EÚ sa chystá prijať rozsiahly plán na boj proti zmene klímy navzdory protestom poľnohospodárov
Európska únia sa chystá schváliť rozsiahly plán boja proti zmene klímy a zlepšenia ochrany prírody napriek protestom poľnohospodárov a výhradám Európskej ľudovej strany.
Na základe predpokladu, že 80% európskych biotopov je v zlom stave, zákon EÚ o obnove prírody stanovuje, že členské krajiny EÚ musia do roku 2030 obnoviť najmenej 30% biotopov v zlom stave, 60% do roku 2040 a 90% do roku 2050, uvádza sa vo vyhlásení.
„Po dosiahnutí dobrého stavu musia krajiny EÚ zabezpečiť, aby sa stav územia výrazne nezhoršil,“ uvádza sa vo vyhlásení.
Podľa prijatého znenia zákona o obnove prírody sú hlavnými cieľmi nového zákona obnova degradovaných ekosystémov a zachovanie ich biodiverzity, zmiernenie zmeny klímy, zvýšenie potravinovej bezpečnosti a dodržiavanie medzinárodných záväzkov EÚ.
Nový zákon o obnove prírody prijal Európsky parlament 27. februára 329 hlasmi za, 275 proti a 24 sa zdržalo hlasovania.
Aby zákon nadobudol účinnosť, musí ho prijať Rada, ďalší zákonodarný orgán EÚ.
Toto opatrenie vyžaduje, aby členské štáty EÚ zlepšili dva z nasledujúcich troch ukazovateľov: index populácie motýľov na lúkach, zásoby organického uhlíka v ornej pôde merané v tonách uhlíka na hektár a percento využívanej poľnohospodárskej pôdy s vysokou krajinnou diverzitou.
Zadržiavanie uhlíka v pôde
Prijatý zákon považuje prirodzené zásoby a úložiská uhlíka za „základ boja proti klimatickej kríze“.
Podľa Európskej environmentálnej agentúry „pôda EÚ uvoľnuje uhlík v podobe emisií CO2, čo by mohlo brániť plneniu klimatických cieľov Európskej únie, ak sa tento trend nezvráti“.
Významná časť emisií uhlíka z pôdy je spôsobená obrábaním a odvodňovaním pôdy, uviedla agentúra. Väčšia uvoľnovanie uhlíka z pôdy však môže podľa agentúry viesť k „negatívnym dôsledkom pre biodiverzitu a produkciu potravín“.
Využívanie ornej pôdy
Vysoko diverzitné krajinné prvky na poľnohospodárskej pôde prispejú podľa zákona k obnove biodiverzity v rámci EÚ. Medzi tieto prvky patrí pôda ležiaca úhorom, nárazníkové pásy, živé ploty, stromy alebo skupiny stromov, okraje polí, políčka, priekopy, potoky, malé mokrade, terasy, kamenné valy, malé rybníky a kultúrne prvky, ako to stanovuje zákon o obnove prírody.
Aby sa tieto prvky kvalifikovali ako „prvky krajiny s vysokou diverzitou“ podľa nových právnych predpisov, nesmú sa využívať na poľnohospodárske účely vrátane pasenia hospodárskych zvierat a nemali by sa na ne používať hnojivá ani pesticídy, s výnimkou niekoľkých špecifických podmienok.
„Zabezpečenie biodiverzity ekosystémov a boj proti zmene klímy sú navzájom neoddeliteľne prepojené,“ uvádza sa v právnych predpisoch.
Jedným z nákladovo najefektívnejších spôsobov znižovania emisií skleníkových plynov v poľnohospodárskom sektore je podľa vyhlásenia obnova rašelinísk, ktoré boli predtým vysušené na poľnohospodárske účely.
Preto zákon o obnove zaväzuje krajiny EÚ obnoviť, najmä prostredníctvom opätovného zavlažovania, aspoň 30 % odvodnených rašelinísk do roku 2030, 40% do roku 2040 a 50% do roku 2050. Podľa vyhlásenia bude opätovné zavlažovanie pre poľnohospodárov a súkromných vlastníkov pôdy naďalej dobrovoľné.
Podľa ustanovení zákona sa na opätovne zamokrených orných pôdach môže pestovať obmedzený počet rastlín na priemyselné využitie ako biomasa alebo krmivo a niekoľko potravinárskych rastlín.
„Najvýznamnejší prínos pre klímu sa dosiahne obnovou a zavlažovaním ornej pôdy, po ktorej nasleduje obnova intenzívnych trávnych porastov,“ uvádza sa v zákone.
Súčasné poľnohospodárske právo EÚ vyžaduje, aby poľnohospodári, ktorí dostávajú určité dotácie EÚ, ponechávali 4 % svojej ornej pôdy ležať úhorom alebo bez produkcie.
