnik.
EÚ tento krok signalizovala začiatkom týždňa, čo prinútilo hovorkyňu ruského ministerstva zahraničných vecí Mariu Zacharovovú varovať: „Budeme reagovať rýchlosťou blesku a pre Západ mimoriadne bolestivo.“ Nebolo jasné, ako Moskva zasiahne.
Vedúci medzinárodného oddelenia Ruského zväzu novinárov (RUJ) v rozhovore pre denník Izvestija označil zákaz EÚ za „nezákonný“ a uviedol, že o veci mal rozhodnúť súd.
Timur Šafir z RUJ povedal, že zákaz zabráni rusky hovoriacim ľuďom žijúcim v častiach Európy, ktoré boli kedysi pod sovietskou kontrolou, v prístupe k tzv. alternatívnym informáciám o svetových udalostiach.
Belgicko už minulý mesiac začalo vyšetrovanie podozrenia z ruského zasahovania do júnových celoeurópskych volieb a uviedlo, že belgická spravodajská služba potvrdila existenciu siete, ktorá sa snaží podkopať podporu Ukrajine.
Česká vláda uvalila sankcie na niekoľko osôb po tom, ako tam bola odhalená proruská vplyvová operácia. Údajne oslovili poslancov Európskeho parlamentu a ponúkli im peniaze na podporu ruskej propagandy.
Pôvodný článok
