EÚ tvrdí, že Čína diskriminuje európskych dodávateľov zdravotníckych pomôcok pri obstarávaní
Európska únia (EÚ) je pripravená podniknúť „rozhodné opatrenia na obranu rovnakých podmienok“ a „podporiť spravodlivú hospodársku súťaž“, tvrdí komisár EÚ pre obchod a ekonomickú bezpečnosť Maroš Šefčovič.
Európska komisia (EK) v utorok (14. 1.) oznámila, že podľa vyšetrovania na čínskom trhu verejného obstarávania dochádza k diskriminácii európskych dodávateľov zdravotníckych pomôcok, pričom naznačila zavedenie nových obmedzení na Peking.
Po niekoľkomesačnom vyšetrovaní EK v stanovisku uviedla, že našla „jasné dôkazy“, že Čína obmedzila prístup výrobcov zdravotníckych pomôcok z EÚ k svojim verejným zákazkám „nespravodlivým a diskriminačným spôsobom“.
EÚ v súčasnosti vyhodnocuje svoje ďalšie kroky. EK informovala, že je naďalej „odhodlaná zapojiť Čínu do konštruktívneho dialógu zameraného na riešenie a odstránenie diskriminačných opatrení“. Ak však Peking neposkytne uspokojivé riešenie, EK môže uplatniť protiopatrenia v rámci nástroja medzinárodného verejného obstarávania (IPI). Medzi takéto opatrenia podľa EK patrí úprava bodového hodnotenia uchádzačov z Číny, sťaženie možnosti získať zákazky alebo ich úplné vylúčenie z predkladania ponúk na verejné projekty v EÚ.
Nový šéf EÚ pre obchod Šefčovič uviedol, že EK je pripravená prijať „rozhodné opatrenia na obranu rovnakých podmienok“ a „podporiť spravodlivú hospodársku súťaž“.
„Otvorenosť musí byť obojstranná,“ skonštatoval.
Do času uverejnenia tohto článku Čína na zistenia EÚ nereagovala. Čínske ministerstvo zahraničných vecí už skôr uviedlo, že začatie vyšetrovania EÚ je signálom „protekcionizmu“.
EK iniciovala vyšetrovanie v apríli minulého roka. Jeho momentálne ukončenie by mohlo viesť k historicky prvému uplatneniu nástroja IPI prijatého v roku 2022. Jeho cieľom je podporovať reciprocitu v prístupe na svetové trhy verejného obstarávania.
„Závažné a opakujúce sa zhoršenie prístupu”
V samostatnej správe zverejnenej 14. januára EK načrtla zistenia svojich vyšetrovateľov a odhalila, že čínsky režim zaviedol viacvrstvový systém právnych opatrení a politík, ktoré zvýhodňujú domácich výrobcov zdravotníckych pomôcok pred zahraničnými konkurentmi.
Podľa správy priemyselný program zameraný na premenu Číny na centrum výroby špičkových technológií do roku 2025 tlačí na nemocnice v celej krajine, aby nakupovali od domácich výrobcov.
Táto iniciatíva známa pod názvom „Made in China 2025“ považuje vysoko výkonné zdravotnícke pomôcky za jedno z 10 kľúčových odvetví a stanovuje konkrétne ciele pre čínske nemocnice, aby obstarávali špičkové zdravotnícke pomôcky domácej výroby. Do roku 2025 by ich malo byť 70 % a do roku 2030 až 95 %.
Vyšetrovatelia EÚ zistili, že čínsky režim zaviedol aj systém verejného obstarávania, ktorý motivuje spoločnosti k tomu, aby vyhrávali verejné obstarávania tým, že ponúkajú ceny, ktoré sú pre zahraničné firmy orientované na zisk často neudržateľné. Naviac štátna podpora Pekingu miestnym výrobcom zdravotníckych pomôcok im podľa správy umožňuje ísť s cenami ešte nižšie. V niektorých prípadoch EK zistila, že takáto štátna podpora vedie k zníženiu cien o viac než 90 %, čo efektívne vytláča zahraničné spoločnosti z trhu.
„Európska komisia dospela k záveru, že opatrenia a praktiky zistené v priebehu vyšetrovania, ktoré zaviedla ČĽR (Čínska ľudová republika) v súvislosti s obstarávaním zdravotníckych pomôcok, existujú a uplatňujú sa na celom území ČĽR,“ uviedla EK.
„ČĽR nenavrhla žiadne konkrétne nápravné opatrenie na nápravu tohto závažného a opakujúceho sa zhoršenia prístupu,“ dodala.
Obchodné napätie
Zistenia Bruselu boli zverejnené uprostred zvýšeného obchodného napätia s Pekingom, najmä po sérii minuloročných akcií „tit-for-tat“ (oko za oko, zub za zub).
EÚ začala minulý rok vyšetrovanie čínskych veterných turbín, solárnych panelov a niekoľkých ďalších produktov. Cieľom bolo zistiť, či čínske štátne dotácie pre čínske spoločnosti nevytvárajú nespravodlivú situáciu na trhu EÚ. V jednom z najznámejších prípadov EK uvalila až 45-percentné clá na elektrické vozidlá dodávané z Číny po tom, ako v rámci ročného vyšetrovania zistila, že masívne štátne dotácie čínskeho režimu poskytujú výrobcom automobilov v Číne „značnú nespravodlivú konkurenčnú výhodu“.
Čínsky režim v rámci odvetných opatrení zaviedol dočasné opatrenia na dovoz brandy z EÚ. Zároveň pridal bravčové a mliečne výrobky z EÚ na svoj zoznam antisubvenčného prešetrovania, čo by mohlo viesť k zavedeniu ciel.
Vodca čínskeho komunistického režimu Si Ťin-pching 14. januára povedal predsedovi Európskej rady Antoniovi Costovi, že medzi oboma stranami „neexistujú žiadne zásadné konflikty záujmov ani geopolitické rozpory“.
„Čína má dôveru v EÚ a dúfa, že EÚ sa môže stať spoľahlivým partnerom aj pre Čínu,“ povedal Si podľa pekinského ministerstva zahraničných vecí.
Momentálne obchodné spory sa dejú v čase, keď čínsky režim zápasí s hospodárskou stagnáciou na domácej pôde a zároveň čelí rastúcemu tlaku zo strany svojich kľúčových obchodných partnerov, najmä USA.
Bidenova administratíva 13. januára sprísnila regulácie, aby obmedzila vývoz vyspelých technológií umelej inteligencie (AI) do Číny a k ďalším zahraničným rivalom.
Novozvolený prezident Donald Trump, ktorý zloží prísahu 20. januára, pohrozil zavedením dodatočných ciel na všetok čínsky dovoz.
Pôvodný článok
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
