EÚ prijala zákon o kritických surovinách – varovný výstrel pre Čínu?
Európsky parlament prijal zákon, ktorý upravuje obstarávanie kritických surovín. Cieľom je zvýšiť nezávislosť EÚ od tretích krajín, ako je Čína.
Suroviny sú nevyhnutné pre výrobu produktov a služieb, a teda pre hospodársky rozvoj krajiny. Pokiaľ ide o kritické suroviny, ktoré Európska únia potrebuje na tzv. energetickú transformáciu, na zozname najväčších svetových producentov sa obzvlášť často objavuje jedna krajina: Čína.
S cieľom čeliť dominancii tejto východoázijskej krajiny sa Európsky parlament a členské štáty 13. novembra dohodli na balíku opatrení, tzv. akte o kritických surovinách. Jeho cieľom je diverzifikovať príslušné dodávateľské reťazce, t. j. zvýšiť ich rozmanitosť a zabezpečiť spoľahlivé a udržateľné dodávky kritických surovín, ako sú lítium a kremík.
Konkrétne ide o suroviny, ktoré sú nevyhnutné pre najdôležitejšie priemyselné odvetvia budúcnosti. Patrí sem výroba produktov, ako sú veterné turbíny (meď, kobalt) a fotovoltaické systémy (kremík) alebo batérie pre elektrické vozidlá (lítium), ale aj suroviny sú nevyhnutné pre digitálne, vesmírne a obranné technológie. Mnohé z týchto surovín sa používajú aj pri výrobe polovodičov alebo tovaru pre obranný priemysel, ako sa uvádza v „German Foreign Policy„.
EÚ chce sama ťažiť viac surovín
Nový balík opatrení má zabezpečiť, aby jednotlivé tretie krajiny v budúcnosti nedodávali viac ako 65 % ročného dopytu EÚ po obzvlášť dôležitej surovine. Referenčná hodnota sa tu vzťahuje na všetky suroviny, ktoré sú v každom príslušnom stupni spracovania kategorizované ako strategické. Do roku 2030 bude tento zoznam zahŕňať 17 takýchto surovín vrátane lítia, kobaltu a kremíka.
EÚ chce potom vo svojich členských štátoch získavať aspoň 10 % svojich potrieb príslušných surovín, pričom spracovateľská kapacita by mala predstavovať aspoň 40 %. Európsky parlament chce tiež podporiť recykláciu: 25 % surovín by sa malo v EÚ zhodnocovať týmto spôsobom.
Podľa dohody sa za kritické suroviny považuje celkovo 34 látok, ktorých dodávateľské reťazce chce Komisia EÚ v budúcnosti podrobnejšie monitorovať. Byrokratické prekážky pre spoločnosti, ktoré v EÚ spracovávajú alebo recyklujú kritické suroviny, sa majú znížiť. Európsky parlament je tiež za podporu výskumu možných náhrad.
„Varovný výstrel pre Čínu“
Nicola Beerová, poslankyňa Európskeho parlamentu za FDP a hlavná hovorkyňa pre tento dokument v Európskom parlamente, sa k balíku vyjadrila v tlačovej správe. „Nové nariadenie je plánom priemyselnej politiky pre bezpečné a udržateľné dodávky surovín v Európe,“ uviedla. „Pomocou cielených ekonomických stimulov vytvárame istotu plánovania pre súkromných investorov – napríklad prostredníctvom centrálnych kontaktných miest pre spoločnosti, ako aj rýchlych a jednoduchých povoľovacích postupov s jasnými lehotami pre vnútroštátne orgány. To podporí ťažbu, spracovanie a recykláciu v Európe.“
Beerová dodala, že nové nariadenie podporí „výskum a inovácie v celom hodnotovom reťazci“. Strategické partnerstvá v oblasti surovín s tretími krajinami by mali v budúcnosti priniesť „obojstranne výhodné výhody“ a zároveň chrániť „hospodársku a geopolitickú suverenitu Európy“.
Hildegard Benteleová (CDU), spravodajkyňa Kresťanskodemokratickej skupiny Európskej ľudovej strany (EPP), tiež označila nariadenie za „varovný výstrel“ Číne v súvislosti s jej diverzifikačnými cieľmi.
Dôležité kritické suroviny pre EÚ
EÚ je takmer úplne závislá od dovozu mnohých surovín, často z Číny. Krajina ovládaná komunistickou stranou ťaží mnohé dôležité suroviny – často za podmienok škodlivých pre životné prostredie a náročných na pracovnú silu. Ako ukazuje nasledujúca tabuľka, má niekoľko monopolov.
| Dôležité kritické suroviny pre EÚ | |||
| Kritická surovina | Najväčší výrobca | Hlavný dodávateľ do EÚ | Oblasť použitia |
| Antimón | Čína (74%) | Turecko (62%) | Spomaľovače horenia |
| Baryt | Čína (38%) | Čína (38%) | Lekárske použitie |
| Kobalt | Kongo (59%) | Kongo (68%) | Batérie |
| Gálium | Čína (80%) | Nemecko (35%) | Polovodiče |
| Lítium | Čile (44%) | Čile (78%) | Batérie |
| Horčík | Čína (89%) | Čína (93%) | Ľahké zliatiny |
| Prírodný grafit | Čína (69%) | Čína (47%) | Batérie |
| Fosfor | Čína (74%) | Kazachstan (71%) | Chemické použitie |
| Skandium | Čína (66%) | Veľká Británia (98%) | Palivové články s pevnými oxidmi |
| Stroncium | Španielsko (31%) | Španielsko (100%) | Keramické magnety |
| Tantal | Kongo (33%) | Kongo (36%) | Kondenzátory |
| Titán | Čína (45%) | neuvedené | Ľahké vysokopevnostné zliatiny |
| Volfrám | Čína (69%) | neuvedené | Zlitiny |
| Vanád | Čína (55%) | neuvedené | Vysokopevnostné nízkolegované zliatiny |
| Platina | Juhoafrická republika (71%) | neuvedené | Katalyzátory |
| Ťažké vzácne zeminy | Čína (86%) | Čína (98%) | Permanentné magnety |
| Ľahké vzácne zeminy | Čína (86%) | Čína (99%) | Batérie |
Závislosť od Číny vyvoláva obavy
Keď Európska komisia v marci predložila návrh nariadenia, uviedla, že kritické suroviny sú nevyhnutné pre celý rad technológií. Dodávky týchto materiálov sú však zároveň spojené s rastúcimi geopolitickými, environmentálnymi a sociálnymi rizikami.
Ako príklad Európska komisia uviedla vzácne zeminy, ktoré sa používajú na výrobu permanentných magnetov pre motory veterných turbín. Podľa úradov sa donedávna takmer 100 % z nich rafinovalo v Číne. Ďalším príkladom kritickej suroviny je lítium, ktoré sa používa v batériách pre elektrické vozidlá a na uskladnenie energie. Podľa EÚ sa očakáva, že dopyt po tomto ľahkom kove sa do roku 2030 zvýši dvanásťnásobne. Mimoriadne dôležitý je aj kremík, ktorý je potrebný na výrobu mikročipov.
Zákon o kritických surovinách musí ešte potvrdiť Rada členských štátov a plénum Európskeho parlamentu. To sa však považuje za formalitu.
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