V súvislosti s aktuálnymi protestmi poľnohospodárov proti obmedzeniam, ktoré na nich kladú opatrenia EÚ na boj proti zmene klímy, ako aj proti rastúcim nákladom a nekalej konkurencii zo zahraničia, prijala Európska komisia návrh na zmiernenie tohto pravidla.
Podľa vyhlásenia Komisie sa toto pravidlo na jeden rok dočasne nahradí pravidlom, podľa ktorého budú musieť poľnohospodári vyčleniť 7% svojej pôdy na pestovanie plodín viažucich dusík – ako je šošovica, hrach alebo fazuľa – alebo rastlín, ktoré rastú medzi dvoma hlavnými plodinami a môžu sa použiť ako krmivo alebo zelené hnojivo.
Zákon o obnove prírody stanovuje „núdzovú brzdu, ako to požaduje Parlament“, uvádza sa vo vyhlásení. Poľnohospodárske ustanovenia môžu byť pozastavené za výnimočných okolností, ako je nedostatočná produkcia potravín pre EÚ spôsobená výrazným znížením výmery poľnohospodárskej pôdy, uviedol Európsky parlament.
Poslanci EÚ o zákone o obnove prírody
Španielsky poslanec Európskeho parlamentu (EP) a spravodajca pre tento právny predpis César Luena po hlasovaní vo vyhlásení uviedol: „Dnešný deň je pre Európu dôležitý, pretože prechádzame od ochrany a zachovania prírody k jej obnove.“ Člen parlamentnej skupiny EÚ Progresívnej aliancie socialistov a demokratov poďakoval „vedcom za poskytnutie vedeckých dôkazov, boj proti popieraniu zmeny klímy a mladým ľuďom za to, že nám pripomínajú, že neexistuje žiadna planéta B, ani plán B“.
Európska ľudová strana (kresťanskí demokrati), najväčšia politická skupina v Európskom parlamente, známa aj ako EPP, bola hlasným podporovateľom poľnohospodárskej komunity.
„Zavádzame ďalšie byrokratické pravidlá pre našich poľnohospodárov v čase, keď to má priamy vplyv na výrobu potravín a ich ceny,“ povedal nemecký poslanec EP a predseda EPP Manfred Weber.
Vyzval na pozastavenie takýchto environmentálnych opatrení v záujme ochrany hospodárskej konkurencieschopnosti.
Rumunský poslanec Európskeho parlamentu Cristian Terhes, člen parlamentnej skupiny Európskych konzervatívcov a reformistov, na pôde Európskeho parlamentu uviedol, že hlasoval proti tomuto zákonu, „pretože zdecimuje príjmy poľnohospodárov, zníži potravinovú bezpečnosť, poškodí rumunský vidiek a ochudobní milióny ľudí zvýšením nákladov na potraviny a energiu“.
Pripustil síce, že „pre zvýšenie biodiverzity a záchranu lesov sa dá urobiť viac“, ale povedal, že „tento zákon nie je o tom“. Zákon namiesto toho povedie k zničeniu poľnohospodárstva a prirodzenej produkcie potravín, spôsobí nedostatok potravín a zvýši ich ceny, povedal C. Terhes.
„Všetky tieto šialené návrhy v tomto zákone sa robia pod zámienkou zníženia emisií uhlíka, čo je úplný vedecký nezmysel – ak nechcete kontrolovať populáciu a ožobračovať ju,“ povedal.
Podľa C. Terhesa je oxid uhličitý potrebný na to, aby rastliny mohli produkovať kyslík.
„Svetová klíma sa vždy menila – dokonca aj predtým, ako na tejto zemi žili ľudia – a vždy sa bude meniť,“ povedal. „Predstava, že zabíjaním kráv alebo dodatočnou daňou na mäso či mlieko sa zmení svetová klíma, je jednoducho smiešna.“
Írsky poslanec Európskeho parlamentu Chris MacManus, člen parlamentnej skupiny Ľavica, zdôraznil, že je dôležité zvrátiť rozsiahly úbytok flóry a fauny. Podľa neho sa však musia riešiť obavy poľnohospodárov.
„Je veľmi dôležité, aby írska vláda a EÚ zabezpečili, že dôjde k dobrovoľnému opätovnému zamokreniu, zabezpečeniu živobytia írskych rodinných farmárov… a účasti zainteresovaných strán na rozhodovaní o akýchkoľvek opatreniach a plánoch na miestnej úrovni,“ povedal Ch. MacManus. Vyzval tiež na prispievanie do finančných stimulov pre poľnohospodárov namiesto používania pokút.
Na tejto správe sa podieľala agentúra Associated Press.
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
